Psychológia na maturitu

Psychológia
Psyché (duša) + logos (veda) – náuka o duši.
Otec psychológie – Wilhelm Wundt (chápal psych. ako vedu skúmajúcu vlastné zákony vedomia) .
1879 zrod psych. ako vedy
Je to hoministická veda o psychickej regulácii
Zaoberá sa štúdiom psychických stavov a procesov prebiehajúcich v mysli človeka, jeho prežívaním, ale aj správaním, ktoré vychádza z vedomých, alebo nevedomých podnetov .


Psych. disciplíny
Špeciálne – vyberajú si špeciálny problém, sú zamerané na určitú časť psych. (forézna)
Základne – riešia základné problémy v psychológii (vývinová)
Aplikované – aplikujú do psych. poznatky z iných vedných disciplín (učiteľská, poradenská)


Základné psych. smery
Funkcionalizmus – JAMES – každý orgán ovplyvňuje psychickú reakciu
Behaviorizmus – PAVLOV – sústreďuje sa na správanie človeka
Umožň. opísať činnosť bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri tela

Psychoanalytický – FREUD – analýza psychiky a podvedomia
Vych. z predp., že veľká časť nášho správania má pôvod v proces., kt. sú nevedomé

Štrukturalizmus – WUNDT – kladie dôraz na vnútro človeka

Hľadiská prístupu k skúmaniu psych. javov-
Biologický – hovorí o činnosti nervového systému
Kognitívny – skúma správanie jednot. z pohľadu cieľov a plánov, kt. k nemu vedú
Fenomenologický - zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť
Humanistický – zdôrazňuje snahu po sebarealizácii


Význam psychológie
Rozširuje všeobecné vzdelanie a tým aj lepšie pochopenie vlastnej duševnej činnosti, správanie iných ľudí, zlepšenie orientácie v medziľudských vzťahoch
Podieľa sa na zdokonaľovaní systému riadenia v spoločnosti, na výchove a vzdelané ,zlepšuje činnosť a spôsob života .


PSYCHIKA

Psychika
Základný termín psychológie
Chápe sa ako vlastnosť a funkcia vyššej nervovej sústavy, ktorá je spojená s činnosťou mozgu a ktorá
nám na základe podnetov umožňuje odrážať objektívny a subjektívny svet
Má interdisciplinárnu povahu (úzko sa dotýka prírody aj spoločenských vied)
Súhrnný pojem pre všetko duševné dianie (duševné javy, vlastnosti, stavy, vedomé a nevedomé
procesy), prežívanie, správanie a odraz vonkajšieho prostredia v mozgu
Vedecké chápanie – funkcia vyššej nervovej sústavy, predovšetkým mozgu
Vo svojom obsahu je odrazom objektívnej skutočnosti v mozgu
Je jednotou objekt. a subjekt. sveta (objektívny obsah so subjektívnym prežívaním)
Objektívny v psychike je jej obsah, ktorý vznikol odrazom. Človek však neodráža
objektívny svet pasívne, ale aktívne. Aktívnosť obrazu znamená, že človek si
vyberá podnety, ktoré bude odrážať.
V činnosti sa rozvíja a v činnosti sa aj prejavuje
Je sociálne determinovaná (určená spoločenskou vrstvou, v kt. sa daný človek pohybuje)
Je vývinovo determinovaná ( prislúchajúca určitému veku)
Je celistvá a psychické javy sú statické (má procesový ráz- deje sa v čase a priestore)




Úrovne psychiky
I. PREŽÍVANIE
Vnútorný svet človeka, tok vedomia, ktorý je dostupný iba jemu samému, v ktorom
dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života
Je akýkoľvek subjektom prežívaný, emočne ladený stav a jav skutočnosti, ktorý je daný v jeho vedomí
Predmetom je vonkajší a vnútorný svet
Je subjektívne, jedinečné a uskutočňujúce sa v čase
Môže byť – vedomé (človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“)
Nevedomé (človek si neuvedomuje svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje
jeho príčiny či súvislosti)
Psychické javy, ktoré sú podstatou prežívanie majú základné druhy – psych. procesy
Psych. stavy


