Psychológia

Psychológia, jej definovanie, miesto v systéme vied, psychologické metódy

- veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo)
- pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositeľka života a duševného diania
- patrí medzi hoministické vedy = vedy o človeku
- materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnosť vysoko organizovanej hmoty
- idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša

- psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach :

a) prežívanie – dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju činnosť = vnútorný svet človeka
b) správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným


a)
- základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy
- predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle
- vedomé prežívanie ( človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné )
- nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčinu, ši súvislosti )
- zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie)

b)
- odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
- prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam
- môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti
- aktivity, ktoré môže pozorovať iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenať prístroje
- kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – činnosť )
reč
výraz ( mimický a pantomimický )

psychické procesy: pozornosť / pocity vnímania / predstavy, pamäť, fantázia / myslenie, reč / emócie, city / motivácia, snahy, vôľa



2. Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedičnosti

psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí

vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšieho
k zložitejšiemu

vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – človekom na biologickej a psychologickej rovine


vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
- jej dve podstaty sú:


a) socializácia
- ľudský jedinec si v období vývinu osvojuje rozličné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spoločnosti, v ktorej žije ( uskutočňovaná je výchovou a sebavýchovou )


b) individualizácia
- každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezameniteľnou individualitou

dedičnosť
- faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
- prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov
- súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp
- dieťa nededí priamo nejakú vlastnosť, nejaký znak od svojich rodičov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností

prostredie
- faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
- súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cieľavedomo, systematicky, náhodne)
- súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od počatia po smrť
- „dajte mi dieťa do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, čo chcete – génia, umelca alebo vraha“
- prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen veľkosťou svojich faktorov, ale najmä časom ich pôsobenia
- príklad: Fridrich II , že reč, ktorou deti začnú hovoriť ...