Psychologické aspekty náboženského vývinu

Psychologické aspekty náboženského vývinu
1. Úvod do problematiky náboženského vývinu
Na úvod by bolo dobré ozrejmit si pojmy. Co je to náboženská výchova? Náboženská
výchova je disciplína, ktorá sa zaoberá pedagogikou s cielom ohlasovania krestanskej
viery a postavenia hodnoty viery vo všetkých iniciatívach pedagogickej povahy.
Cez tisícrocia bolo náboženstvo jedinou inštitúciou, ktorá sa systematicky starala o
etické problémy a odpovedajúcu výchovu. V období pred rokom 1989 o náboženstve
kolovali iba jednostranné a skreslené informácie. Náboženský svetonázor a veda sa
stavali do ostrého protikladu. Tvrdilo sa, že veda vyvrátila náboženský svetonázor a
dokázala pravdivost „vedeckého“, rozumej marxistického, svetonázoru. V skutocnosti
veda nemôže základné náboženské poucky (existenciu Boha, existenciu posmrtného
života) ani dokázat, ani vyvrátit, pretože sa vymykajú možnosti vedeckého skúmania.
Cisto duchovná bytost, akou je podla náboženstva Boh, sa nedá ani vážit, ani merat, a
v okamihu smrti sa koncí možnost akéhokolvek skúmania. Medzi velikánmi vedy aj v
súcasnosti je vela vedcov, ktorí v objavoch modernej vedy vidia nepriame potvrdenie
náboženskej viery.
2. Rodina
Prvé skúsenosti s náboženskou výchovou získava jedinec v rodine. Rodinná výchova
môže do znacnej miery poznacit náboženský vývin, ci už pozitívne alebo negatívne.
Ked rodicia chcú viest svoje dieta k viere, musia si uvedomit, akú zodpovednost tým na
seba berú. Musia mu byt príkladom, vyžadovat od neho iba reálne splnitelné veci a
predovšetkým, aby rodicia a deti boli v neustálom dialógu. Je neprípustné, ak napr.
matka pošle dieta v nedelu do kostola a otec mu nejakú inú cinnost, len preto, aby tam
nemuselo íst. Ak je takáto nezhoda medzi rodicmi, potom je ohrozený nielen
náboženský vývin.
Jedine úplná rodina, s dobre fungujúcimi vztahmi, dáva dostatocný priestor pre
náboženský vývin. Nedá sa tým ovšem vylúcit, že v rodine, v ktorej chýba jeden z
rodicov, nemôže vyrastat dieta s náboženskou výchovou. Takisto to neznamená, že ked
je rodina úplná, vždy vzorne vychovávajú deti.
Náboženstvo a viera nie sú vrodené – získavajú sa alebo sa naucia. Od pociatku vývinu
religiozity rozhodujúcim faktorom je identifikácia s osobami, ktoré veria alebo neveria
(najmä rodicia).
Podla slov sestry Kataríny (uršulínky, ktorá vyucuje náboženstvo na GAM) dieta, ktoré
pochádza z úplnej krestanskej rodiny má dobré predpoklady pre hladanie pravdy vo
viere. Avšak môže takáto výchova viest k formálnemu vztahu k náboženstvu.
Naopak, dieta, žijúce v nekrestanskej rodine nemá blízky vztah k viere, ale po príchode
do krestanského kolektívu objavuje bohatstvo viery, ktoré dieta z krestanskej rodiny
berie ako samozrejmé. 2.1. Vztahy v rodine
Vztahy v rodine zohrávajú významnú úlohu v náboženskom vývine. Môžu tento vývin
posúvat vpred alebo ho neustále pribrzdovat. Ako som už spomenul je dôležité, aby
boli rodicia vo výchove jednotní a mali rovnaké nároky a požiadavky na dieta.
Fungovanie celej rodiny sa odzrkadluje najmä na vztahu detí a rodicov. Významnú
úlohu hrajú aj súrodenci a starí rodicia. Nezanedbatelný je vplyv prostredia.