Základne kategórie
Obsahy (poznávacia modalita)
Vnemy, myšlienky
Prejavujú sa v reči
City (cítiaca modalita) – prejavujú s vo výraze
Snahy (motivačná modalita) – prejavujú sa vo výraze
Výsledok – zážitky – poznávacie (idey, myšlienky)
Citové (dojmy, impresie)



II. SPRÁVANIE
Vonkajšie prejavy človeka, odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
Také aktivity organizmu, ktoré môže pozorovať iná osoba, alebo ktoré môžu zaznamenať
prístroje
Interakcia živých bytostí s okolitým prostredím, sprostredkovaná ich vonkajšou,
pohybovou a vnútornou, psychickou aktivitou

Základne kategórie – konanie – jednorázové (úkon, akt)
dlhodobé (činnosť)
Reč – vonkajšia, vnútorná, písomná, hovorová
Výraz – mimický
Pantomimický

Medzi psychikou človeka a živočíchov je rozdiel v tom, že človek si môže uvedomiť svoje psychické zážitky


DUŠEVNÝ VÝVIN
Vývoj - proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od
jednoduchšieho k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (u druhu)

Vývin – procesy, ktoré sa odohrávajú s indivíduom v čase na biologickej a psychickej úrovni

Duševný vývin – procesy zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie
dostáva na kvalitatívne vyššiu (evolučné zmeny), alebo nižšiu úroveň (involučné zmeny)
Jav, ktorý je neustále v pohybe
Jeho hybnou silou je neustále prekonávanie rozporov medzi momentálnou úrovňou a požiadavkami, ktoré sa kladú na vyvíjajúceho jednotlivca tak zo strany výchovy, ak aj v rámci sebavýchovy a sebavzdelávania, alebo zo strany spoločnosti .

Zákony – celistvý proces (vyvíja sa celý organizmus, celá osobnosť, pretože jednotlivé oblasti sa vzájomne
podmieňujú, navzájom súvisia).
Súvislí proces (jednotlivé vývinové obdobia na seba nadväzujú), prebieha nerovnomerne v čase (s postupujúcim vekom sa tempo vývinu spomaľuje), najrýchlejšie sa vyvíja mozgovo-miechový systém (človek dozrie telesne, až tak duševne), nezvratný proces (postupuje k dosiahnutiu dospelých foriem a potom k zániku; nemôže sa zastaviť) , socializačný proces (človek si pod vplyvom výchovy postupne osvojuje normy spoločenského prostredia, v kt. sa vyvíja a žije) , proces, v kt. prebieha individualizácia (postupné uvedomovanie si svojej osobitosti) , všeobecné vývinové osobitosti sa prejavujú individuálnym spôsobom ( individuálne osobitosti sú podmienené nie len biologicky, ale najmä vonkajšími životnými podmienkami,
s postupujúcim vekom sa individuálne rozdiely zväčšujú a preto čím su ľudia starší,
tým sa medzi sebou viac líšia)



Činitele
Endogénne – dedičnosť – tie charakteristiky, ktoré má ľudský jedinec od svojich rodičov. Vlastní ich od počatia. Týmto sa podobá na svojich rodičov, no dieťa nezdedí priamo vlastnosť, ale iba faktor, ktorý riadi a podmieni vznik a vývin týchto znakov.
Exogénne – prostredie, učenie, výchova, vlastná aktivita , na prelome 19. a 20 st. existovala „biologizujúca teória“ (človek prichádza na svet s hotovým
programom jeho individuálneho vývinu) , zástanci behaviorizmu tvrdili, že na vývin osobnosti podstatne pôsobia vonkajšie vplyvy, najmä učenie
a výchovy, a že zdedené charakteristiky sa týmito vplyvmi môžu zmeniť.
V súčasnosti sa presadzuje názor o interakcii oboch faktorov


Typy zmien v psychike
I. fylogenéza

Vývoj k dokonalejším formám poznávania
Vývoj od inštinktu k intelektu (od magického myslenia k logickému)
Vývoj ľudskej psychiky u druhu



