Referat - Polsky stat

POĽSKÝ ŠTÁT
O najstarších dejinách Poľska vieme najviac z prameňov archeologických. Jedine tzv. bavorský geograf z polovice 9. storočia uvádza radu kmeňov, ktoré možno lokalizovať na území neskoršej Poľskej ríše, napr. Ďadošania, Slezania, Opolania a Holasici v Sliezku, ďalej Vislania pri hornej Visle, Glopeania na území Veľkopoľska pri jazere Goplo, Veluzania na ostrove Wolinu a po obidvoch stranách rieky a ďalší... Zo staroslovienskej legendy o Metodejovi, napísanej koncom 9. storočia sa dozvedáme, že v dobe Veľkomoravskej ríše, počas života Metodeja a vlády Svätopluka, sídlil na Visle mocný pohanský knieža, ktorý tupil kresťanov a pôsobil im škody. Toto knieža Svätopluk porazil a zajal a Metodej ho na Morave pokrstil. Vislansko bolo na istý čas poddané Morave, rovnako ako aj Horné Sliezko, Sandomiersko a Krakowsko. Neskôr sa táto časť južného Poľska dostala pod zvrchovanosť českých kráľov, a to až do posledných rokov 10. storočia, keď bol vybudovaný silný poľský štát na severe.

Centrom poľského štátu druhej polovice 10. storočia bola severozápadná časť, zem Poliakov v neskoršom Veľkopoľsku. Prvým historickým kniežaťom bol Mešek z rodu Piasta, ktorý bol vtedy v konflikte s polabskými Velétmi. Poľský štát vtedy zaberal rozsiahle územie na východ od stredného toku Odry až po Mazovsko so strediskom v Hnezdne a v Poznani. Mešek si zobral za ženu dcéru českého kniežaťa Boleslava I. Doubravu, pod vplyvom ktorej prijal kresťanstvo, a tím si upevnil pozíciu jednak vo vnúri štátu, ale aj v medzinárodnom meradle. Priateľské vzťahy s českým štátom boli narušené až roku 990, keď došlo dokonca k vojnovému stretnutiu, ktorého príčinou bolo Sliezko, ktoré sa podarilo Meškovi na úkor českého štátu získať. V zahraničnej politike podporoval Mešek nemeckého cisára a pomáhal mu vo vojne proti Velétom, a dokonca keď ovdovel uzavrel manželstvo s dcérou miešaňského markrabeťa.

Po Meškovej smrti v roku 992 sa mali ujať vlády jeho štyria synovia, Boleslav z prvého manželstva s Doubravou a ďalší traja synovia z manželstva s miešaňskou Odou. Boleslav, nazývaný aj Chrabrý, dal macochu a jej deti vypudiť zo zeme a ostro sa vysporiadal aj s ich priaznivcami.

Boleslav Chrabrý sa stal veľmi energickým a úspešným panovníkom. Pripojil k Poľsku územie Malopoľska, keď pred tým pobil českú posádku v Krakowe, dočasne získal Moravu a úspešne zasahoval vojenskými výpravami do vnútorných záležitostí českého štátu. V Čechách vtedy vládol krutý a máloschopný Boleslav III., ktorý mal konflikty aj so svojimi mladšími bratmi, čoho Boleslav Chrabrabrý všestranne využíval. Roku 1003 dokonca obsadil Prahu, a chcel sa stať českým kráľom, ale nepodarilo sa mu to, pretože jeho najväčší súper, nemecký kráľ Jindrich II. nakoniec Čechy obsadil a na trón dosadil domácu přemyslovskú dynastiu, samozrejme však ako nemecké léno. Boleslav Chrabrý bol spočiatku v dobrých priateľských vzťahoch s nemeckým cisárom Otom III., ale po jeho smrti sa situácia rázne zmenila, pretože začalo dochádzať k vojnovým konfliktom o Čechy, ale predovšetkým o Lužicu, Milsko a Mišeňsko, na ktoré si robil nárok B. Chrabrý z príbuzenského titulu. Po dlhých bojoch si Poľsko Lužicu a Milsko pripojilo, ale ako nemecké léno a ešte k tomu za poplatok. V roku 1018 zaťal Boleslav Chrabrý ťaženie proti Kyjevskej Rusi, aby podporil manžela svojej dcéry Svjatopluka proti Jaroslavovi Múdremu. Zvíťazil, aj keď celú kyjevskú Rus si nepodmonil na dlho, pripojil k svojej ríši aspoň volyňskú Rus. Významným činom vo vnútornom živote štátu z medzinárodného hľadiska sa stalo zriadenie arcibiskupstva v Hnezde roku 999. Na sklonku života sa dal Boleslav v roku 1025 sám korunovať na kráľa, pretože využil zmätok v nemeckej ríši po smrti Jindricha II. a nepožiadal ani o dovolenie od nového kráľa, či pápeža, ako to bolo vtedy zvykom, čím dal najavo suverenitu svojho štátu.

