rakovina

Rakovina

Choroby, ktoré sa združujú pod pojmom rakovina, sú veľmi časté stávajú sa závažným problémom, pretože polovica ľudí chorích na rakovinu zomiera.V súčastmosti prevencia rakoviny spočíva v zisťovaní príčinných faktorov,ktoré môžu prispieť k vzniku rakoviny, ako aj v zisťovaní individuálnych organizmu vlastných faktorov, ktoré môžu prispieť k priaznivému vývoju tejto obávanej choroby. Až 80-90% rakovina sa môže pripísať vplyvom okolia a životnému štýlu.I keď mnohé z týchto činiteľov nie sú zatiaľ celkom objasnené, dá sa povedať, že vznik rakoviny je až v 50% podmienené rizikovými detergentmi.Je dokázané, že liečba rakoviny je úspešná vtedy, keď sa choroba zistí vo včasnom štádiu. Je preto dôležité venovať pozornosť prvým príznakom a zmenám, ktoré môžu signalizovať začiatok choroby. Stáva sa však, že rakovina vyvoláva príznaky až v pokročilých štádiach choroby. Označenie "skríning",dnes už bežné, znamená používanie rôznych testov a vyšetrení, ktorými sa dajú u bezpríznakovej populácie zistiť aj úplne začínajúce štádia rakoviny. Zistenie choroby vo včasnom, ešte príznaky nevyvolávajúcom štádiu znižujú úmrtnosť rakoviny.

Úmrtiu na rakovinu sa dajú predísť účinnou liečbou. Doteraz sa zaznamenalo niekoľko prelomových zlepšení, vďaka ktorým sa dajú viaceré druhy rakoviny vyliečiť. Zretelné úspechy sa zaznamenali v liečbe teratónu semeníka, Hodgkinovej choroby, detských leukémií, Wilmovho nádoru a chariokarcinómu. Adjuvantná chemoterapia a Tamoxifén prispeli k zlepšeniu liečebných výsledkov rakoviny prsníka a adjuvantná chemoterapia zlepšila tiež výsledky liečby rakoviny vaječníkov, hrubého čreva a konečníka. Vedecký pokrok prispel k modernej anesteziológií, čo umožnuje rozšírenie bezpečných chirurgických zákrokov, zlepšila sa liečba infekcií. Dokonalejšie zobrazovacie techniky umožnili lepšiu lokalizáciu nádorov a zistenia ich štádia, značný rozvoj modernej techniky umožnil presné dávkovanie žiarenia a liekov. Týmto pokrokom sa dosiahlo, že stále viac pacientov môže dostať lepšiu a účinejšiu liečbu, čím sa prognóza ich choroby veľmi zlepšuje.
Prečo si mnohí ľudia myslia, že rakovina je nevyličiteľná?

Veľa ľudí ešte stále považuje rakovinu za tajomnú chorobu, krutú nepriazeň osudu, proti ktorej sa nedá nič robiť. Mnohí sú toho názoru, že je lepšie jej meno ani nespomínať a radšej o nej ani nehovoriť. Tieto názory narobili už veľa zla. Dnes sa o rôznych rakovinových nádoroch vie vďaka vedeckénu pokroku veľa, ale verejnosť má o nich stále málo informácií. Aj preto mnohí odborníci z oblasti medicíny nechcú ľudí zaťažovať výkladom o niečom, čo sa ťažko vysvetľuje. Najmä nie takých, čo často nemajú ani základné vedomosti skladbe ľudského tela a o jeho biologických vlastnostiach. S tým nemožno súhlasiť.
Treba o rakovine hovoriť a mať čo najviac informácií,pretože:
Poznatky o vzniku, vývoji a raste rakovinových nádorov môžu prispieť k tomu, že sa toto ochorenie stane menej tajomným a menej obávaným.
Vedomosti o rizikových faktoroch vzniku rakoviny pomáhajú v tom, že sa môžeme brániť aj sami, čo oslabuje pocit menejcennosti.
Aspoň čiastočná znalosť lekárskej terminológie uľahčuje styk s odborníkmi, pomáha rozširovať poznatky o rakovine a záujem o pokrok v prevencii, diagnostike, liečbe a výskume tejto choroby.
Čo je nádor?

Naše telo sa skladá z obrovského množstva buniek. Slúžia rôznym účelom, a preto majú rôzny tvar, veľkosť a funkciu. Zdravé-normálne bunky, ktoré tvoria tkanivá a orgány nášho tela, rastú, množia sa a správajú sa usporiadane.Ak sa potrebuje deliť, dostane z vlastného jadra signál, zväčší sa a rozdelí na dve bunky. Delenie buniek je pod prísnou kontrolou. Normálna bunka vie kedy sa má deliť a tiež vie kedy má prestať s delením.