2.1.1. Rodicia
Rola matky je vo výchove nezastupitelná najmä v rannom období života dietata. Z
výchovného hladiska, rola otca naberá na význame v neskoršom období. Pre
náboženský vývin je potrebné, aby vztah detí k rodicom bol harmonický. Rodic by mal
brat ohlad na požiadavky, schopnosti a záluby dietata. Nemal by ho výrazne
obmedzovat alebo vyžadovat výkony na ktoré nie je pripravené, ci jednoducho ich
nezvláda. Rodicia sú prvotnými vzormi pre svoje deti a podla toho sa aj musia správat.
Tažko vyžadovat od detí iné správanie než to, ktoré vidia doma, lebo také správanie
považujú za normálne. Z toho vyplýva, že nemôžeme deti viest k náboženstvu, ak my
sami máme k náboženstvu chladný, ci negatívny vztah. 2.1.2. Súrodenci
Starší brat alebo sestra býva pre mladšieho súrodenca vzor alebo „antivzor“ v správaní.
Ked vládnu medzi súrodencami dobre fungujúce vztahy a rodic nepreferuje jednu z detí
(nie je maznácik), tak potom starší súrodenec je vzor. Ak je však medzi nimi prílišná
rivalita a zápas o rodicovskú lásku alebo je niekto maznácik (ci už starší alebo mladší),
tam sa nedá hovorit o dobrých vztahoch medzi súrodencami a vtedy je starší tzv.
antivzor. Starší súrodenec nemôže vidiet vzor vo svojom mladšom súrodencovi,
nakolko on je už na vyššom vývinovom stupni. Pre chlapcov býva vzor otec a pre
dievcatá matka. Nie náhodou sa hovorí: aká matka taká Katka.
2.1.3. Starí rodicia
Starí rodicia, ak boli nábožensky vychovaní, tak vo väcšine prípadov kladne ovplyvnujú
náboženský vývin. Ak nemajú rodicia dobrý vztah k starým rodicom, potom tento svoj
negatívny postoj prenášajú na svoje deti. V našej kultúre je zvykom, že starí rodicia
strážia deti pocas neprítomnosti rodicov. Tým dostáva dieta šancu vybudovat si so
starými rodicmi kladný vztah. Je viac než isté, že starý rodic pôsobí výchovne na
vnúcatá diametrálne odlišne, než vychovával svoje vlastné deti. Myslím si, že je to
dané väcšími životnými skúsenostami. 2.2. Pozícia v rodine
Dieta nesmie byt v rodine málo, ani vela preferované. Obidva tieto póly totiž negatívne
ovplyvnia náboženský vývin.
Ak je privelmi preferované (maznácik), uvedomí si túto skutocnost a môže to zacat
zneužívat. Je si isté svojou pozíciou, dokáže manipulovat s rodicmi a vie, že ak nieco
zlé vykoná, rodicia mu to odpustia. Na druhej strane, ak je dieta v rodine neuznávané,
môže to mat za následok pocit menejcennosti. Dieta vie, že ak vykoná cokolvek a
akokolvek dobré, rodicia si to nevšimnú. Ak je v rodine viac detí, je dôležité, aby mali
rovnaké postavenie. Taktiež deti nesmú byt preferované ani podla pohlavia.
2.3. Podmienky náboženského vývinu
Každá rodina dáva iné podmienky pre náboženský vývin. Vytváraním vhodných
podmienok pre kladný náboženský vývin by sa mali rodicia – partneri zaoberat už pred
vstupom do manželstva. Ak sú partneri rôzneho vierovyznania, treba s tento problém
riešit radšej skôr, lebo ak sa už narodí dieta je neskoro. Manželstvá, ktoré tento
problém podcenili, zväcša koncia rozvodom. Partneri by mali navštevovat stretnutia s
odborníkmi (knazmi, psychológmi), aby boli informovaní, aké sú úskalia manželstva a
výchovy. Dostatocnou prípravou vytvoria ideálne podmienky pre náboženský vývin
svojich detí.
