psychologia

VŠEOBECNÁ PSYCHOLÓGIA:


-psychológia: všeobecná, sociálna, osobnostná......
-psychológia= veda o človeku
-vedy: 1. technické
2. prírodovedné
3. spoločensko-hoministické (vedy o človeku)




psycho/lógia : logos= veda
psyché= duša
-duša: nehmotná substancia, nositeľka života a duševného diania
-psychika, psychické= duša, duševné

-úrovne psychiky : 1) PREŽÍVANIE:
-vnútorný svet človeka dostupný len jemu sebapoznávaním a sebauvedomovaním
-city, emócie, snahy - túžby, obsahy (= vnemy, predstavy, myšlienky)
-predmet prežívania: a) vonkajší svet
b) stav organizmu
c) stav mysle
-nevedomé prežívanie: človek si ho neuvedomuje alebo si neuvedomuje príčinu a súvislosti
-výsledkom prežívania sú zážitky : a) poznávacie (myšlienky, idey)
b) citové (impresie)
2)SPRÁVANIE:
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí, nie je len mechanickou reakciou na aktuálny pôsobiaci podnet, ale je aj prejavom prispôsobenia sa organizmu, alebo osobnosti prítomným alebo budúcim podmienkam
-správanie môže pozorovať iná osoba, alebo ho môže zaznamenať prístroj
-kategórie správania : a) konanie : jednorazové (úkon, čin) alebo dlhodobé (činnosť)
b) reč
c) výraz (mimika, pantomimika)

-prežívanie a správanie zvyčajne tvoria jednotu

-psychologické procesy : city – emócie, pozornosť, fantázia – predstavy – pamäť , vnímanie – pocity , myslenie – reč , vôľa – snahy – motivácia

-psychológia je sústava vedeckých disciplín, kt. sa zaoberajú štúdiom psychiky a vedou o prežívaní a správaní živých bytostí (=etológia)
-psychológ rieši problémy klientov
-psychiater lieči pacientov
-psychoterapeut
-psychoanalytik
-ergonóm zisťuje, kt. prístroje sú vhodné, napr. pre pilotov
























ÚVOD DO VÝVINOVEJ PSYCHOLÓGIE:


vývoj je proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, kt. vedú od jednoduchého k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (vývoj spoločnosti, výrobku,...)

vývin obdobné procesy, kt. sa však odohrávajú s indivíduom na biologickej a psychickej rovine ( vývin reči u dieťaťa, kresliarske schopnosti....)
-vývinové hľadisko: je teda prístup k štúdiu nejakého javu z pohľadu vývinu tohto javu
-zmeny prebiehajú ako proces, dejú sa postupne, nepozorovane
vývin psychiky je proces zmien v psychike, kt. sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívania a správanie dostáva na kvalitatívnejšie vyššiu úroveň
-podstatou vývinu je socializácia a individualizácia

-individualizácia: stávanie sa osobnosťou, nadobúdanie špecifických čŕt
-socializácia : nastáva výchovou, neskôr sebavýchovou- prijímanie za svoje, zvnútorňovanie- poľudšťovanie človeka z biologickej bytosti, kt. závisí od uspokojovania základných biologických potrieb
-socializácia + individualizácia= rozvoj a podpora, zánik a ústup, zmena vlastností
-faktory, kt. podmieňujú rozvoj a podporu, zánik a ústup a zmenu vlastností: dedičnosť a prostredie
-psychologické prostredie: súhrn všetkých podnetov, kt. na jedinca pôsobia od narodenia po smrť
-senzitívne obdobia vývinu: maximálna alebo optimálna citlivosť voči podnetom z okolia, hoci ich pôsobenie pretrváva aj naďalej
-imprinting: vpečatenie; učenie sa krátkodobým vystavením organizmu príslušným podnetovým situáciám v senzitívnom období





















UČENIE:

1) v širšom zmysle
2) v užšom zmysle
-učenie v širšom zmysle : nadobúdanie, obohacovanie individuálnych skúseností počas vývinu jedinca, kt. zároveň ovplyvňuje jeho správanie v styku s prostredím ( trvalejšie zmeny)
-učenia v širšom slova zmysle sú schopné aj zvieratá
-učenie v užšom zmysle: cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, či foriem správania alebo osobnostných vlastností
-relatívne permanentná zmena v správaní
-schopný len človek