II. ontogenéza
Proces vývinu psychiky u človeka (uskutočňuje sa ako dôsledok interakcie zrenia
a učenia, pričom zrenie sa viaže k funkčnej spôsobilosti nervových vlákien)
Zmeny, ku ktorým dochádza – kvantitatívne (zmeny vo veľkosti, sile, objeme, rozsahu) - kvalitatívne (zanikanie starých a vznikanie nových vlastností)
III. aktuálna genéza: - proces zmien v prežívaní a správaní v krátkych časových úsekoch

Lorenz - vytýčil senzitívne fázy pre fixáciu skúsenosti, ktoré sú získané v týchto obdobiach - vtisnutie
(obdobie ranného detstva, puberty, staroby)


Piaget – švajčiarsky psych., predstaviteľ štruktur., kládol dôraz na prispôsobenie jedinca vonkajším podmien.



Podľa neho dieťa prechádza týmto vývinovými štádiami
1. senzomotorické (do 2 rokov) – vytvára schémy poznania, objavuje príčiny a účinky konania, utvára si pojem seba samého, skúma svet

2. predoperačné (do 7 rokov) – používanie jazyka, reči, vytvárania si prvých morálnych úsudkov

3. konkrétnych operácii (do 12 rokov) – schopnosť logicky rozmýšľať, vytváranie si abstraktných
pojmov, ktoré prideľuje ku konkrétnym veciam, získava
nové poznatky, no dohody možno meniť ako väčšina súhlasí

4. formálnych operácii – uvažovanie o situáciách do ktorých sa ešte nedostali

Erikson
Americký lekár a psychoanalytik nemeckého pôvodu, zdôrazňoval sociálne a kultúrne vzťahy pred
biologickou determináciou človeka, vychádza z predpokladu, že jedinec musí na každom stupni
vývinu vyriešiť určitý psychosociálny konflikt – Eriksonova psychoanalytická teória

Pojmy charakterizujúce psychiku človeka (vedomie) -
Vedomie – uvedomované bytie, prejav stupňa duševného vývinu a duševného zdravia človeka
Stav uvedomenia si vonkajších a vnútorných podnetov, človek k nemu dospieva postupným
Uvedomovaním si seba samého a okolitého sveta
Predstavuje sledovanie samého seba, ovládanie samého seba, plánovanie, začínanie a riadenie vlastného konania
Bdelý stav mysle, stav pohotovosti reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety
Súhrn subjektívnej skúsenosti jedinca, tok psychických procesov, ktoré sa stále striedajú, čím sa utvára spolunáležitosť k vlastnému ja

Disociácia – oddelenie kontroly od nášho vedomia ( pri dennom snení je veľmi zaujímavým prejavom oddelenia jednej časti vedomia od druhej)
Môže vyústiť do vážnych porúch osobnosti

Ovplyvňujú – psychoaktívne látky – pôsobia na zmenu vedomia,
Najprv vytvárajú psychickú a potom telesnú závislosť
Trankvilizéry – majú centrálne tlmivý účinok (alkohol, lieky)
Opiáty svojimi tlmivými účinkami na nervovú sústavu znižujú citlivosť
na vnímanie telesných podnetov a schopnosť reagovať na podnety
Stimulanciá – látky, kt. zvyšujú aktiváciu ( menia náladu a zvyšujú sebadôveru)

Podvedomé procesy – hovoríme vtedy, ak nás ovplyvňujú podnety, ktoré nevnímame vedome

Predvedomé spomienky – sú tie, ktoré nie sú súčasťou vedomia v určitej chvíli, no keď ich potrebujeme vynoria sa

Nevedomie – momentálne neuvedomované, ale predtým vedomé zážitky
Automatické procesy – zručnosti, v kt. sa popri vedomej činnosti uplatňuje aj nevedomie

Tieto stupne sa neohraničujú, ide o plynulý prechod od neuvedomovaných procesov k sebareflexii a späť


KOGNITÍVNE (POZNÁVACIE) PROCESY

1. POCIŤOVANIE – najjednoduchší kognitívny psychický proces
Pomocou neho získava človek základné informácie o vonkajšom svete i o stave vlastného organizmu v tej najjednoduchšej forme
Vzniká na základe kvality činných receptorov, analyzátorov
/ skladá z 3 častí: zmyslový orgán (receptor)
dostredivý nerv ( vedie vzruch do príslušného centra v mozgu)
mozog
Pomocou vonkajších receptorov – diaľkové (zrakové, sluchové, čuchové)
(exteroreceptory) - dotykové (chuťové, hmatové) ,
vnútorných receptorov – proprioreceptívne ( ovládame vlastnou vôľou)
(interoreceptory) - visceroreceptívne ( nedokážeme ovládať)