Ak sa pre rôzne príčiny v jadre bunky niečo zmení, napr. v dôsledku dlhotrvajúceho vplyvu rakovinotvorných látok, zmení sa genetický kód a kontrolný systém prestane fungovať. Bunka dostane nesprávny signál a "zblázni sa" začne sa nekontrolovateľne, nenormálne deliť. Nedostane signál na zastavenie delenia, tak z jednej bunky vznikajú dve a tie dve sa ďalej delia, až postupne vnikne masa viacerých buniek, ktoré vytvoria nádor.

Ak sa masa buniek ohraničí a nemá snahu deliť sa ďalej, ide o tzv. benígny-nezhubný nádor.Nezhubný nádor život nositeľa obvykle neohrozuje.I tak ho však treba odstrániť.

Nenormálne bunky, ktorých počet stále narastá geometrickým radom,sa začínajú k nositeľovi správať asociálne a agresívne. Prenikajú do okolia, poškodzujú a ničia orgány v ktorom rastú. Vtedy ide o malígny-zhubný nádor. Jedinou funkciou buniek zhubného nádoru je prežiť a svojou agresivitou si zabezpečiť priestor a živiny. Zhubný nádor treba čo najskôr odstániť, často aj s orgánom, v ktorom rastie, pretože ohrozuje život nositeľa. Keď zhubný nádor dosiahne určitú veľkosť, môžu nádorové bunky prenikať z miesta svojho vzniku do krvného alebo lynfatického obehu. Tak sa dostanú do rôznych častí tela vytvoria tam druhotné nádorové ložiská-metastázy. Tento stav sa nazýva metastazovanie. Zhubný môžeme charakterizovať ako nekontrolovateľný rast buniek, ktoré sa vymanili zo zákonitostí a kontrolných mechanizmov.

Druhy zhubných nádorov delíme podľa toho, z akých tkanív tela vznikajú a poznáme štyri hlavné skupiny:
Karcinómy-vznikajú z výstelky dutých orgánov, z kože a z tkaniva žľazových orgánov
Sarkómy-vznikajú zo spojivového a tukového tkaniva, chrupaviek , kostí a zo svalov
Nádory krvi, krvotvorných organov a lymfatického systému
Nádory centrálneho nervového systému (mozgu a miechy) a periférnych nervov.

Každá z týchto štyroch skupín má svoje charakteristiky. Najčastejšie sa stretávame s prvou, najrozšírenejšou skupinou zhubných nádorov, od ktorej je odvodený aj laický názov pre všetky druhyzhubných nádorov (carcinoma-rakovina).

Rakovina kože

patrí medzi ochorenia, ktoré majú výnimočne dobré vyhliadky na vyliečenie, ak sa nádor včas zistí a lieči. Preto treba mať rozsiahle inrormácie o samotnej chorobe a od prvých varovných príznakoch až po rôzne spôsoby liečby.

Azda žiadne rakovinové ochorenie nemožno tak jednoznačne dávať do súvisu so životným štýlom, ako rakovinu kože. Alarmujúcim vstupom choroby je dôsledok túžby po opálenej pleti za každú cenu. Nadmerné slnenie patrí k hlavným rizikovým faktorom vznikurakoviny kože. Tomuto riziku však možno predísť.

Najčastejšou príčinouvzniku zhubných nádorov je pôsobenie ulrafialového svetla.
Slnko-priateľ alebo nepriateľ?

Bez slnka niet života. Slnko nám dodáva energiu-svetlo a teplo, čo umožňuje množstvo životných pochodov.

Slnečné luče sa skladajú z infračervených, z viditeľného svetla a ultrafialových lúčov UVA, UVB a UVC.

Lúče UVA- 302 až 400 nanometrov. Vyvojávajú rýchle, ale len prechodné zhnednutie kože. Zvišujú citlivosť kože na lúče UV, oslabujú imunitný systém a urýchlujú starnutie kože.
Lúče UVB- 280 až 320 nanometrov. Vyvolávajú zhnednutie kože a pri nadmernom množstve spôsobujú začervenanie a vznik popálenín. Množstvo lúčov UVB sa mení v priebehu roka i dňa. Čím je slnko vyššie, tým sú luče UVB silnejšie. Najsilnejšie sú v lete medzi 11. až 15. hodinou, kedy sa pred nimi treba chrániť.
Najnebezpečnejšie sú ultrafialové lúče UVC- smrtiace lúče-, ktoré sa odrážajú od ozónovej vrstvy ( ktorá sa nachádza medzi zemou a slnkom), na zem nedopadajú.
Účinky UV žiarenia na kožu:
akútne- začervenanie, zápal
zhnednutie (pigmentácia)
tvorba vitamínu D
potláčanie imunitných reakcií organizmu
chronické- navodenie imunitných reakcií nádoru, podpora rastu nádoru, starnutie kože

Aké zhubné nádory kože poznáme?

Na koži sa vyskytuje viacero druhov zhubných nádorov. Najčastejšie sú tri: bazalióm, spinalióm a malígny melanóm.