Realizácia práva
Proces aplikácie práva
Právo sa vydáva preto, aby sa realizovalo. Realizuje sa predovšetkým prostredníctvom každodenných právnych vzťahov, no možno hovoriť o realizácii práva už pri samotnom procese tvorby práva (zákonodarné orgány realizujú ústavu a ústavné zákony vydávaním „obyčajných“ normatívnych právnych aktov).
V spoločenských vzťahoch subjekty práva realizujú právo aj jednoduchým prispôsobením svojho správania danej právnej norme.
Osobitnou kategóriou realizácie práva je aplikácia (uskutočňovanie) práva - osobitná činnosť štátnych orgánov, ktoré aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov.
Pri aplikácii práva musia rešpektovať zákonnosť a vychádzať zo skutočného stavu vecí. Proces aplikácie práva upravuje procesné právo a tento proces má štyri základné etapy.
Najprv sa musí zistiť skutkový stav - okolnosti prípadu, realita, objektívna pravda (získavaním a hodnotením dôkazov). Potom sa vymedzí právna norma, ktorá sa na daný prípad vzťahuje a správne sa interpretuje. Nasleduje etapa subsumpcie, kedy sa podradí prípad pod právnu normu (norma sa aplikuje na konkrétny prípad) a zisťuje sa právna kvalifikácia. Poslednou etapou je vydanie individuálneho aktu aplikácie práva (rozhodnutia). Aby sa toto rozhodnutie stalo záväzným, musí nadobudnúť právoplatnosť, a potom už nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami.
Keď je proces zavŕšený právoplatným rozhodnutím vo veci samej, je vylúčené, aby sa v tej istej veci konalo a rozhodlo znova - platí zásada res iudicata (prekážka veci rozhodnutej)
Akty aplikácie práva
Štátne orgány (ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány samosprávy a štátnej správy; orgány tzv. špecializovanej miestnej štátnej správy - daňové úrady, katastre) aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov.
Právne akty
normatívne - neadresné; vzťahujú sa na skupinu ľudí
individuálne - presne adresované; riešia konkrétny, individualizovaný právny vzťah na základe normatívneho právneho aktu (rozhodnutie, rozsudok, výmer, výpoveď a pod.)
konštitutívne (právotvorné) - vytvárajú nový právny stav; sú právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, zmene či zániku právnych vzťahov (rozvod)
deklaratívne - autoritatívne zisťovanie, konštatovanie a potvrdenie existencie resp. neexistencie právneho vzťahu (práva alebo povinnosti); nevznikajú žiadne nové právne vzťahy (úradné, vlastnícke listiny, sobášny list)
Analógia aplikácie práva
Právne vzťahy sú konkrétnejšie, bohatšie a rôznorodejšie ako právne normy. V právnej praxi preto niekedy nastane situácia, že sa pri rozhodovaní o určitom prípade nenájde jeho vhodná právna úprava (zákonodarca nepredvídal všetky situácie, ktoré môžu nastať). V takýchto prípadoch sa za určitých okolností postupuje analogicky (obdobne) - právom neupravené prípady (situácie) sa riešia podľa prípadov podobných (obdobných).
Najčastejšie používanou je analógia zákona - analogia legis (použije právna norma upravujúca obdobný prípad). Zriedkavejšou je analógia práva - analogia iuris (v danom odvetví či poriadku ešte vôbec neexistuje norma, ktorá by upravovala podobné prípady, a tak sa prípad posudzuje na základe všeobecných právnych princípov - na základe právnych zásad).
Analógia je prípustná vo sfére občianskeho, obchodného, pracovného a medzinárodného obchodného práva (v otázkach dispozitívneho charakteru).
V trestnom práve nie je prípustná; vždy treba naplniť skutkovú podstatu trestného činu; platí zásada rímskeho práva - nullum crimen sine lege, nulla paena sine lege (žiadna vina bez zákona, žiaden trest bez zákona).
nominátne zmluvy - riešenie sporov podľa obdoby
Uváženie
Príslušný štátny orgán môže uvážiť, či rozhodne alebo nerozhodne. Súd nie je časovo viazaný (v konkrétnych prípadoch sú však stanovené lehoty, ktoré musia byť dodržané) a môže sa odchýliť zavedeného postupu (v súkromnom a trestnom práve); na základe odbornej znalosti práva uváži určité rozhodnutie a zdôvodní svoj postup. Hlava štátu môže zvážiť svoje konanie v otázke amnestie
voľná úvaha je vždy v prospech občana
Výklad práva
Znalosť a pochopenie práva je podmienkou kvalifikovaného rozhodnutia v konkrétnych prípadoch.
Výklad (interpretácia) práva úzko súvisí s jeho realizáciou a aplikáciou; predchádza aplikácii (resp. je jej súčasťou). Výkladom práva objasňujeme jednotlivé normatívne slová a vety v norme, vysvetľujeme význam (obsah) a zmysel právnych noriem (v súlade s vôľou zákonodarcu a s platným právnym poriadkom).
Výklad práva uskutočňujú špecializované štátne orgány; ale aj občania (FO), zamestnanci, spoločníci a štatutárne orgány PO pri riešení osobných situácií právnej povahy.
Výklad podľa subjektu výkladu
legálny - všeobecné právne záväzný výklad štátneho orgánu, ktorý je naň splnomocnený ústavou (Ústavný súd SR)
autentický - podaný orgánom, ktorý normu prijal (nie je všeobecne záväzný)
oficiálny (interný organizačný) - podaný ústrednými a miestnymi orgánmi štátnej správy pre podriadené orgány (opatrenie, metodický pokyn, smernica, vysvetlivka)
výklad najvyššieho súdu - podávajú ho trestné a občiansko-právne kolégium a oddelenie obchodného súdnictva; zabezpečuje jednotnú interpretáciu zákonov; nie je právne záväzný, no jeho právna autorita je vysoká (plní funkciu prameňa „sudcovského práva“ („judge made law“))
doktrinálny - podáva ho právna veda (v súlade s vedeckým poznaním platného práva); nie je všeobecne záväzný; vedecké monografie, komentáre k zákonom
Výklad podľa metódy (spôsobu) výkladu
jazykový (gramatický) - analyzuje význam slov; treba zachovávať terminologickú presnosť a rešpektovať jazykovú jednotnosť v celom právnom poriadku
logický - analyzuje normatívne výrazy a vety na základe pravidiel formálnej logiky
systematický - analyzuje právne normy podľa spôsobu usporiadania právneho textu; skúma v ktorej časti predpisu je právna norma, do ktorého odvetvia právny problém patrí; rešpektuje aj štruktúru prameňov práva a ich právnu silu
historický - objasňuje časový sled tvorby práva; porovnáva neskoršiu so skôr prijatou právnou normou a návrh zákona s konečným znením zákona
dialektický - skúma podmienky v čase vydania i aplikácie
Výklad podľa rozsahu (vzájomného vzťahu medzi zmyslom právnej normy a jej slovným vyjadrením)
doslovný (deklaratívny) - obsah a slovné vyjadrenie sú identické (adekvátne); najčastejšia forma
zužujúci (reštriktívny) - obsah je užší než slovné vyjadrenie
rozširujúci (extenzívny) - užšiemu vyjadreniu prináleží širší obsahový zmysel (neznalosť zákona neospravedlňuje - nielen zákona ale aj iných normatívnych aktov)