Rasizmus

Rasizmus
Rasizmus je nevedecké ucenie o nerovnosti ludských rás.
Rasizmus sa dá definovat ako predsudok založený na sociálne významných fyzických
rozdieloch. Rasista je clovek, ktorý je presvedcený, že niektorí jedinci sú v dôsledku
takto definovaných rasových rozdieloch nadradení alebo menejcenní.
Spociatku, vo vedeckých pokusoch o vysvetlenie vzniku ludských rás,
nachádzame pokusy telesné a ostatné rozdiely medzi rasami pripísat rôznym
podmienkam, v ktorých jednotlivé rasy žili. Ako príklad spomenieme výrok otca
medicíny, ktorým bol HIPPOKRATES:
"Z fyziologického hladiska je len jeden ludský rod, národy rozrôznuje podnebie, vody,
zemepisné podmienky, stravovanie a mravy."
PRECO DOŠLO K RASIZMU ?
Jedna z prícin bola skutocnost, že v európskej kultúre má hlboké korene protiklad
ciernej a bielej. Biela bola spojená s cistotou a nevinnostou, cierna so zlom. Tieto
symbolické významy ovplyvnili prvé reakcie na cernochov. Utvrdzovali v Európanoch
pocit, že Africania sú úplne odlišní ludia, naviac šlo o pohanov.
Druhým faktorom bolo rozšírenie pojmu rasa. Po viacerých predchodcoch sa otcom
„moderného rasizmu” stal J. A. C. GOBINEAU (1816 - 1882), ktorý v štvorzväzkovom
diele "Štúdia o nerovnosti ludských rás" dokazuje, že nemožno telesné charakteristiky
a kultúrne znaky (napr. rozumové schopnosti), ktorými sa jednotlivé rasy líšia medzi
sebou, vysvetlovat len podmienkami prostredia, že príciny týchto rozdielov treba hladat
"hlbšie".
Podla neho sa každá civilizácia udrží len dovtedy, kým sa jej podarí vyhnút sa
miešaniu s "menejcennými rasami". Samozrejme, za najvyššiu rasu považoval rasu
bielu (árijskú). Biela je obdarená vyššou inteligenciou, mravnostou a vôlou. Najmenej
schopnou rasou sú cernosi .Jeho myšlienky sa stretli v rôznych kruhoch s rôznymi
ohlasmi.. Myšlienky Gobineaua ovplyvnili i Adolfa Hitlera, ktorý ich zaradil do
nacistickej ideológie!
Tretia prícina spocíva vo vykoristovatelskej povahe vztahov, ktorú Európania vnútili
mimoeurópskym národom.
Obchod s otrokmi by nikdy nebol existoval, keby Európania nepovažovali cernochov za
príslušníkov „nižšej” rasy, ktorí ani nie sú ludmi.
Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii "cistej nordickej rasy", ktorá vládla v nacistickom
Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k obludnému systému vyvraždovacích táborov
smrti, v ktorých boli vraždení príslušníci "nižších rás" (aj národov, etnických skupín,
politických odporcov atd.).
Základné dôvody pre vznik rasizmu treba hladat v:
- xenofóbii - strachu z neznámeho, nenávist voci cudzincom
- hospodárskych dôvodoch - snaha ovládnut slabšieho, kolonializmus a pod.
Musíme si uvedomit, že existuje rasizmus bielych proti ciernym, ale rovnako tak
rasizmus ciernych proti bielym, bielych proti žlto - hnedým aj žltohnedých proti bielym
a ciernym a ciernych proti žlto - hnedým, no skrátka existuje rasizmus všetkých proti
všetkým.
Ktoré argumenty uvádzajú rasisti na podporu svojich názorov ?
- príslušníci ciernej rasy v USA majú IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi.
Skutocnost, dokázaná konkrétnymi výskumami, teda dá sa proti názoru, že cierni sú
menej inteligentní nieco povedat?