-druhy učenia: *habituácia (prispôsobenie sa podnetu)
*asociačné učenie (používanie memotechnických pomôcok)
*intelektuálne učenie (snaha o pochopenie problému)
*motorické učenie (pohybové učenie)
*mimovoľné učenie- učenie vzhľadom (neúmyselné; „osvietenie“-odrazu pochopiť)
*imitačné (učenie napodobňovaním)
-krivka zabúdania a učenia :



















ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE OSOBNOSTI:

-osobnosť: sebaregulujúci systém individuálne jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, kt. sa utvárajú individuálne jedinečne, v jednote dedičného a získaného, a kt. fungujú v systéme vonkajších (najmä sociálnych) vzťahov a konkrétneho jedinca

-psychologické vlastnosti, črty, schopnosti→ komplexnejšia kategória- typ:
typológie:
1) Hippokrates a Galenos:
-SANGVINIK: sangvus= krv
-nestálosť, živosť, pohyblivosť, veselosť, optimista, striedanie a nestálosť citových vzplanutí

-CHOLERIK: cholé= žlč
- výbušná povaha, silné a náhle reakcie, netolerantný, neprispôsobivý, ťažko sa ovláda

-FLEGMATIK: phlegma= hlien
-pokojná povaha, odstup, spoľahlivý, málo výrazný prejav emocií, nepodlieha náladám, racionálny aj v náročných situáciách

-MELANCHOLIK: melancholé= čierna žlč
-uzavretý, nesmelý, smutná nálada, depresie, precitlivejší

2) C.G. Jung:
-INTROVERT: uzavretý človek, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský

-EXTROVERT: veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, povrchný

3) Eysenck:
-NEUROTICIZMUS: pohotovosť reagovať neuroticky, úzkostne, nepokojne, neisto, labilne












-sangvinik: spoločenský, prístupný, hovorný, bezstarostný, nenútený, čulý, dobrý vodca
-cholerik: nedotklivý, nepokojný, výbušný, útočný, impulzívny, optimista, aktívny
-melancholik: úzkostlivý, rigidný, náladový, triezvy, rezervovaný, pesimista, nespoločenský, tichý
-flegmatik: pasívny, obozretný, rozvážny, zmierlivý, ovláda sa, spolahlivý, vyrovnaný, pokojný

4) Spranger:
-6 foriem ľudskej individuality: teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský


ČRTY OSOBNOSTI: zistiteľné tendencie k akcii, umožňujú predvídať správanie a prežívanie človeka, kt. pripisujeme patričnú črtu
-majú ráz trvalej charakteristiky
-čím je daná črta výraznejšia, tým väčšmi a častejšie ovplyvňuje správanie alebo prežívanie

rozdiel medzi črtou (=vlastnosťou) a stavom: črta je dlhodobá, stav krátkodobý (momentálny)


SCHOPNOSTI: osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, kt. tejto činnosti zodpovedajú a zaručujú jej úspešnú realizáciu
-pre náš výkon v ktorejkoľvek činnosti existuje náš osobnostný strop, t.j. úroveň, kt. ešte môžeme dosiahnuť pri optimálnych podmienkach a pri našom stálom záujme a vytrvalosti v zdokonaľovaní sa

-klasifikácia schopností:

Inteligencia:
vyjadruje určitú všeobecnú schopnosť, kt. je podkladom pre primerané prispôsobenie sa situácii, najmä novej, kde nevystačíme so skúsenosťou

tvorivosť= tvorivé prispôsobenie sa , vynachádzavosť

nadanie=talent; súhrn úloh či schopností pre určitú činnosť
-z vývinového hľadiska vzniká interakciou zrenia genetických vlôh s vývinovým podnecovaným ich rozvoja a uplatnením vplyvom prostredia
-je to nie len predpoklad ale aj prejavená schopnosť

inteligencia: a) jediná schopnosť, faktor, kt. by podmieňoval iné špeciálne faktory, schopnosti
-jednofaktorový model, tzv. g-faktor
b) súbor, systém intelektových schopností, navzájom funkčne súvisiacich, kt. sa v jej štruktúre v nerovnakej miere vyskytujú, rozvíjajú a uplatňujú