2.4. Vplyv rodinnej výchovy na náboženský vývin
Každý rodic chce dat svojim detom len to najlepšie. Avšak, každý rodic si pod pojmom
najlepšie predstavuje nieco iné, preto skupina rodicov vplýva na náboženský vývin
pozitívne, druhá negatívne. 2.4.1. Pozitívny vplyv
Rodicia, pre ktorých má najväcšiu hodnotu pravda a spravodlivost, chcú, aby si aj ich
deti vážili tieto hodnoty. Materiálne vlastníctvo nie je zanedbávané, no hodnotnejšie je
vediet ako mat. Etické správanie je prvoradé. V takejto rodine, kde je harmónia, sa
dieta od rodicov nemôže naucit nic zlé. Je tu výrazne pozitívny vplyv na náboženský
vývin.
2.4.2. Negatívny vplyv
Ak je v rodine prvoradé materiálne vlastníctvo (peniaze, auto, dom), ak chcú rodicia
len mat a mat za každú cenu, kde etika nemá silnú pozíciu, tam niet harmónie, lásky,
tam len tažko môže niekto nábožensky rást.
2.5. Zhrnutie
Aby rodina plnila svoju funkciu v náboženskom vývine, musí byt naplnená láskou.
Každý z rodicov je nedokonalý a svoju nedokonalost by mal kompenzovat láskou.
3. Škola
Vraví sa, že škola je našim druhým domovom. Asi je na tom nieco pravdy, ked tam
trávime tolko casu. V škole nás vyucujú i vychovávajú. Avšak škola len tažko dokáže
vychovávat bez rodiny.
Najviac ma zaráža, ked sa rodic, ktorý má evidentne negatívny vplyv na výchovu
svojich detí, opýta: Ako ta v tej škole vychovali?; Co ta to tam naucili? Je možné, že sa
v škole deti naucia nieco „zlé“, ale vo väcšine prípadov si tieto zlé návyky prináša dieta
z rodinnej výchovy. Škola nie je tu na to, aby vychovávala od základu, ale na to, aby
odbornejšie usmernila další rozvoj osobnosti. Na Gymnáziu Angely Merici je
náboženská výchova rozvrhnutá na dve vyucovacie hodiny týždenne (1h s celou
triedou, 1h po skupinách). Sestra Katarína tvrdí, že dve hodiny sú velmi málo, podla jej
slov by bolo optimálne 5 hodín do týždna, ako je tomu napr. pri matematike. Na
hodinách náboženstva sa vytvára priestor pre užší kontakt medzi ucitelom a žiakom.
Náboženská výchova sa nedá obmedzit iba na hodiny náboženstva. To, co budujeme na
náboženstve je potrebné utvrdzovat aj na ostatných predmetoch. 3.1. Vztahy v škole
Dieta si okrem vztahov v rodine utvára aj vztahy v škole. Od týchto vztahov sa dalej
odvíja jeho náboženský vývin. Cím sú tieto vztahy na kvalitatívne vyššej úrovni, tým je
morálny vývin kontinuálnejší.
3.1.1. Pedagógovia
Pedagóg sa má snažit nájst si cestu k dietatu. Znamená to, že nesmie byt v roli toho,
kto len napomína a tresce. Neznamená to, že musí byt s detmi kamarát, mal by byt pre
nich prirodzenou autoritou, ktorá pomáha v tažkostiach, dokáže odpustit, pochválit i
potrestat, ked je to nevyhnutné. Pedagóg si má vážit pravdu a spravodlivost. Dieta
dokáže vycítit, ked ich ucitel nemá rád, ked neucí z lásky. Dobrého ucitela si deti rýchlo
oblúbia, aj ked ucí „nepopulárne“ predmety. V triede sa ovela lepšie pracuje, ak sú
stanovené pravidlá a je snaha dodržiavat ich ako na strane detí, tak aj ucitelov. Tam,
kde sú vztahy medzi ucitelmi a detmi kladné, je aj dobrá atmosféra pre náboženský
vývin.
