Základom všetkých právnych systémov je predstava spravodlivosti.
O tom čo sa na súde odohráva informuje verejná tlač. Okrem toho sú na súde často vyhradené galérie pre verejnosť, kde si ktokoľvek môže sadnúť a sledovať ako sa právo uplatňuje v súdnej praxi. V USA je všeobecne zaužívané prenášať dôležité procesy v televízií, čo nie je dovolené v Británií. Sudcovia by mali byť neutrálni a osobne nezainteresovaní na výsledku súdneho prípadu. Žalobca i sudca sú splnomocnení konať ako nijaká iná osoba. Každého okrem niektorých výnimiek možno predvolať ako svedka a požadovať svedeckú výpoveď. Staroveké právne systémy, najmä grécke a rímske majú inšpiračný vplyv aj na súčastné právo. V súčasnosti existujú 4 právne systémy.
1. Rímske právo = má najsilnejší vplyv v západoeurópskych štátoch, charakteristické je zapisovanie zákonov vo forme kódexov
2. Obyčajové právo = nájdeme ho v Británií a v krajinách kde mali Briti vplyv
3. Socialistické právo = ovplyvnené učením marxistu—leninizmu, ktoré nájdeme v krajinách východnej Európy
4. Moslimské právo = právo, ktorého základom je korán
V rímskom, moslimskom a socialistickom systéme je to tak, že sudca pred vynesením rozsudku aktívne vyšetruje prípad a kladie svedkom otázky. Nazýva sa to vyšetrovací systém.
Občianske právo riadi práva a povinnosti medzi občanmi. Ako je napríklad nehoda. V takýchto civilných procesoch poškodená osoba využije právo na prednesenie sťažnosti proti obžalovanému na občianskom súde najmä so zámerom získať náhradu škody, ktorou je kompenzačná platba. Inou formou občianskeho poškodenia je súdny príkaz. Môže sa použiť v prípadoch, keď osoba naliehavo žiada suseda, aby ukončil rušivé spoločenské stretnutie. V takýchto prípadoch obžaloba nežiada kompenzáciu, ale žiada súd, aby vydal nariadenie zastaviť páchanie takýchto priestupkov. Zmluvné právo rieši dôležité obchodné prípady týkajúce sa obchodu, úverov a poistenia, ale zaoberá sa aj bežnými záležitosťami.
Trestné právo rieši situácie, v ktorých je obžalovaná osoba obvinená z porušenia zákona, keď zapríčinila škodu nielen inej osobe ale i štátu. Toto právo sa týka trestných činov počnúc vraždou cez prepadnutia a sexuálne trestné činy až po krádeže, vlámania atď. Po usvedčení páchateľa z trestného činu v súdnom konaní pokračuje súd vynesením rozsudku. V mnohých právnych systémoch je ich rozhodnutie podmienené možnosťou využiť odvolacie právo. Toto právo môže využiť obžalovaný, ak sa mu vidí rozsudok prísny, ale i žalobca, ak ho pokladá za priveľmi mierny. Odvoláva sa vždy na vyšší súd napríklad z okresného súdu na krajský súd. Taktiež sa v praxi uplatňuje dovolanie a to vtedy ak sa vyskytla určitá chyba a osoba sa dovoláva spravodlivosti. Dovoláva sa vždy na ten istý stupeň súdu.
Trvanie trestu môže byť stanovené na určitý čas, ktorý oznámi sudca alebo na doživotie. Na Slovensku je najvyšší možný trest odňatie slobody na dobu až 30 rokov. Odsúdenému sa na základe dobrého správania môže skrátiť čakacia lehota a to niekedy aj v značnom rozsahu. Súdy môžu určiť väzenské aj neväzenské tresty. Väzenské tresty sa môžu sa môžu pozastaviť, čo znamená, že páchateľ si odpyká trest len vtedy, ak spácha v priebehu stanovenej lehoty ďalší priestupok. Najčastejšie uplatňovanie neväzenských trestov sú pokuty. V Nemecku je zavedený systém, podľa ktorého pokutujú páchateľov za spáchanie priestupku prevažne percentuálnymi zrážkami zo mzdy, a nie stanovením jednorázovej pokuty. Spoločenská služba, ktorá existuje v niektorých krajinách požaduje od delikventa vykonať prácu bez náhrady mzdy až do rozsahu 240 pracovných hodín. Môže to byť ťažká fyzická práca alebo opatera postihnutých ľudí.
Úlohy trestného práva sa zcela odlišujú od úloh občianskeho práva. Štát nestavia pred súd osoby so zámerom dosiahnuť kompenzáciu, ale preto, aby boli tieto osoby za spáchané trestné činy potrestané. V Británií sa v súdnom konaní nesmú spomínať predchádzajúce usvedčenia obžalovanej osoby z viny a tak isto nie sú prípustné svedecké výpovede a skutočnosti, ktorú svedok nepozná z vlastnej skúsenosti. Za dôkazy nie je povolené pokladať ani názory osôb iba ak ide o stanovisko experta, ako je napríklad súdny znalec.
V systémoch obyčajového práva sa závažnými prípadmi trestného práva zaoberá sudca+porota, ale väčšina súdnych prípadov patrí do kompetencie sudcov. V systémoch porotných súdov sú potrebné jednomyseľné rozhodnutia. Ak sa porotný súd nevie rozhodnúť, môže nastať opätovné súdne konanie.
Ústavný súd má za úlohu posudzovať zákon, či je alebo nie je (áno-nie) v súlade s ústavou. Ak daný zákon nie je v súlade s ústavou je síce 6 týždňov platný ale stráca účinnosť. Ak po túto dobu nie je zmenený stráca aj platnosť. Účinnosť je v danom zákone buď obsiahnutá alebo ju nadobúda 14 dní od jeho vydania.