Putovanie Malokarpatskej vínnej cesty

Putovanie Malokarpatskej vínnej cesty
Co je to vlastne vínna cesta? Pre turistu je vínna cesta jednoducho vyznacená trasa,
kde sa môže potešit z posedenia pri víne v príjemných prostrediach a pritom okrem
chuti obohatit aj iné zmysly pohladom na kultúru, pamiatky ci peknú krajinu,
vypocutím si dobrej skladby ci piesne. Takto sú známe vínne cesty v Rakúsku,
Nemecku, ba i hned na blízkej Morave. Co všetko však treba urobit, aby sa skupina
miest a dedín mohla nazvat vínnou cestou? Stací, aby tam bolo pár vinohradov a
vinárov?Ked nadšenci, ktorí zacali vytvárat Malokarpatskú vínnu cestu, hladali odpoved
na túto otázku v krajinách, kde vínne cesty majú svoju tradíciu, zistili, že vínne cesty
majú vela podôb.
Napríklad v susednom Rakúsku hned za hranicami narazili na dve podoby vínnej cesty:
v Dolnom Rakúsku má vínna cesta podobu spolku s pevnými regulami združujúceho
vinohradnícke obce, vinárov a zariadenia cestovného ruchu a fungujúceho s výraznou
podporou Dolnorakúskej agentúry pre cestovný ruch i polnohospodárskej komory;
hned vedla - v Burgenlande, je vínna cesta iba marketingový produkt podporený
krajinskou agentúrou pre cestovný ruch aj polnohospodárskou komorou, ale jednotnej
organizácie tu niet - zato v každej vinohradníckej obci je dost vinárov združených v
spolkoch a ponúkajúcich svoje kvalitné vína. Štastná krajina, kde rolnícku tradíciu
nenarušila kolektivizácia zhora a nikoho nenapadlo zrušit tisícrocné historicky utvárané
celky a kreslit administratívne hranice podla rovnobežiek, inokedy podla poludníkov.V
polovicke 90. rokov sa o vínnej ceste zacalo hovorit aj pod Malými Karpatami.
Ved víno sa tu dorába od nepamäti, vinobrania majú niekolkodesatrocnú tradíciu, prví
súkromní vinári už otvorili svoje pivnice, obnovili sa vinohradnícke a vinárske spolky,
po privatizacnej rabovacke sa už zacínalo cistit zrno cestovného ruchu od pliev, obnovili
sa výstavy vína, cestovné kancelárie v regióne zacítili, že víno môže ludí pritiahnut.
Dokopy sa dali starostovia i primátori z regiónu - bez ohladu na to, ako kto nakreslil
administratívne hranice a založili Združenie miest a obcí Malokarpatského regiónu, v
ktorom okrem predstavitelov obcí okresu Pezinok sú zastúpené aj obce z okresov
Trnava a Senec. Samozrejme, chýbalo viacero z toho, co v susednom Rakúsku na
vínnych cestách už bolo - bohatost a rozmanitost producentov s kvalitnými
certifikovanými vínami, nenarušenost vytvárania prirodzených regiónov a povedzme ....
aj tie jednoduché tabulky s nápisom „Vínna cesta“.Vela z toho chýba do dneška, no
prinajmenšom tie tabulky už sú a dávajú istotu, že v zariadení, ktoré je takou tabulkou
oznacené, Vám neponúknu iba biele a cervené víno a vínna karta nie je neznámy
pojem.
Mapa vínnej cesty už tiež nie je novinka. Doposial existovali dokonca tri verzie,
posledná vyrobená s pomocou grantov z programu Phare. Vdaka ním vznikli i tabulky, i
pekná publikácia mapujúca producentov vína a v nicom nezaostávajúca za podobnými
zahranicnými, i prvý kalendár Vinársko-vinohradnícky rok na Malokarpatskej vínnej
ceste i partnerstvo s rakúsku Rímskou vínnou cestou Carnuntum súcastou
Dolnorakúskej vínnej cesty.Nadšenci zo Združenia Malokarpatská vínna cesta sa po
niekolkých rokoch tvrdej práce a presviedcania na možných i nemožných miestach
dockávajú uznania. Malokarpatská vínna cesta po Cesku a Slovensku dostáva miesto
na prezentáciu v najnovšom talianskom turistickom sprievodcovi i v prestížnom
viedenskom diplomatickom casopise.Vdaka regionálnej spolupráci a pochopeniu, ktoré
si svojou prácou získali na Ministerstve hospodárstva, vychádza i další kalendár na rok
2002 / 2003 a dalšie publikácie.
Plánov na dalšie aktivity je nemálo napríklad spojit vínnu cestu s cykloturistikou, ako to
je na Morave.Takže: co treba na to, aby vínna cesta bola vínnou cestou? Okrem
vinohradov a vinárov v prvom rade pre vec zapálených ludí, ktorí vedia obetovat svoj
cas i peniaze a nemajú núdzu o dobré nápady. A potom pochopenie tam, kde sa
rozhoduje o peniazoch. Potom budú aj naše vínne cesty takými, ako ich poznáme z
Rakúska ci Moravy.Na záver niekolko údajov: Malokarpatská vinohradnícka oblast, do
ktorej patrí Malokarpatská vínna cesta svojou výmerou viníc 7 303,5 ha, tvorí približne
tretinu viníc na Slovensku ( 22 847 ha, z toho 19 005 ha rodiacich ). Malokarpatskú
vinohradnícku oblast tvorí 12 rajónov - Skalický, Záhorský, Stupavský, Bratislavský,
Pezinský, Modranský, Dolianský, Orešiansky, Senecký, Trnavský, Hlohovecký,
Vrbovský.Malokarpatská vínna cesta je marketingovým produktom vínneho turizmu,
ktorý spája najzaujímavejšie atrakcie, spojené s vinohradníctvom a vinárstvom na
juhovýchodných svahoch Malých Karpát. Združenie Malokarpatská vínna cesta vzniklo v
roku 1995 a dnes má takmer 70 clenov z radov vinohradníkov, vinárov, podnikatelov z
oblasti gastronómie, ubytovacích zariadení a milovníkov vína a prírody. Zdroj -
www.mvc.sk