Raca (história)

Raca (história)
História Race
Raca je historicky bohatá i metamorfózami svojho mena. V starých listinách sa spomína
ako Recha, Racha, Okolj, Racišca, Résca. Ponemcený názov Ratsesdorf strieda
slovensky znejúci Racišdorf, z rokov meruôsmych ostávajú v análoch Raslavice.. Táto
obec, neskôr mestecko a v súcasnosti miestna cast Raca, oslávila v roku 1995 svoje
750-rocné jubileum – výrocie prvej písomnej zmienky o nej.
Územie Race na úpätí juhovýchodných svahov Malých Karpát malo priaznivé
podmienky na osídlenie. Svedcia o tom aj archeologické nálezy. Zo staršej kamennej
doby – eneolitu, na rozhraní 3. – 2. tisícrocia pred Kristom, sa roku 1964 našiel na
Detvianskej ulici (v záhrade domu c. 23, v hlbke 60 cm) kamenný sekeromlat. Podla
tohto nálezu môžeme predpokladat, že územie Race bolo osídlené a obyvatelstvo sa
zaoberalo polnohospodárstvom. V mladšej železnej – laténskej dobe zohrali dôležitú
úlohu Kelti. Na Slovensko prišli v polovici 3. storocia pred n. 1. Najdôležitejšie centrum
si vybudovali v priestore dnešnej Bratislavy. K najstarším laténskym pamiatkam na
území Bratislavy patria bronzové kruhy, nájdené ešte pred rokom 1900. Pochádzajú z
pohrebiska na území Race. Archeologické pamiatky nájdené na území Race pochádzajú
z ojedinelých náhodných zberov, a tak nie je vylúcené, že v budúcnosti sa môžu nájst
dalšie doklady o osídlení tohto územia. Zaciatkom krestanského letopoctu starí Rimania
rozšírili hranice svojej ríše až po Dunaj. Svedcia o tom nálezy ich predsunutých staníc v
okolí Bratislavy, i na miestach dnešnej Race. Vo vinohrade Potocný, v miestach, kde sa
nachádza studnicka Rajtarka, pri rigolovaní našiel František Veselský bronzový peniaz z
doby rímskeho cisára Trajána, teda zo zaciatku 2. storocia po Kristovi. Prvé vinohrady
zakladali v oblasti Malých Karpát rímske légie. Od starých Rimanov sa ich naucili
obrábat naši predkovia. Neskôr zacali vytínat prilahlé lesy, ktoré sa na svahoch kopcov
dotýkali priamo osídlených osád, a nahrádzat ich vinohradmi. V najstarších písomných
pramenoch sa spomína na území Race dedina Okol, co poukazuje na pôvodné
slovanské osídlenie (staroslovanské pomenovanie ohrady na dobytok - okol, okolica).
Ležala v oblasti dnešnej železnicnej stanice Raca. Bola to stará slovanská dedina,
existujúca už pred nemeckou kolonizáciou v 13. storocí.
Z písomných dokladov sa o nej prvý raz dozvedáme roku 1237, ked bol jej držitelom
Benadik, syn Cenu z dediny Okol, ktorý sa stažoval u krála Bela IV., že mu poddaní z
Vajnôr znicili chotárne hranice jeho dedicnej zeme Okol – boli na nej vinice a lesy.
Roku 1274 sa spomínajú Ján, Peter a Pavel, synovia Benadika, a Štefan a Mikuláš,
synovia Racu (Racha), ako zemania z Okola v Bratislavskej stolici. Podla Racu sa
nazývala cast územia obce už v 13. storocí. Král Ladislav IV. vrátil zemanom z Okola
majetky Simperg a Churle v Bratislavskej stolici, ktoré boli pôvodne dedicnými
majetkami Deda, Štefana, Petra a Pavla, synov Petra, a Egídia, syna Valka. Synovia
Benadika a Racu ich získali preto, že clen ich rodiny Matej padol v súboji.
Roku 1287 bol tretí brat Pavel, syn Benadika, bratislavským kanonikom a svoju ciastku
v majetkoch Uzur, Ocoly, Churle a Simperg daroval kostolu sv. Salvátora v Bratislave.