3.1.2. Spolužiaci
Dieta na základnej škole je velmi lahko ovplyvnitelné svojim okolím, najmä
spolužiakmi. Je nesmierne dôležité, aby dieta malo kamarátov. Myslím si, že do výberu
kamarátov by mali v urcitej miere zasahovat aj rodicia, najmä ak dieta „zapadne“ do
zlého prostredia. Mali by tak robit ovšem velmi citlivo, aby dieta nenadobudlo pocit, že
mu vnucujeme resp. zakazujeme urcitých kamarátov. Ak má však dieta dobrú rodinnú
výchovu, bude si hladat seberovných kamarátov. V období puberty je dôležitý blízky
priatel, ktorému sa dokáže zverit so svojimi intímnymi problémami.
3.2. Pozícia v škole
Je zrejmé, že každé dieta má inú pozíciu v škole. Je na ucitelovi, aby jedincom z okraja
skupiny pomáhal presadit sa a vodcov skupiny usmernoval k prosociálnemu správaniu.
Zásah ucitela je nevyhnutný, ak vodca, ktorý býva zväcša horší žiak, so sebou
„nestrhával“ aj tých lepších žiakov.
Zlá pozícia žiaka v škole sa môže neskôr odzrkadlit aj v jeho budúcom živote, lebo ak
sa nedokázal presadit vtedy, má pocit, že to už nedokáže nikdy.
3.3. Podmienky náboženského vývinu
Náboženská výchova nie je chápaná ako ostatné vyucovacie predmety. Tá má okrem
nadprirodzeného ciela – výchova k Bohu a k spáse duší – ešte ciel prirodzený. Ten
spocíva v naplnaní správnych životných postojov,, v usmernovaní jeho prirodzenosti,
prirodzeného vývoja, rozvoja a rozkvetu osobnosti. Na náboženskej výchove by sa mal
rozvíjat vztah k viere, modlitbe, svedomiu, liturgii a hladat cesty k upevneniu viery.
3.4. Vplyv školskej výchovy na náboženský vývin
Tak ako rodina, aj škola môže mat dvojaký vplyv na náboženský vývin osobnosti.
Negatívny vplyv má vtedy, ak sú zlé vztahy medzi žiakmi a ucitelmi, obzvlášt medzi
žiakmi a ucitelom náboženstva – katechétom (katechétkou) alebo ak sú hodiny
koncipované tradicnou, pre potreby náboženského vývinu nezáživnou formou. 3.4.1.
Pozitívny vplyv
Ak sa ucitel náboženskej výchovy nebojí experimentovat, hodiny koncipuje netradicne,
niecím ich vždy ozvláštnuje, má kladný postoj k uceniu tohoto predmetu a jeho slová
sú v súlade s jeho cinmi, tak nemôže mat iný vplyv ako pozitívny. Deti si oblúbia
ucitela a aj predmet a štýl akým vyucuje. Postupne sa snažia uvádzat do svojho
každodenného života poznatky, ktoré získali na hodinách náboženstva. A o to práve
ide. Škola môže pozitívne vplývat na náboženský vývin tým, že sa deti hrajú rôzne hry
zamerané nábožensky. Uvediem jeden príklad. Aktivita má názov Biblické prvky v našej
reci. Jej cielom je vzbudit záujem o tematický celok „Náboženstvo“. Krestanstvo hlboko
ovplyvnilo našu kultúru aj náš jazyk. Znakom toho sú aj výrazy, ktoré súvisia s
biblickými udalostami alebo príbehmi. Vysvetlenie týchto výrazov je vhodným úvodom
do témy náboženstvo. Detom vysvetlím, že v každodennej reci aj v literatúre sa
vyskytuje množstvo výrazov, ktoré majú svoju osobitú históriu, ale sú tak zaužívané,
že si ich pôvod ani neuvedomujeme. Vysvetlenie pôvodu týchto výrazov casto odkrýva
pozoruhodné historické alebo kultúrne skutocnosti. Spýtame sa žiakov na pôvod a
význam nasledujúcich výrazov:
- po nás nech príde potopa;
- je to hotová Sodoma a Gomora;
- stojí ako solný stlp;
- trúba Jerichova;
- nebud farizej;
- talentovaný žiak, je to velký talent;
- márnotratný syn;
- samaritán;
- umývat si ruky (pred zodpovednostou);
- ty Judáš;
- dostal sa tam ako Pilát do kréda, chodit od Poncia k Pilátovi;
- cervený kríž.