-meranie inteligencie: vyšetrenie intelektových schopností
-jedinec musí vyriešiť celý rad úloh, za kt. je bodovo ohodnotený
-úlohy sú štandardizované, t.j.: všetkým sa podávajú rovnakým spôsobom a rovnakým spôsobom sa vyhodnocujú
-na vyhodnotenie boli vypracované určité vekové normy (najčastejšie), na základe kt. možno o každom povedať, kt. vekovú normu spĺňa, t.j. aký je jeho mentálny vek, či zodpovedá fyzickému veku

IQ= mentálny ∕ fyzický vek x 100
Gausova krivka:




IQ do 20: idiocita
od 20- 49: imbecilita
od 50- 69: debilita
od 70- 79: hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
od 80- 89: podpriemerná- subnormná inteligencia
od 90-109: priemerná inteligencia
od 110-119: ľahký nadpriemer
od 120-139: vysoko nadpriemerná inteligencia
od 140 a viac: veľmi vysoká inteligencia- genialita

porucha intelektu= mentálne postihnutie= slabomyseľnosť= oligofrénia
retardácia: =zaostávanie
-vrodená porucha, kt. nastala počas vnútromaternicového vývinu alebo pri pôrode a má charakter trvalého, celoživotného handicapu (obmedzenia)
-príčinou je často dedičnosť
-narušené vnímanie, nedostatočná sebakritika

debilita: ľahká, stredne ťažká, ťažká
-oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, často úplne chýbajú; znížená chápavosť, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie, ľahká ovplyvniteľnosť
-vzdelávateľnosť, integrácia
-znížená kapacita učenia, kompenzácia mechanickou pamäťou
-niekedy je ťažké identifikovať v bežných situáciách
-oneskorenie v detskom vývine
-vyšetrenia vykonávať opakovane s väčším časovým odstupom na určenie stupňa zníženia intelektových schopností
-pohybliví, neposední, spomalení, ťarbaví

imbecilita: vzdelávateľnosť obmedzená
-slovné prejavy ochudobnené nielen o abstraktné pojmy, ale aj o menej bežné výrazy
-poruchy vo výslovnosti, reč a chôdza sa oneskoruje o 3-4 roky
-neobratní, nevedia čítať a písať
-hygienické návyky a bežné úkony starostlivosti o seba si osvoja, zvládnu jednoduché činnosti
-nesamostatní, v správaní často impulzívni

idiotia: chôdza a reč okolo 6.roku, prípadne neskôr
-reč obsahuje len niekoľko slov, veľmi zlá artikulácia, niekedy len vydávajú len neartikulované zvuky
-nedokážu zachovávať telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho
-vyžadujú špeciálnu starostlivosť, bývajú umiestňovaní v ústavoch(väčšinou doživotne)

sociálna slabomyseľnosť: znížená úroveň intelektových schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania (stimulácie) zo strany sociálneho prostredia
-nejde o vrodenú poruchu

získané poruchy inteligencie: objavili sa v priebehu života, ako dôsledok úrazu, poškodenia mozgu alebo centrálneho nervového systému
-deteriorácia intelektových schopností

demencia: postupný úbytok najmä intelektových a pamäťových schopností, ale tiež postupné narušenie sebaregulácie osobnosti























DYNAMIKA PSYCHIKY:


MOTIVÁCIA:
zdroje, príčiny, dôvody ľudského správania
-motívy sa rozličnými spôsobmi kombinujú
-určitý čin slúži často viacerým motívom súčasne-tomu hovoríme že je viacnásobne determinovaný

motivačné sily: motívy, pudy, potreby, záujmy, hodnoty, postoje

modely motivácie:

-homeostáza= rovnováha organizmu
-model nedostatku: konanie je motivované pocitom prázdna, nedostatku, kt. musí byť zaplnený
-model vybitia: k uspokojeniu dochádza pri vybití, uvoľnení nahromadeného napätia
-potreba činnosti= nevyčerpateľná motivačná energia

konflikt: situácia, stav napätia, kt. vzniká vtedy, ak sa človek musí rozhodovať medzi:
*dvoma súčasne pôsobiacimi pozitívnymi motívmi
*dvoma súčasne pôsobiacimi negatívnymi motívmi
*dvoma motívmi, z kt. má každý pozitívne aj negatívne pocity

motivačné vrstvy: každý motív, kt. nás k niečomu vedie sa nazýva motiv. vrstva
-úplne hore vedomé motívy, nižšie nevedomé motívy

motivačné potreby: najvýznamnejšie motívy, kt. ovplyvňujú ľudské konanie
-primárne fyziologické potreby: sú tie, kt. uspokojenie je nutné pre zachovanie jedinca, alebo rodu (sexuálna potreba, potreba kyslíka, zbaviť sa CO2, potreba vody, potravy, zmyslových podnetov, potreba laktácie (sania-kojenie), potreba vylučovania, vyhnúť sa bolesti, horúčave, chladu, poškodeniu....)