V case vykonania tohto odkazu bol zaiste rozdelený aj základný rodinný majetok
zemanov z Okola – dedina Okol, a to na dve polovice medzi potomstvo bratov Benadika
a Racu. cast pôvodnej starej dediny Okol sa dostala potomkom Benadika a oddelená
cast pôvodnej dediny Okol, ležiaca priamo na úbocí Malých Karpát, potomkom Racu.
Rýchlo ju osídlili novým obyvatelstvom, a tak vznikla dedina Raca. Jej názov je
slovanského pôvodu, hoci bola osídlená hned od zaciatku prevažne nemeckým
obyvatelstvom. Roku 1295 sa Ján a Peter, synovia Benadika (už bez brata Pavla),
oznacovali predikátom z Okola (de Ocoly), kým Ján a Andrej, synovia Mikuláša, teda už
vnuci Racu, sa zasa roku 1296 oznacovali predikátom z Race (de Racha).
Najstaršia písomná zmienka o pestovaní vinica v Raci pochádza z 16. 4. 1296 a je
uložená v Archíve hl. mesta Bratislavy. Najstaršia písomná zmienka o Raci je královská
donacná listina z roku 1245. Roku 1313 pri príležitosti dohody o sporný les medzi
opátstvom Heiligenkreuz v Rakúsku, držitelom dediny Vajnory, a mestom Bratislavou
sa uvádza, že sporný les susedil na severe s Jurom pri Bratislave a na juhu s dedinami
Raca a Okol. Raca tu vystupuje pod nemeckým názvom Retschendorff. O dedine Okol
je v tomto roku posledná zmienka. Pravdepodobne zanikla, lebo nová dedina Raca ju
svojím významom prevýšila.
Koncom 13. storocia boli v malokarpatskej oblasti vo viacerých mestách spísané a
listinami potvrdené majetkové vinohradnícke zvyklosti, najmä pre majitelov viníc, ktorí
nebývali v meste. Takto sa upravili vztahy medzi synmi Benadika a vnukmi Racu,
zemanmi z Okola, Bratislavcanmi a inými hostami z Rakúska i Madarska. Zároven sa
urcili poplatky za víno z viníc na vrchu Simperg, kde mali bratislavskí meštania svoje
vinohrady.
Od 13. storocia podporovala rozvoj vinohradníctva hlavne šlachta na svojich vtedy už
dedicných majetkoch. Zo 14. storocia sa zachovalo niekolko listín, upravujúcich
poplatky z viníc v Raci.
V stredoveku bola Raca pomerne velkou osadou, mala i richtára. Kostol bol podla
písomných pramenov v osade už v prvej polovici 14. storocia. Portálny súpis
Bratislavskej stolice z roku 1533 udáva prvý súpis obyvatelov Race – mala 120 domov,
pricom v jednom dome žilo viac rodín. V tom case bola Raca väcšia a ludnatejšia, ako
Vajnory a centrum panstva Devín. Majetkové spory medzi racanmi a Bratislavou riešili
až králi – v roku 1559 a 1561 Ferdinand I., v roku 1563 Maximilián II. V Raci bola
farská škola už pred rokom 1550. Raca mala vlastnú pecat už od 16. storocia. Erb Race
je na pecatidle z roku 1605. V druhej polovici 16. storocia sa k slovenskému a
nemeckému obyvatelstvu Race pridali chorvátski kolonisti, utekajúci pred tureckou
expanziou a Raca bola povýšená na mestecko. V priebehu 16. storocia cast obyvatelov
Bratislavy sympatizovala s myšlienkami reformácie a navštevovala protestantské
bohoslužby v Raci, na co reagoval roku 1590 aj cisár Rudolf II. nariadením, aby
bratislavská mestská rada zakázala protestantským kazatelom vstup do mesta a
bránila meštanom a ludu chodit do mestecka Race na tamojšie protestantské kázne. V
roku 1616 sa poddaní v Devíne a Raci vzbúrili proti feudálnemu útlaku, podstatné
zlepšenie však nenastalo. Roku 1635 získal Racu i devínske panstvo palatín Pavol Pálfi
z Erdõdu. Rod Pálfiovcov vlastnil Racu až do prvej ceskoslovenskej pozemkovej
reformy. Pálfiovci prenajímali mestecku právo capovat víno nielen v období, ktoré im
pridelil urbár, ale aj v ostatnej casti roka. Racianske víno patrilo medzi najkvalitnejšie
vína z malokarpatskej oblasti a vždy sa predávalo trochu drahšie ako ostatné. Obycajne
ním zlepšovali iné vína, alebo ho predávali ako dezertné. Vyvážalo sa cez Rakúsko aj
do Sliezska, vela sa ho predalo aj v Bratislave. Delegáciu racianskych farníkov, vedenú
svojim farárom roku 1767 prijala cisárovná Mária Terézia, ktorá racanom darovala
donacnú listinu – dekrét o pestovaní “tereziánskej racianskej frankovky”, cím uznala
racianske cervené víno za vhodné i na královský stôl. Farárovi darovala krásny
bohoslužobný ornát.