Snažíme sa vysvetlit význam týchto slov a vysvetlíme, ako vznikli. Týmto spôsobom
môžeme detom prezentovat aj dalšie biblické udalosti.
3.4.2.
Negatívny vplyv
Škola môže negatívne pôsobit na náboženský vývin, ak sú v protiklade všetky
vlastnosti uvedené pri pozitívnom vplyve. Žiaci sa vtedy na hodinách náboženstva
vyslovene nudia a keby tam nemuseli chodit, tak tam radšej nejdú. Pri nezáujme
žiakov o tento predmet netreba hladat chybu vždy len v žiakoch, ale je potrebné
zamysliet sa nad tým, preco majú záporný postoj k náboženstvu.
3.5. Zhrnutie
Škola patrí medzi najdôležitejšie inštitúcie, kde sa dá lahko ovplyvnit nielen
náboženský vývin. Preto je treba urobit také opatrenia, aby na školách nedochádzalo k
pribrzdovaniu náboženského vývinu. Náboženstvo nie je matematika, ani dejepis, preto
je nutné hladat iné formy a metódy vyucovania tohto predmetu. Boh nie rok v
kalendári, ani matematický vzorec, je to bytost, ktorá presahuje ludské myslenie. Aj
Ježiš Kristus vyucoval svoju vieru iným spôsobom, ako bolo vtedy zvykom. On najskôr
konal a potom vysvetloval, to, co povedal bola vždy pravda a jeho slová boli v zhode s
jeho skutkami. A my, ked sa chceme približovat k tomuto ideálu, by sme tiež mali
konat, tak ako by to robil On.
4. Jedinec
Z doterajšieho vyplýva to, co môžu iní urobit pre kontinuálny náboženský vývin. Ovela
zložitejšie je to, co môžeme my sami urobit pre náš osobný náboženský vývin. Je lahšie
povedat ty alebo ty si spravil nieco zlé, ale každý vie aké je tažké povedat ja som
spravil toto a toto zle. C. Walesa rozlišuje tieto vývinové obdobia religiozity:
- areligiózne (do 1. roku);
- pociatky religiozity (2.-3. rok);
- magická religiozita (4.-7. rok);
- autoritatívno-morálna religiozita (7., resp. 8.-12. rok);
- formovanie autonómnej religiozity (12.-16., resp 17. rok);
- formovanie autentickej religiozity (18.-25. rok);
- stabilná religiozita (25.-40. rok);
- religiózna zrelost (40.-60., resp 70. rok);
- eschatologická religiozita (od 60., resp. 70. roku).
4.1. Charakteristika náboženského vývinu
Náboženský vývin by mal byt postupný a akcelerovaný, myslím tým, že zo dna na den
nie sme krestansky vyvinutý (postupný), a že cím sme starší, tým by sa mal náš
náboženský vývin zrýchlovat (akcelerovaný). To by bol ideál a je na nás, aby sme sa k
nemu priblížili. 4.2. Charakterové vlastnosti
Každý clovek má aj kladné aj záporné vlastnosti. Záleží na nás, ci sa snažíme
odhalovat a odstranovat svoje zlé vlastnosti. Tie dobré by sme mali ešte viac
vylepšovat. 4.2.1.