Po smrti Boleslava Chrabrého sa poľská ríša v plnom rozsahu neudržala. Český knieža Oldřich obsadil a pripojil Moravu, kyjevský knieža Jaroslav Múdry získal späť Červeňské hrady a nemecký cisár získal Lužicu.

Nástupca Boleslava, Mešk II.sa dostal do rozporu so svojimi bratmi Bezprymom a Otom, a aj s jeho bratrancom Detrichom. Jeho syn a nástupca bol nakoniec vyhnaný z poľského územia feudálnymi veľmožmi, ktorí vystupovali proti ústrednej kniežacej vláde. Poľsko sa rozpadlo na oblasti, kde vládli významní veľmožovia a zároveň vypuklo aj ľudové povstanie, ktoré bolo namierené proti svätským aj cirkevným pánom a prechádzalo v pohanskú reakciu. V tej dobe vystúpil proti poľskému štátu aj český knieža Břetislav, ktorý podnikol úspešné ťaženie cez Sliezko do Veľkopoľska, dobyl Hnezdno, odkiaľ priniesol do Prahy ostatky sv. Vojtecha a znovu pripojil Sliezko k českému štátu. Vtedy pomohla poľským kniežaťom nemecká ríša, pre ktorú bol neprijateľný mocenský rast českého štátu. Kazimír sa s pomocou nemeckého kráľa Jinricha III. a s podporou domácich veľmožov, ktorí v dobe ľudového povstania docenili význam centrálnej kniežacej vlády, dostal v rokoch 1038-1039 znovu na poľský trón. Kazimír Obnoviteľ, ako mu Poliaci hovoria, preniesol sídlo do Krakowa a rozvíjal hospodársky život, razil mince, upevnil vojenskú a štátnu organizáciu a podporil duchovenstvo.

Posledným veľkým panovníkom bol Kazimírov syn Boleslav II. Smelý, ktorý úspešne zasahoval do európskej politiky, najmä v bojoch o investitúru medzi cisárom Jindrichom IV. a pípežom Rehorom VII., kde stál na strane pápeža a tým získal veľa výhod ako aj pre poľský štát, tak aj pre seba. Roku 1076 sa dal korunovať za poľského kráľa, ale tým sa skončila jeho kariéra a v podstate aj cenrálna vláda v Poľsku. Proti mocnému kráľovi sa spikli veľmoži a dosadili na trón jeho brata Vladislava Hermana. Boleslav Smelý zomrel v Uhrách a jeho syn a právoplatný nástupca bol otrávený. Boleslav Smelý bol zapletený do neustálych vojen s českým štátom, nie vždy víťazných, ale úspešne zasahoval do vnútorných záležitostí štátu uhorského, kde dopomohol k trónu kniežaťu Bélovi a jeho synom, a do dynastických sporov Kyjevskej Rusi. Neskôr sa dostávali k moci čím ďalej, tým viac veľmoži a ich predstavitelia a jednak jednotliví členovia piastovského rodu, ktorí sa zmocňovali rôznych častí poľského štátu , osamostatňovali sa a zakladali miestne dynastie. Spočiatku ešte ostalo zachované zdanie centrálnej vlády na jednej strane a údelných kniežatstiev na strane druhej, ale niektoré kniežatá získavali postupne dočasnú prevahu nad ostatnými, čo malo za následok časté domáce vojny. Do vnútorných záležitostí zasahoval nemecký cisár, aj keď nie v takom rozsahu ako v Čechách.

Na koci 12. a počiatku 13. storočia existovalo v Poľsku niekoľko viacmenej samostatných kniežatstiev, predovšetkým Malopoľsko, Mazovsko, Veľkopoľsko, Vratislavsko, Hlohovsko a Ratiborsko. Poľskí slovania aj keď rozdelení stále zostávali dôležitým európskym partnerom, aj keď museli prekonať viaceré problémy ako napríklad keď roku 1241 boli južné poľské územia spustošené nájazdom Tatarov.

Použitá literatúra: Slovania – Magdaléna Beranová