-sekundárne fyziologické potreby: vznikajú na základe návyku (alkohol, cigarety, drogy)

-primárne psychologické potreby: všetky potreby, kt. sa dajú zistiť u všetkých kultúr, sú to potreby združovania sa, autonómie, uznania, potreba brániť sa, poddávať sa, potreba ovládať, potreba hry, získavania vedomostí, smiechu, lásky, ochrany, agresie, starať sa o druhých)


POTREBY:

-podľa Cattela sú rozdelené do 5 tried:
a) POTREBA SEBAPRESADENIA:
-individualistické až sebecké obhajovanie vlastných záujmov, dravosť, súťaživosť, snaha o kariéru, o vyniknutie

b) POTREBA BEZPEČIA:
-prejavuje sa strachom z choroby, úrazu, vojny, finančnej neistoty....

c) POTREBA SPOLOČNOSTI:
-prejavuje sa vyhľadávaním spoloč. stykov, hovorčivosťou, záujmom o zábavu, o nadväzovanie a udržiavanie priateľstva

d) POTREBA AGRESIVITY:
-prejavuje sa slovnou, ale i skutočnou fyzickou agresivitou, trestaním

e) POTREBA STAROSTLIVOSTI O DRUHÝCH:
-prejaví sa, keď sme vystavení konfrontácii s utrpením, bezmocnosťou a slabosťou

Maslow: „ vo svojej podstate sme dobrí alebo neutrálni“
-Maslowowa hierarchia potrieb:


-fyz.potreby-85%:hlad, smäd, sex. pud....
70% potreba bezpečia, cítiť sa chránený
-psych. potreby- 50%:potreba prináležania, lásky, patriť niekam
40%: potreba ocenenia : niečo dosiahnuť, nezávislosti, sily ; potreba byť uznaný, sláva, status, dominantnosť, rešpekt
-sebaaktualizácia: potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál

-len ak sú uspokojené fyz. potreby môžu byť uspokojené psych. potreby
-ak sa podarí naplniť potrebu ocenenia, vzniká pocit sebadôvery, sebaocenenia
-sebaocenenie záleží na rešpekte
-človek cíti potrebu robiť to, čo ho baví
-úroveň sebaaktualizácie- METAPOTREBY (potreba krásy, pravdy, dobroty, celostnosť, jedinečnosť, hravosť, sebestačnosť,....) = potreby bytia
-ak človek po uspokojení potreby ocenenia nemá a potláča pocit potreby využitia potenciálu, stáva sa apatický, sebecký
-Jonášov komplex: pocit, že človek niečo nezvládne
-mystický zážitok: vrcholné prežívanie
-sebaaktualizovaní ľudia: majú realistickú orientáciu, akceptujú seba, prírodu, svet a iných tak ako to je; sú spontánny
-orientujú sa skôr na problém než na seba; okolo nich je atmosféra nestrannosti
-potreba súkromia, sú autonómny a nezávislý
-ľudí a veci hodnotia skôr sviežo ako stereotypne; majú tendencie k hlbokým intímnym vzťahom s niekoľkými zvlášť milujúcimi ľuďmi a menej k povrchným vzťahom s viacerými
-majú demokratické hodnoty a postoje, nemiešajú prostriedky a ciele
-majú skôr filozofický než hostilný zmysel pre humor
-vysoko tvoriví, odporujú komformite (prispôsobenie sa) kultúre, prostredie skôr stranscedujú, než aby sa s ním iba vyrovnávali

