Rakúsko

Rakúsko
(Republik Österreich)
Rakúsko leží v hornatej strednej Európe. Susedí s ôsmimi štátmi. Na severe sú to
Nemecko, Cesko a Slovensko. Na východe susedí s Madarskom, na juhu s Talianskom a
Slovinskom a na západe so Švajciarskom a Lichtenštainskom. Dlžka hraníc 2707 km.
Jeho rozloha je 83 860 km2. Povrch štátu pokrýva, až na malú oblast severne od
Dunaja a na východe, mohutný masív Alp. Rakúsko je po Švajciarsku druhý
najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých
najväcšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Großglockner 3797
m) a Ötztalských Alpách (Wildspitze 3774
m). Jednotlivé pásma sú navzájom
oddelené dlhými pozdlžnymi údoliami riek Inn, Satzach (Salica), Enns (Enža), Drau
(Dráva), a Mur (Mura). Severné pásmo, tvorené vápencami, zacína pri Bodamskom
jazere Algavskými Alpami, pokracuje Severotirolskými a Salcburskými Alpami a koncí
Rakúskymi Alpami (Dachstein 2995
m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je
stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy
(Hochfeiler 3510
m), Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling 2863
m), Norické a
Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohranicné Karnské
Alpy (Kellerwand 2770
m) a Karavanky.
Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnuca Rakúska žulová
plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vyplna najjužnejšia cast Ceskej
vysociny. Z nej patrí Rakúsku ciastocne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na
ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les.
Až na malú zem Vorarlbersko, ktoré je odvodnované do rieky Rýn, patrí celá vodná
sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Ostatné
rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však znacný, pretože v riecnych
údoliach sa sústreduje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväcšie toky Dráva (Drau
720 km), a Mura (483 km). Rakúsko má tiež aj vela jazier. Najväcšie z nich sú
Neziderské (pri madarskej hranici), cast Bodamského (hranica s Nemeckom a
Švajciarskom) a Atterské jazero ( v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Solnej
komore.
Národné parky: Hoho Tauern, Kardwendet, Neusiedlersee Seewinket.
Podnebie Rakúska má prevažne alpský ráz. Je mierne, bohaté na daždové a snehové
zrážky (okolo 1000 mm rocne). Severná cast štátu má podnebie blízke
stredoeurópskemu, na východe sa zretelne prejavuje kontinentalita, vyvolávaná
blízkostou uhorských nížin.
Najmiernejšie a najpríjemnejšie podnebie majú k juhu obrátené alpské svahy. Dejiny
Pôvodní obyvatelia tejto zeme tažili železnú rudu a sol a obchodovali s nimi. Okolo roku
400 p.n.l. tu prišli Kelti a v roku 15 p.n.l. Rakúsko dobyli Rimania. Od pociatku 13.
stor. vládol Rakúsku rod Habsburgovcov a urobil z neho stred obrovskej ríše, ktorá sa
rozrástla tak, že zah??ala aj Španielsko, ceské zeme, Madarsko a Nizozemsko. V 19.
stor. zacalo Rakúsko ztrácat svoju moc a v roku 1918 sa habsburská ríša rozpadla.
Dvoma svetovými vojnami bola zem rozvrátena, ale od 50. rokov tochto storocia sa
Rakúsku podarilo vybudovat hospodárstvo a dosiahnut politickej stability. V roku 1995
sa stalo clenom Európskej únie. Rakúsko je spolková republika skladajúca sa z 9
spolkových zemí Voralbersko (Voralberg) hl.
mesto je Bregenz, Tirolsko (Tirol) hl.
mesto Innsbruck, Salzbursko(Salzburg) hl.
mesto Salzburg, Koretánsko (Kärnten) -
Klagenfurt, Šrajersko (Steiermark) Štejerský
Hradec, Burgenland - Eisenstadt, Horné
Rakúsko - Linec, Dolné Rakúsko Sankt
Polten, a Vieden (Wien) hl.
mesto Vieden.
Vieden nie je len hlavné mesto Rakúska, ale aj obchodné, kultúrne, a spolocenské
centrum krajiny i celej Európy. Má mnoho historických pamiatok; napríklad Hradné
divadlo (Burgtheater), bývalý cisársky zámok Schönburnn, ale aj dóm sv. Štefana.
Druhé najväcšie mesto Štajerský Hradec leží na rieke Mura a je živým priemyselným a
univerzitným mestom. Obyvatelstvo
Rakúsko má 7 988 000 obyvatelov. Má relatívne nízku hustotu obyvatelstva približne
94 ob/km2. V náboženstve má úplnú prevahu rimokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla
cast Rakúska je neobývaná, kedže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutocnosti žije každý tretí
Rakúšan v piatich velkých mestách krajiny: Vieden (má 1 540 000 ob.), Štajerský
Hradec (240 000 ob.), Linec (205 000 ob.), Salzburg (148 000) a Insbruck (122 000
ob.).
Úradným jazykom je nemcina. Obyvatelstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné
dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske ( na východe Burglandu), madarské,
ceské a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny. Polnohospodárstvo
Polnohospodárske možnosti sú väcšie než vo Švajciarsku, pretože Rakúsko má
priestornejšie alpské údolia s dobrou pôdou a viac nížin. Asi 21 % pôdy pripadá na ornú
pôdu, záhrady a vinice, 27 % na lúky a pasienky. Neúrodné pôdy sú vzhladom k velmi
hornatéhu povrchu štátu malé, len 11% plochy. Po celom území sa pestuje žito, ovos,
jacmen,zemiaky na východe pšenica, cukrovka a kukurica. Ovocinárske záhrady a
vinice pokrývajú južné a východné svahy hôr.
Vo vysokej nadmorskej výške sa pasú skoty a ovce. Uplatnuje sa tak isto aj rybýrstvo a
vcelárstvo. Rakúsko má aj dostatok lesov (40%), avšak šetrí svoje lesné porasty a
drevo radšej dováža. Priemysel
Rakúsko má velké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v
Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit
(2.najväcší producent na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj tažba v
Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennéj soli a medi. Vyskytujú sa
aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie taží na viacerých miestach, je ho
nedostatok a musí sa dovážat. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej
oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz).
Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku.
Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a
Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier v
západnej casti
Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Steiermarku,
Salzburgu, Karetánsku, sklársky v Tirolsku. Doprava a spoje
Automobilová siet v princípe je vo východno-západných líniach pozdlž Dunaja a v
severo-južnej línii pozdlž pohorí Alp. Pozostáva z vedlajších ciest, dialníc a ciest s
vyššou povolenou rýchlostou. Železnicná doprava je majetkom štátnych železníc, iba
castou disponujú súkromné spolocnosti. Letecká doprava Letecké
spolocnosti Austrian
Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36
krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky. Lodná doprava je možná iba po
Dunaji, casti jeho vedlajších prítokov a jazerách.