Racianske víno bolo už vtedy znackové – racania na sudy, v ktorých prepravovali víno,
vypalovali svoje znaky, aby predišli znehodnocovaniu a pancovaniu svojho vína. Roku
1768 vydala Mária Terézia úradný urbár so spolocnými predpismi, v ktorom sa mala na
každom panstve vyhotovit urbárska tabula s údajmi o obciach. Raca mala v tom case
229 poddanských domov, žilo tu i niekolko šlachticov, teda skutocný pocet domov bol
trochu vyšší.
Hlavným zamestnaním bolo vinohradníctvo. V 17. storocí žil v Raci hrnciarsky majster,
v 18. storocí traja obuvníci, dvaja mäsiari, pekár, mlynár, debnár, murár, zámocník,
krajcír, pivovarník a chirurg. V 18. storocí prevládalo v Raci slovenské obyvatelstvo a
vynútilo si, aby sa všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, prerokúvali v slovenskej reci. V
polovici 19. storocia mala Raca už 368 domov a 2421 obyvatelov. V roku 1840 zacala
premávat konská železnica z Bratislavy do Trnavy. V Raci mala prepriahaciu stanicu a
stajnu pre kone. V rokoch 1848-49 Raca podporovala slovenské povstanie a postavila
stotinu dobrovolníkov, v júni a júli 1849 bola obec a jej okolie docasným sídlom
Slovenského dobrovolníckeho zboru, ktorý 30. júna 1849 navštívili L. Štúr a M. Hodža.
22. novembra 1863 bola v obci slávnost 1000 rocného jubilea príchodu sv. Cyrila a
Metoda na Velkú Moravu, ktorej sa osobne zúcastnil aj slovenský národovec knaz F. V.
Sasinek, ktorý v Raci mesiac pôsobil. Odvtedy sa racianski národovci zacali zapájat do
slovenského národného hnutia. Katolícky knaz Móric Alster bol vedúcim Bratislavského
jednatelstva Matice slovenskej a zastával aj cestné miesto medzi národovcami
bratislavskej župy. K rozvoju Race prispelo aj vybudovanie železnicnej trate s parným
pohonom z Leopoldova do Race v rokoch 1872-1873; roku 1883 postavili prípojku na
bratislavskú hlavnú stanicu. Po vzniku Ceskoslovenskej republiky mala Raca 589
domov a 4581 obyvatelov, z toho 3738 Slovákov, 757 Nemcov. K dvom
predchádzajúcim ludovým školám po roku 1918 pribudla dalšia štátna ludová škola so
slovenským vyucovacím jazykom, kým v evanjelickej škole sa dalej ucilo nemecky.
Roku 1933 bola na Cachtickej ulici otvorená rímskokatolícka ludová škola a o dva roky
neskôr štátna ludová a meštianska škola. Zaciatkom štyridsiatych rokov si sedliaci a
vinohradníci, hlásiaci sa k nemeckej národnosti, založili vinohradnícke družstvo a
postavili nemecký kultúrny dom. Slovenská cast racanov založila akciovú spolocnost a
roku 1941 postavili Katolícky kultúrny dom s (na tie casy) velkým javiskom. Hrával tam
divadelný súbor vysokej úrovne (dnes je tam kino Nádej). 1. apríla 1946 sa Raca stala
administratívno-správne súcastou Bratislavy.