-záujmy: zvláštny druh motiv. síl, potreby, kt. sa uspokojujú vykonávaním určitej činnosti, možno ich podnecovať, ale i znechutiť
-postoje: odvodené motivačné predpoklady reagovať určitým spôsobom, s určitou intenzitou a v určitom smere na motivačne závažné podnety
-sú stále a odolné voči vonkajším vplyvom
-hodnotové orientácie: najvšeobecnejšie postoje, kt. určujú celý životný štýl človeka
-človek si usporiadava hodnoty do určitého rebríčka a to ako hodnotová hierarchia vyzerá, ako korešponduje (je v zhode alebo si protirečí) so stupnicou hodnôt príznačnou pre spol. skupiny, v kt. človek žije, výrazne ovplyv. jeho spoloč. postavenie a osobné problémy
ZÁUJMY


Záujmy: zvláštny druh motivačných síl
-potreby, ktoré sa uspokojujú vykonávaním určitej činnosti
-možno ich podnecovať ale i znechutiť

Postoje: odvodené motivačné predpoklady reagovať určitým spôsobom, s určitou intenzitou a v určitom smere na motivačne závažné podnety
-sú stále a odolné voči vonkajším vplyvom

Hodnotové orientácie: najvšeobecnejšie postoje, kt. určujú celý životný štýl človeka
-človek si usporiadava hodnoty do určitého rebríčka a to ako hodnotová hierarchia vyzerá, ako korešponduje (je v zhode alebo si protirečí) so stupnicou hodnôt príznačnou pre spol. skupiny, v kt. človek žije, výrazne ovplyv. jeho spoloč. postavenie a osobné problémy


-Sprangerova osobnostná typológia:
-teoretický typ: cieľ- hľadanie pravdy
hodnota- poznanie
-praktický typ: cieľ- sebauchovanie
hodnota- užitočnosť
-estetický typ: cieľ- hľadanie harmónie
hodnota- krása
-sociálny typ: cieľ- konanie dobra
hodnota- láska
-politický typ: cieľ- ovládanie druhých
hodnota- moc
-náboženský typ: cieľ- sebapresahovanie
hodnota- jednota

-Morris rozlíšil 3 zákl. zložky a nazval ich Cesty životom:
1)DIONÍZOVSKÁ (snaha o splnenie aktuálnych prianí)
2)PROMÉTEOVSKÁ (snaha o účinné vychádzanie so svetom)
3)BUDHISTICKÁ (snaha o ovládnutie seba samého)


Emócie : citom alebo emóciou nazývame prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, iným ľuďom

-city a emócie sa často zamieňajú; niektorí autori emóciami označujú tzv. nižšie city spojené s uspokojovaním primárnych fiziologických potrieb


City: považujú za emócie trvalejšie, spojené s vyššími potrebami, predovšetkým s ľudskými vzťahmi a hodnotami života a človeka
-city má iba človek a iba človek je schopný empatie

FUNKCIE CITOV: 1) sú systémom signálov, pozitívnych alebo negatívnych
2) sú obohatením vnútorného sveta
3) sú krátkodobými alebo dlhodobými motívmi činnosti
4) majú regulujúcu funkciu

ZNAKY CITOV: 1) tvoria základ súvislostí prežívania
2) presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
3) sú univerzálne
4) prejavujú sa bohatstvom kvalít
5) sú meniteľné a labilné

VLASTNOSTI CITOV: POLARITA: skutočnosť, že sa vytvárajú páry, kt. majú protikladné kvality

ODTIENKY: city medzi protikladnými pármi
-city môžu odrážať vzťah nositeľa navonok al. dovnútra k sebe samému

AKTÍVNE (STENICKÉ) CITY: vedú k zvýšeniu aktivity
-nadšenie, optimizmus

PASÍVNE (ASTENICKÉ): vedú k zníženiu aktivity
-beznádej

AMBIVALENCIA: stav, keď človek prežíva súčasne dve polárne kvality


Afekty: emocionálny stav, kt. prebieha prudko a človeka úplne ovládne
-vzniká náhle a trvá krátko
-je sprevádzaný nápadnými vonkajšími prejavmi , pri niekt. dochádza k ustrnutiu
-niekedy človek stratí nad sebou kontrolu- nezvládnutý afekt
-strata kontroly je niekedy spojená až so stratou vedomia: patický afekt

Nálady: dlhotrvajúci stav približne rovnakého emocionálneho prežívania
-patická nálada- dlhodobý chorobný ráz nálady
-nálada: povznesená, skleslá, zlostná