Kladné vlastnosti
Kladné vlastnosti ako prosociálnost, pravdovravnost, spravodlivost, solidárnost,
tvorivost, vytrvalost, húževnatost, pevná vôla, ci iné, je potrebné neustále
zdokonalovat, nakolko sú potrebné pre kladný náboženský vývin.
Sestra Katarína sa snaží u svojich žiakov rozvíjat tieto schopnosti: otvorenost,
schopnost odovzdávat vieru, podelit sa so skúsenostami, výjst zo seba. Je dôležité
otvorit sa pre Boha, lebo tým sa otvárame aj pre spolocnost.
4.2.2. Záporné vlastnosti
Je našou povinnostou odstranovat svoje negatívne vlastnosti. Tým, že hladáme svoje
temné stránky, posilujeme tie svetlé. Na každé odstránenie zlej vlastnosti je treba mat
pevnú vôlu. Ak sa nám však podarí eliminovat naše záporné vlastnosti, výrazne tak
umožníme napredovanie vo všetkých našich oblastiach, náboženský vývin
nevynímajúc.
4.3. Záujmy a záluby
Naše konícky vypovedajú o tom, aký sme. Každý clovek robí to, co ho baví. Nie každý
vie pekne malovat, ci hrat na klavír. Ak však cítime, že by sme mohli v niecom
vyniknút alebo byt prospešný iným, mali by sme sa usilovat, aby z našej danosti
vydolovali maximum. Hudba, malba, tanec, zbieranie známok, ci húb, šport a iné, to
všetko môže obohatit našu dušu, lebo práve tým, že každý má nejaký konícek nás robí
ludmi. Obzvlášt deti by mali mat nejakú zmysluplnú zálubu, nielen vysedávat pred
televízorom. 4.4. Vzory
Ked som bol malý, velmi populárny bol seriál Sandokan. Všetci sme chceli byt ako on.
Bol odvážny, rád pomáhal, bol gentleman.. , skrátka bol to náš hrdina. Možno je to ten
muž, ktorý zaprícinil, že som, aký som a možno to tak vôbec nie je. Jedno je však isté,
každí má nejaký ten vzor a deti obzvlášt. Preto by sme im mali ukázat niektoré
nasledovania hodné vzory (v súcasnosti z TV seriálov napr. Superman, ci MacGyver).
Deti by mali viac cítat literatúru, tam je vzorov a vzorov (Jules Verne, Karl May). Z
detských vzorov vieme vycítat, co dietatu chýba, akých vlastností by sa chcelo zbavit a
aké získat. 4.5. Sebazdokonalovanie
Ludia sú nedokonalí, vždy je co zlepšovat. Toto by sme mali mat neustále na pamäti.
To, že ukoncím nejakú školu, neznamená, že sa už nemám co naucit. Zdokonalovat sa
majú nielen vedomosti, ale aj charakterové vlastnosti.
4.6. Svedomie
Z psychologického hladiska je to vnútorné posudzovanie hodnoty vlastných cinov,
záväzne chápaný systém hodnôt, noriem, ktorých plnenie alebo neplnenie vedie k
„odmenovaniu“ alebo „trestaniu“ seba. Ide o posudzovanie morálnej kvality vlastných
úmyslov a cinov, zmysel pre dobro a zlo. Je hlasom transcendencie.
Svedomie je najdôležitejšou súcastou náboženského vývinu, je jeho zrkadlom. Dobre
sformované svedomie znamená dobré výchovné pôsobenie. Problematika svedomia sa
v minulosti velmi podcenovala, avšak v súcasnosti naberá na význame. Spolocnost si
nemôže dovolit vychovávat v škole žiakov bez toho, aby pôsobila na ich svedomie.
Hlavne hodiny náboženstva majú za úlohu naucit deti pocúvat svoje svedomie,
dešifrovat jeho hlas a konat v súlade s ním.
Formácia svedomia je velmi závislá od svedomia ucitela. Ak má dobré svedomie,
odráža sa to aj na svedomí jeho žiakov.
