rakúsko a mestá 3

Najvyšším orgánom výkonnej moci

Je spolkový prezident, spolkoví ministri a štátni sekretári, ako i členovia krajinských vlád (čl. 19 Ústavy). Vrcholnou správou Spolku, pokiaľ nie je zverená spolkovému prezidentovi, je poverený spolkový kancelár, vicekancelár a ostatní spolkoví ministri (čl. 69 Ústavy). Spolkový kancelár je menovaný spolkovým prezidentom a na návrh kancelára potom ostatní členovia spolkovej vlády. Pri menovaní novej vlády kontrasignuje menovací akt prezidenta republiky nový spolkový kancelár. Politické vzťahy Národnej rady a Spolovej rady sú založené na nutnosti spolkovej vlády a jej jednotlivých členov opierať sa o politickú dôveru. Po vyslovení nedôvery vláde alebo aj jednotlivým členom nasleduje ich demisia.


Spolkový prezident je v Rakúsku volený

Priamo občanmi vo všeobecných voľbách na dobu 6 rokov (čl. 60 Ústavy), zvolený je nadpolovičnou väčšinou v 1. kole alebo potom výberom z dvoch kandidátov postupujúcich do druhého kola. Rakúsky prezident zastupuje štát navonok, má obvyklé menovacie právomoci a pôsobnosť, ktorá sa kryje s obvyklým postavením hlavy štátu v parlamentnom systéme. Všetky akty spolkového prezidenta, ak nestanovuje ústava inak, môžu byť realizované len na návrh vlády alebo ňou povereným ministrom.


K platnosti aktu prezidenta republiky si vyžaduje spolupodpis spolkového kancelára alebo príslušného ministra (čl. 67 odst. 2 Ústavy). S tým súvisí aj ústavné postavenie rakúskeho prezidenta, ktorý nezodpovedá za zákony a za ktorého nesie politickú zodpovednosť kontrasignáciou vláda, resp. minister.


Z uvedeného vyplýva, že Rakúsko je parlamentnou republikou v ktorej najvyššiu výkonnú moc má spolkový kancelár s vládou a najvyššiu zákonodarnú moc má Národná rada.