Vyššie city: a)MORÁLNE
-prežívanie morálnych činov, hodnôt, postojov
b)ESTETICKÉ
-prežívanie krásy
c)INTELEKTUÁLNE
-objavovanie a poznávanie nového, nachádzanie pravdy

kultivácia citového života: učiť sa ovládať svoje nálady a afekty, pestovať vyššie city




-Sprangerova osobnostná typológia:
-teoretický typ: cieľ- hľadanie pravdy
hodnota- poznanie
-praktický typ: cieľ- sebauchovanie
hodnota- užitočnosť
-estetický typ: cieľ- hľadanie harmónie
hodnota- krása
-sociálny typ: cieľ- konanie dobra
hodnota- láska
-politický typ: cieľ- ovládanie druhých
hodnota- moc
-náboženský typ: cieľ- sebapresahovanie
hodnota- jednota

-Morris rozlíšil 3 zákl. zložky a nazval ich Cesty životom:
1)DIONÍZOVSKÁ (snaha o splnenie aktuálnych prianí)
2)PROMÉTEOVSKÁ (snaha o účinné vychádzanie so svetom)
3)BUDHISTICKÁ (snaha o ovládnutie seba samého)
DEFINÍCIA PSYCHIKY:


-podľa Štefanovičova
-psychika človeka je svojou podstatou funkciou mozgu, jednotou objektívneho a subjektívneho, aktívnym obrazom objektívnych a skutočností, je dynamická a celistvá, spoločensky a vývinovo determinovaná

-psychika človeka je svojou podstatou funkciou mozgu= súvisí s mozgom
-jednotou objektívneho a subjektívneho= to, čo vidím, čo cítim;
každý má iný vnem, predchádzajúce skúsenosti, podľa kt. vníma svet
-aktívnym obrazom objektívnych skutočností= pretváranie, vytvorenie iného vnemu, než keď bol videný
-je dynamická a celistvá: mení sa v čase a je jeden nedeliteľný prvok
-spoločensky determinovaná= samy sa vyvíjame, psychicky aj fyzicky



































Myslenie- myšlienkové operácie:

a) analýza : rozobratie celku na menšie časti
b) syntéza : poskladanie častí do celku
c) dedukcia : odvodenie konkrétneho znaku z určitého javu na základe logiky
d) indukcia : opak dedukcie; z konkrétneho znaku určím všeobecný jav
e) zovšeobecňovanie : zovšeob. určeného spoločenského pravidla pre všetky prvky
f) porovnávanie : hľadanie podobností a odlišností
g) analógia : na základe vzťahu vytvorenie rovnakého vzťahu pre iný predmet (napr. slivkový alebo marhuľový koláč)


........................................ ........................................ ........................................ ...............................

AKTÍVNE POČÚVANIE: prikyvovanie, očný kontakt, mimika, hmkanie, ak je vhodné úsmev, hovorenie „fakt?, vážne?“, „počúvam ťa“, dotyk, „a čo sa stalo potom“, zopakovať posledné slová, pokojný tón

MEDIÁCIA: mediátor- človek, kt. môže vyriešiť spor medzi 2 inými ľuďmi
-sprostredkovateľ medzi spornými stranami, tlmočník
-fázy mediácie: príprava, úvod mediátora, rekonštrukcia sporu, definícia sporných bodov a spoločných záujmov, formovanie dohody, napĺňanie dohody

KONŠTRUKTÍVNA HÁDKA: definícia problému, bez emócií, požívanie „zdá sa mi, myslím si,...“ , vecná rovina, slušnosť, vyhýbanie sa nesprávnej formám komunikácií
-neznamená vyriešenie sporu
-ukončenie: „teraz o tom neviem debatovať, porozprávame sa neskôr“

ASERTIVITA: asertívny človek vie definovať o čo mu ide, nemá problém popísať ako vidí situáciu, nemá problém vyjadriť ako a čo prežíva, správa sa sebaisto a pokojne, ochotný pristúpiť na kompromis, nemá problém povedať nie (pokojne, rozvážne, bez vysvetľovania), nemá problém požiadať o láskavosť, vie začať a ukončiť rozhovor, bráni si svoje

AGRESIVITA: zasahovanie do cudzieho, slovná, fyzická, šikana; spôsobené napr. alkohol, schizofrénia,....

ALTRUIZMUS: vzdáva sa svojich práv v prospech iných; ide hlavne o: askéti, mnísi