RASTISLAV 846 - 870 (vládnutie)

Vo Franských Fuldských análoch, v ktorých autori zaznamenávali udalosti v 8. a 9. storočí a ktoré sú najbohatším zdrojom informácií o Veľkej Morave, sa o výmene na panovníckom stolci píše takto: ”Okolo polovice augusta (rolu 846) vytiahol (Ľudovít Nemec) s vojskom proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť. Keď tu všetko usporiadal a urovnal proti svojej vôle, ustanovil im za vojvodu Rastislava, Mojmírovho synovca.” Historici predpokladajú, že Mojmíra I. nebolo potrebné zbavovať trónu, lebo udržiaval priateľské vzťahy s Frankmi. Mojmír vtedy pravdepodobne zomrel a istá skupina vladykov sa usilovala o odboj. Všetko sa však zmierlivo vyriešilo. Ľudovít Nemec vybral za následníka Rastislava preto, lebo sa domnieval, že bude poslušným vazalom Východofranskej ríše. Mojmírov synovec prežil totiž nejaký čas na dvore Ľudovíta Nemca a spriatelil sa s jeho synom Karolmanom. Ale Rastislav nebol dlho poslušným vazalom. O niekoľko rokov, keď si upevnil moc, postavil sa na odpor. Ľudovít Nemec zorganizoval proti nemu výpravu, Rastislav však odolal útoku a zahnal nepriateľa za Dunaj. Aby obmedzil vplyv franského duchovenstva na svojom území, najprv požiadal Rím, aby mu poslal kňazov, kresťanských učiteľov, a keď odtiaľ nedostal odpoveď, obrátil sa so žiadosťou na byzantského panovníka Michala III. Ten vybral dvoch bratov z mesta Solún, Konštantína a Metoda, ktorí ovládali jazyk blízky jazyku Slovienov a Moravanov na strednom Dunaji a Morave. Ich činnosť na našom území mala nesmierny význam. Frankovia sa vojnovými výpravami, ale aj rozličnými intrigami usilovali zbaviť Rastislava moci. Podarilo sa im to až s prispením Rastislavovho synovca Svätopluka I. Ten zajal strýka a vydal ho nepriateľom.

O RASTISLAVOVI A JEHO DOBE V DÁTACH

  • Rastislav sa narodil okolo roku 820

  • Pravdepodobne v roku 862 predostreli veľkomoravskí poslovia svoju žiadosť byzantskému cisárovi Michalovi III.

  • Solúnski bratia Konštantín a Metod roku 863 prekročili Dunaj. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že to bolo pri Komárne. V ich sprievode bolo niekoľko kňazov slovanského pôvodu ako Klement, Vavrinec, Angelár ...

  • Ďalšiu výpravu proti Rastislavovi viedol Ľudovít Nemec roku 864 a ešte ďalšiu roku 869.

  • Konštantín, nazývaný Filozof, zomrel 14. februára 869. Pochovali ho v Kostole sv. Klementa (Sant Clemente) v Ríme.

  • Rastislav umrel v roku 870 za neznámych okolností. Frankovia vypichli zajatému veľkomoravskému vládcovi oči a väznili ho v niektorom z bavorských kláštorov, kde aj zomrel.