4.7. Slobodná vôla a náboženský vývin
Boh nám dal slobodnú vôlu a my máme možnost bud prijat alebo odmietnut
náboženskú výchovu. Tu žiadna stredná cesta neexistuje. Naucit sa používat svoju
slobodnú vôlu vyžaduje velkú sebakázen a zmysel pre zodpovednost.
Mladí si velmi zakladajú na svojej slobodnej vôli. Avšak je tu istá potreba
usmernovania. Podla sestry Kataríny je nutné nájst strednú cestu medzi slobodnou
vôlou a usmernovaním, aby žiaci nemali pocit, že sú k niecomu nasilu prinucovaní.
Zastáva heslo: Každý si je strojcom svojho štastia.
4.7.1. Akceptovanie náboženskej výchovy
Toto je ten lepší prípad. Akceptovaním náboženskej výchovy sme sa podujali hladat
pravdu, zmysel života, nasledovat tajomstvo. Naucíme sa tu dôverovat Bohu v každej
situácii, milovat blížneho, prosociálnosti.. Boh sa nám, za našu snahu nasledovat ho,
odvdací svojou nesmiernou láskou, ochranou a pomocou. Aj ten najvážnejší problém, ci
utrpenie sa nám bude zdat malicherné, ked pochopíme, že obstátie v tých skúškach je
pre naše dobro. Náboženstvo, to nie je len súbor poznatkov, je to životný štýl.
4.7.2. Neakceptovanie náboženskej výchovy
Neakceptovaním náboženskej výchovy dávame jasne najavo svoj postoj k Bohu.
Tvrdíme tým, že nie je a tým pádom sa niet co o nom ucit. 4.8. Možnosti vývinu
osobnosti
Tu by som chcel pouvažovat, ako by mohol vyzerat život cloveka, ktorý prijmeme resp.
neprijmeme Ježišovo ucenie. Pre názornost popíšem tieto dva prípady co
najkontrastnejšie, sú velmi „zidealizované“. Ten, kto sa nábožensky vyvíja môže
skoncit ako ten v druhom prípade a naopak.
4.8.1. Náboženský vývin
Clovek, pre ktorého je Boh prvoradý, sa dokáže povzniest nad každým úskalím v
živote. Je tak vychovávaný odmalicka. Rozvíja si svoje kladné a odstranuje negatívne
vlastnosti. Má dobre vyformované svedomie. Vie, že každý úspech nie je vecou náhody,
ale poctivej práce a božej milosti. Nie je pre neho dôležité zhromaždovanie pozemských
statkov. Život nemá bez problémov, ale chápe ich zmysel a tým aj zmysel celého
svojho života tu na zemi.
4.8.2. Nenáboženský vývin
Clovek, ktorý nebol vychovávaný v zmysle Evanjelia, sa tažko borí životom. Nepocituje
potrebu zdokonalovat sa, svedomie je pre neho cudzím pojmom. Pozemské statky sú
prvoradé, od toho sa odvíja aj honba za majetkom, slávou a úspechom. Úspech je
dielom náhody, ci osudu, no nie poctivej práce. Vzniknuté problémy pripisuje iným, ci
nedostatku materiálnych vecí.
Nechápe plne zmysel život, vidí ho iba v peniazoch. Ak stratí pozemské radosti (strata
penazí, neúspech, choroba), uchyluje sa k samovražde.
4.9. Potreba usmernenia náboženského vývinu najmä v období velkých psychických
premien
V období puberty potrebuje mladý clovek, aby mu niekto nacrtol správnu cestu. Nesmie
mu ju však ukázat, lebo by to bral ako donucovanie a zvolil by si inú. Rodicia a
pedagógovia by mali k pubescentom pristupovat obozretne. Sú totiž velmi precitlivený
na akékolvek podnety a treba mat s nimi velkú trpezlivost. Len si všetci spomenme,
aké to bolo vtedy, ked sme boli my v ich veku. Ucitel by mal dávat pozor, aby žiakov
príliš netrestal, každý trest ich totiž ponižuje. Paradoxne i odmeny (pochvala) môžu
pôsobit ponižujúco. Ked chceme, aby žiak nieco urobil, nepovieme mu to otvorene
(chápe to ako príkaz), ale nepriamo ho k tomu navádzame, dokým na to nepríde sám.
