Reagovanie na zložité národné, sociálne a osobné problémy v tvorbe predstaviteľov literárnej moderny

Reagovanie na zložité národné, sociálne a osobné problémy v tvorbe predstaviteľov literárnej moderny.
Od druhej polovice 19. storočia nastáva v literatúrach rýchlejšie striedanie škôl, prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote - porážka Parížskej komúny, upevňovanie moci buržoázie, monopolizácia kapitalizmu, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný. Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus. Preto začína vznikať lit. moderna ako prejav protirečenia spoločnosti a ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Taktiež lit. moderna súvisí s odporom umelcov voči meštiackej morálke. Vzniká pojem „umenie pre umenie". Niektorými znakmi súvisia novodobé smery s romantizmom.
Vlastnosti literatúry v tom-ktorom období sú závislé od umelec., spoločenských, ekonomických, kultúrnych činiteľov. V tomto období dochádza vo všetkých druhoch umenia k rozličným názorom, prístupom, pohľadom na skutočnosť (liter., výtvarné umenie, filozofia).
(Vznik moderny súvisí aj s odporom niektorých umelcov proti meštiackej ideológii a morálke. V spoločnosti aj v umení sa do popredia dostávajú nové myšlienkové a umelecké smery. Moderna začala vznikať ako prejav protirečení uprostred kapitalistickej spoločnosti a zároveň ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti.)
Moderné smery v niektorých prvkoch súvisia s romantizmom (rozpor medzi snom a skutočnosťou, nesúlad medzi osobnou psychikou básnických osobností a drsnou dobou).
Symbolizmus
- zaberá vedúce postavenie - jeho vzťah ku skutočnosti je iracionálny /rozumom nepochopiteľný, mnohovýznamový/.
- subjektívny idealizmus - psychologické východisko
- idealizmus, skepsa /nedôvera/
- básnik používa metaforu, personifikáciu, alegóriu /inotaj
- citovo zafarbené výrazy, symboly, výrazy z oblasti vedy, filozofie
- vystupuje tu lyrický hrdina, ktorý jednak prežíva ľúbostný cit a ďalej smútok nad neutešenou skutočnosťou.
- Jeho filozofickým východiskom bol subjektívny idealizmus. Z mravného hľadiska vystupuje v ňom do popredia jednak určitý druh individualizmu (i.= nadraďovanie jednotlivca nad celok), jednak skepsa (s. = pochybovanie) voči svetu a dobovým spoločenským okolnostiam.
- Paul Verlaine, hudba Frederik Chopin
dekadencia - samostatný prúd symbolizmu (z franc. décadence = úpadok). - obrana proti zložitej dobe. Symbolistický básnik utvára obrazy pomocou metafory (prenesené pomenovanie), alegórie (inotaj), personifikácie (zosobňovanie) alebo iných trópov (slovná zástupka). Slovník symbolistickej literatúry má niekoľko vrstiev a je niekedy ťažko pochopiteľný. Okrem slov osobného, citového rázu symbolisti používali výrazy z rozličných oblastí ľudskej kultúry, filozofie a vedy.
impresionizmus - (z latin. impressio = dojem, výraz, vnem) sa rozvíjal súbežne so symbolizmom. Jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, z prírody, z každodenného života tak, ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Preto sa senzualizmus pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
- maliari Vincent van Gogh, Eduard Manet, Claude Monet
Začiatkom 20. storočia symbolizmus postupne strácal vedúce postavenie a úlohu zjednocujúceho činiteľa mladých pokolení. Z moderných smerov sa vyčlenila avantgarda (z franc. avantgarde = predvoj).
futurizmus - (z latin. futurus = budúci) patrí medzi prvé avantgardné smery, ktoré vyvolali veľký rozruch na zač. 20. stor. Prvý manifest futurizmu vyšiel v r. 1909. Za hlavný zdroj krásy sa tu vyhlasovali vedecké objavy, priemyselné výrobky, poézia strojov, bezdrôtovej telegrafie, rýchlej dopravy lietadlami.
kubizmus a kubofuturizmus - na zač. 20. stor. sa vzťah medzi slovesnou tvorbou a výtvarníctvom (najmä maliarstvom) zosilnil. Pričinil sa o to kubizmus (z franc. cube = kocka). Kubizmus sa usiloval odokryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania umeleckej predlohy. Spojením tvorivých postupov kubizmu a futurizmu vznikol kubofuturizmus. Znamená to vlastne kombináciu statických a pohybových prvkov obrazu. - Pablo Picasso
expresionizmus - (z latin. expressus =výrazný, názorný, ostrý) vznikol tiež na zač. 20. stor. Rozvinul sa najprv vo výtvarnom umení vo Francúzsku a v Nemecku. Z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu. Expresionizmus je príznačný pre veľkú časť európskej prózy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch (Remarque). - Paul Gauguin