rasizmus vo futbale

Činnosť hnutia má niekoľko úrovni:
miestnú(1)
národnú(2)
medzinárodnú(3)

1. podpora etnických menšín v kvalifikáciach, zaisťovanie ochrany, robota z novými člemni, propagovanie futbalovými hviezdami anti-rasistického vzdelania na školach, gymnáziach a v mládežníckych kluboch.

2. organizovanie podujatí a diskusných klubov (napr.Kick it out) na elimináciu rasizma, vytváranie anti-rasistických športových centrov a hľadanie vzájomných vychodík, výdavanie literatúry (napr. kniha o Arthure Whartone, prvom čiernom profesionálnom futbalistu).

3. –tvorba web-stranok, obsahujúcich diskusné fóra, spolupráca s rovnakými fan klubmi po celej Európe, najmä cez sieť FARE (Footbal Against Racism in Europe), organizovanie túrnajov pod anti-rasistickou egidou, organizovanie ďalších programov, ako napr. Europské mestá proti rasizmu, Cirkevná komodita za rasovú spravodlivosť, vzdlelávacie programy, lotérie atď. Aj FIFA popri svojej hlavnej činnosti – rozvoja a propagándy celosvetového futbalu- sa vážne zaoberá touto otázkou od roku 1993.

V roku 1996 FIFA sa rozhodla začať boj proti rasizmu a pretrvávajúcemu stresu vo futbale s pomocou kampane Fair PLAY (Footbal Against Racism), ktorá predstavuje jednú z najefektívnejších aktivít, ktorou sa FIFA snaži zoslabiť etnický základ futbalu a športu ako celku. Svetové vrcholové tímy a hráči venujú pozornosť, aby boli príkladom pre mladých ľudí, aby davali pozitívny príklad tolerancie a rešpektu medzi ľuďmi. Každý nový člen FIFA musí podpísať deklaráciu Fair Play (DFP). V Talianskom meste Ternana najväčší fan klub krajiny„Centro Coordinamento ternana Club“ sa rozhodol urobiť niečo proti rasizmu v praxi a adoptoval dvojročného zairejčana Muyaya Muyaya.

V Nórsku od novembra 2000 prebieha akcia Show racism the Red Card (Ukážme rasizmu červenú kartu). Táto akcia bola súčasťou anti-rasistickej konferencie organizovanej v nórskom Valerengu. Bez riešenia problému rasizmu v spoločnosti nemožeme vyriešiť ani problém vo futbale. Napríklad, existuje pravidlo vyhádzovať diváki zo štadióna, ak tí začnu robiť rasistické poznamky. Toto pravidlo však, podľa mojho názoru, málo prispieva k riešeniu problému, pretože divák vediac o tom bude sedieť ticho 90 min, a potom povedzme v sobotu v noci si pojde uvoľniť týždňové nápätie a bude sa správať rasisticky. Problém má veľa hraní a hlavnou úlohou spoločnosti a každého zvlašť je každodenne ho riešiť.

Z histórie vieme
že „bielá spoločnosť“ má viac možnosti než „čierná“ v boji proti rasizmu. Keď sa pozreme na občianské demonštrácie v Amerike v 60-rokoch, uvidime že väčšinou to boli bielí ľudia pochodujúci proti rasovým rozdielom spolu s Martinom Lutherom Kingom. V boji proti neznášanlivosti na neposlednom mieste je aj dobrá výchova v rodine a vzdelanie. (Keď každý deň počujete ako váš otec hovorí „nenavidim čierných“, raz aj vy poviete to isté – John Barner.) Je na rodičiach aký príklad davajú deťom.

Faktor masmédií často pôsobí na riešenie problému negatívne. Masmédiá síce venujú rasovej problematike pozornosť, ale informujú predovšetkým o negatívnych javoch a neprinášajú žiadne modelové riešenia krízových situácií. Tragédie na futbalových zápasoch v rôzných častiach sveta sa skrývajú za sociálno-ekonomickými otázkami a antisolidarite fanúšikov v likvidácii nenavisti na futbalovom štadióne. Keď stojím v rade a počujem odpor k slovu rasizmus, ktoré vychádza z úst bielého človeka, myslím si že konečne to bude pochopené, že robime chyby.

Myslím si, že dôležité je aby mladí ľudia sa spojíli v boji proti intolerancii, čiže neznášanlivosti zvlašť v multi-kultúrnom a multi-rasovom svete, v ktorom žijeme. Musime isť touto cestou k lepšej spoločnosti!