pyramídy

Armáda roľníkov

Aj keď technické prostriedky staviteľov p. boli pomerne primitívne, egypskí faraóni mali na svojej strane dve obrovské výhody: čas a takmer neobmedzený počet robotníkov.

Domnievame sa, že na stavbe p. pracovalo počas troch mesiacov až 100000 robotníkov. Na to existujú aj rôzne dôkazy, napr.: na celé tri mesiace v roku totiž Níl zaplavil okolitú ornú pôdu a znemožnil tak roľníkom prácu. Počas tohto obdobia mal faraón k dispozícii armádu nezamestnaných nádenníkov. Stavba Veľkej p. trvala asi 20 rokov. Ešte predtým si však 10 rokov vyžiadali úpravy staveniska. Priamo na stavenisku pracovalo 4000 remeselníkov a tisíce ďalších lámalo kameň v lomoch a dopravovalo ho do Gizy. Hlavným stavebným materiálom bol vápenec. Väčšinou sa ťažil v blízkosti staveniska, jemný vápenec na obklad však pochádza z asi 13km vzdialeného miesta Ture. Ešte z väčšej diaľky (960km proti prúdu rieky) pochádza žula na obkladanie vnútorných stien. Spôsob práce v lomoch možno vyčítať zo stôp, ktoré lámači za sebou zanechali na skalných stenách. Najprv pomocou tepelne tvrdených medených dlát odkryli vápencovú vrstvu a z nej potom dobývali kváder po kvádri.

V kameňolomoch sa vápenec opracovával len na hrubo, ďalej sa spracovával až priamo na stavenisku. Obrovské kamenné kvádre naložili na sane podobné hojdačke a dopravili na miesto. Aj keď egypťania nemali k dispozícii vodováhu, vedeli, že najspoľahlivejším nivelačným prístrojom je vodná hladina. Okolo pahorka, na ktorom dnes p. stoja vyhĺbili kanál, do ktorého priviedli vodu z Nílu. Po celom stavenisku potom robotníci vyhĺbili sieť kanálikov a napustili ich, aby mohli základ p. zamerať. Pri zarovnávaní plošiny pre Veľkú p. však robotníci urobili chybu a tak je p. mierne naklonená. To mohol spôsobiť silný vietor, ktorý vodu v kanálikoch na jednej strane mierne dvíhal. Veľký význam Egypťania pripisujú aj orientácii p. Steny veľkej p. sú takmer presne otočené na sever, východ, západ a juh. Egypťania už vtedy vedeli, že každý pravouhlý trojuholník má pomer strán 3:4:5 a tak mohli zamerať pravý uhol v rohoch p. Chuvevovi zameriavači zvládli svoju úlohu tak dobre, že odchýlka strán V.p., dlhých asi 230m je menšia ako 180mm. V.p. pôvodne bola vysoká 146,6m, ale prišla o pár vrchných vrstiev a tak dnes dosahuje 137m. Na vrchole je namiesto ihlanu už iba plošinka. Pred začatím stavby vyhĺbili do skaly pod základmi pohrebnú komoru, čo bolo zrejme opatrenie pre prípad, že by Chuvev skonal ešte pred jej dokončením.

Obrovské kvádre prepravovali z lomu na stavenisko pomocou somárov, ale najmä ľudskou silou. Podľa egypských nástenných malieb sa na prepravu používali početné skupiny nádenníkov.

Tí na drevených saniach ťahali kamene po násypoch z lomov k neďalekému Nílu. Väčšina kvádrov sa zrejme prepravovala v čase, keď sa Níl rozvodnil, a dá sa predpokladať, že väčšia časť prepravy sa odohrávala po vode. Pomocou lán a pák nádenníci naložili kamene na člny a dopravili ich po rieke až k násypu, ktorý viedol až na stavenisko. Rovnakým spôsobom potom privalili kamene do dielní. Na ich brúsenie sa používal piesok alebo úlomky kameňa. Spoje medzi kameňmi majú milimetrovú presnosť nielen na hranách, ale aj po celej ploche. Dosky obloženia na seba sadli ešte presnejšie, nemožno medzi ne vsunúť ani list papiera. Kvádre vyťahovali robotníci na určené miesto pomocou špeciálnych rámp na sánkach. Na obložení stavby sa pracovalo zhora nadol. P. bola zakončená kamenným ihlanom.