Špeciálny prístup sa vyžaduje od ucitelov náboženskej výchovy.
4.10. Zhrnutie
Jedinec sa má neustále zdokonalovat, rozvíjat svoje kladné vlastnosti a naprávat
záporné, má sa starat o to, aby mal dobre vyformované svedomie. Ked prebieha tento
proces, sú vytvorené dobré podmienky pre náboženský vývin. Náboženskú etiku si
musíme zvnútornit, musíme podla toho konat.
5. Záver
Na záver sa budem snažit zhrnút doterajšie poznatky a uviest príklady ich použitia v
praxi. Samotné teoretické vedomosti by nám velmi nepomohli, keby sme sa podla nich
nesnažili riadit aj v živote.
5.1. Potreba náboženskej výchovy
Náboženská výchova sa v súcasnosti javí ako nevyhnutná súcast
výchovno-vzdelávacieho procesu. Nemala by sa podcenovat, malo by sa k nej
pristupovat s väcším dôrazom. Aby sa skvalitnili hodiny náboženstva, je nutné
vychovávat kvalifikovaných pedagógov. Mali by mat požadované znalosti ako z
náboženstva, tak aj z pedagogiky.
5.2. Vplyv náboženskej výchovy na charakter jedinca
Náboženstvo má jednoznacne pozitívny vplyv na charakter jedinca. Ucí ho rozvíjat
svedomie, konat v súlade s ním, teda konat eticky. Náboženstvo ucí byt nesebeckým,
pomáhat slabším, nebyt agresívnym, ucí empatie, asertivite a láske k blížnemu.
5.3. Využitie poznatkov v rodinnej výchove
Rodicia, ktorí boli nábožensky vychovaní, majú predpoklady dobre nábožensky
vychovat aj svoje deti. Rodic, ktorý chápe podstatu náboženstva a ciní podla svojho
presvedcenia, ide detom velkým príkladom.
5.4. Využitie poznatkov v školskej výchove
Pedagogický pracovníci, najmä ucitelia náboženstva, si majú neustále odborne
zdokonalovat svoje vedomosti.
Velmi vhodné je rýchle uvádzanie najnovších teoretických poznatkov do praxe. 5.5.
Využitie poznatkov v procese sebavýchovy a autoregulácie
Z doterajšieho vyplýva, že by sme mali hlbšie vniknút do tajomstva viery a nie zostávat
na povrchu. Je tu potreba neustáleho sebazdokonalovania, t.j. správne formovat
svedomie, budovat pocit zodpovednosti. Clovek je slobodný, ak koná v súlade so
svojim svedomí, a ak spraví nieco zlé, potom dokáže za svoje ciny prevziat aj
zodpovednost.
6. Myšlienky o výchove
Výchova je najväcší problém, ktorý možno cloveku uložit. (Kant)
Kto chce hýbat svetom, nech najprv hýbe sám sebou. (Sokrates)
Na malickostiach sa zakladá dokonalost, ale dokonalost nie je malickost. (Michalangelo)
Ideál je v tebe samom. Prekážky k jeho dosiahnutiu sú tiež v tebe. (Carlyle)
Zo školy by mal vychádzat mladý clovek ako harmonická osobnost, nie ako špecialista.
(Einstein)
Každý clovek je do tej miery obmedzený, že chce druhého vychovávat na svoj obraz.
(Goethe)
Výchova odkrýva schopnosti, ale nevytvára ich. (Voltaire)
Najlahší spôsob, ako stratit dôveru a úctu mladých, je dávat im nekonecné rady.
(Hamingway)
Zlý ucitel pravdu podáva, dobrý ju ucí hladat. (Diesterweg).