T schopnosti merané inteligencnými testmi nie sú totožné s vrodenými vlohami,
T výsledky testov závisia aj od školského vzdelania,
T dedicnost IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%,
T rovnaké sociálno - ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné
okolnosti,
T pre rozvoj dietata má velký význam vztah s rodicmi (do 6 rokov),
T matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec
T testy sú robené na belošskej populácii.
Casto sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Skutocne je vo
väzniciach vela miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z
oboch rodicovských prostredí, dostali sa na perifériu spolocnosti a potom medzi
zlocincov. Medzi miešancami nachádzame aj vynikajúce postavy: Puškin, Alexander
Dumas,...
Znaky, podla ktorých by sme mohli belochov zaradit medzi "nižších":
- nadocnicové valy sú u ludoopov, austrálskych domorodcov a belochov, najslabšie sú u
cernochov,
- pery: chýbajú u ludoopov, najvýraznejšie sú u cernochov,
- silné ochlpenie tela. Ludoopy, austrálci, belosi - cernosi málo.
PREDSUDKY A DISKRIMINÁCIA
Predsudky sú názory alebo postoje jednej skupiny voci druhej, zatial co diskriminácia
spocíva v skutocnom jednaní s druhými. Predsudky sú predstavy o jedincovi alebo
skupine založené len na informáciách, ktoré niekto niekde zacul. Ich typickou crtou je
odolnost voci zmene názoru, nové informácie predsudkom neotrasú. Kto má voci
niekomu predsudky, nie je ochotný vypocut si toho niekoho. Okrem negatívnych
predsudkov máme aj pozitívne predsudky. A to o tých skupinách, s ktorými sa
stotožnujeme.
Za diskrimináciu považujeme stav, kedy sú ludom upierané práva a príležitosti,
ktorými disponujú druhí. Prícinou diskriminácie bývajú casto práve predsudky.
PSYCHOLOGICKÉ VÝKLADY
Existujú dva psychologické pohlady. Jeden využíva pri analýze predsudkov pojem
stereotypné uvažovanie. Podla druhého existuje urcitý typ osobnosti, ktorý je náchylný
k predsudkom voci menšinám.
Predsudky sa uplatnujú na základe stereotypov v uvažovaní. Beloch môže mat urcitý
názor na cernochov, ktorý vychádza z niekolkých presvedcení a všetky nové
poznatky a informácie potom interpretuje vo svetle tohto predsudku. Stereotypné
predstavy môžu byt neškodné, pokial je ich emotívny náboj neutrálny a pokial sa
nedotýkajú záujmov jedinca.
Stereotypy sa casto úzko spoja s psychologickým prenosom, pri ktorom sa pocity
nepriatelstva alebo hnevu obracajú proti niecomu, co nie je ich skutocným pôvodcom.
Ludia prenášajú svoj hnev na obetné baránky. Obvyklými obetnými baránkami bývajú
skupiny, ktoré sa výrazne odlišujú a majú pomerne malú moc, sú lahkým tercom.
Známa americká štúdia vedená Theodorom Adornom v 40. rokoch diagnostikovala typ
oznacený ako autoritatívna osobnost. Takýto ludia sú netolerantní voci odlišným
názorom v zmysle náboženskom i sexuálnom. Andormo a spol. hladali vysvetlenie
tohto javu v spôsobe výchovy.
Podla nich sú to ludia, ktorým rodicia nedokázali priamo prejavit lásku, boli neprístupní
a kládli dôraz na kázen. ZÁVER
Clovek sa neustále, každým dnom vyvíja, zdokonaluje. Hádam raz sa dostaneme až
tak daleko, že vymiznú akékolvek predsudky týkajúce sa fyzickej, etnickej,
náboženskej a hocijakej inej odlišnosti. Hádam raz budeme môct povedat: "Všetci sme
sa vyvinuli rovnakým spôsobom, sme ludia, a preto sa tak aj správajme!" A raz si snád
všetci spolu podáme ruky a vykrocíme tou správnou nohou do dalšieho "vývojového
obdobia"...
________________________________________ __________.