Výsledok – pocit – najjednoduchší fakt vedomia, ktorý vzniká podráždením nervovej sústavy
Odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka
Pri vznikaní, musí mať podnet určitú silu:
intenzita: najnižšia – dolný podnetový prah ( nižšie hodnoty- podprahové podnety)
najvyššia - horný podnetový prah ( vyššie hodnoty- nadprahové podnety)
Najmenší rozdiel medzi 2 podmetmi toho istého druhu, ktorý umožňuje
postrehnúť rozdiel medzi nimi - diferenciálny podnetový prah



2. VNÍMANIE (percepcia)
Proces, ktorý sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím (medzi
vnútorným a vonkajším)
Je zmyslovo špecifické ( všetky podnety majú svoje analyzátory)
Uplatňujú sa tzv. tvarové ( geštalové ) zákony, ktoré vysvetľujú, prečo sa niektoré podnetové
prvky zoskupujú do určitých celostných útvarov:
Z. blízkosti – celok vytvárajú prvky, ktoré sú blízko seba
Z- rovnakosti – celok vytvárajú zoskupenia rovnakých prvkov
Z. uzavretosti – celok vytvára to, čo je ohraničené kontúrami
Z. skúsenosti – celok vytvára to, čo sme ako celok už v minulosti vnímali
Z. spoločného osudu – celok vytvárajú prvky, ktoré majú spoločný "osud"- cieľ
Štruktúrované ( usporiadané) prvky vnímame ako figúry
neštruktúrované prvky tvoria tzv. pozadie
/ vnímanie figúry a pozadia sa môžu meniť ( v závislosti od zamerania pozornosti)



Reverzibilné figúry

Vlastnosti – celostnosť - vnemy sú vždy odrazom nejakého celku, na ktorom sa podieľa i minulá skúsenosť
Výberovosť – na zákl. usmernenej pozornosti sa vnímanie sústreďuje len na niektoré podnety,
ktoré pôsobia na senzomotorické orgány z vonkajšieho prostredia
Významovosť – prejavuje sa v tom, že podnety vnímame, ako nositeľov určitého významu



Etapy
Recepcia – systém uvedomovania si podnetov
Percepcia – schopnosť nervového systému uvedomovať si podnety
Apercepcia – schopnosť nervového systému rozpoznávať a diferencovať podnety


Obsah – nie len objekty vonkajšieho sveta, ale aj vnútorné stavy vlastného organizmu
Výsledok – vnem ako súbor pocitov (subjektívny odraz reality, ktorý vzniká súčinnosťou viacerých
analyzátorov)
Základom je analyticko – syntetická činnosť
Je podmien. individ. myslením, pamäťou, minulou skúsenosťou a osobnosťou človeka
Skreslené vnemy – ilúzie – vzn. na zákl. skresleného vnímania ( objekt vnímame inak,
ako v skutočnosti je)
Môže mať charakter zrakových klamov
pozornosť – ide o sústredenosť a zameranosť psychických činností, teda vedomia na určitý predmet,
alebo jav, čím sa tento jav stáva stredobodom psychického diania
Môže byť zámerná, alebo mimovoľná
Funkcia – selektívnosť (výberovosť)



Charakteristické črty
1. rozsah – udáva množstvo jednotlivých prvkov, kt. je človek schopný postrehnúť súčastne

2. koncentrácia – závisí od motivácie a vonkajších rušivých vplyvoch

3. stálosť – ovplyvňujú ju rôzne podnety, no hlavne náš záujem

4. intenzita – pozornosť nie je nikdy stabilná, raz je väčšia, inokedy menšia

5. flexibilita – schopnosť prenášať pozornosť z jedného javu na iný, rýchlo medzi nimi "prepínať", tým nám neuniknú dôležité podnety



Učenie
Je jeden z dôležitých faktorov pôsobenia prostredia
Ide o nadobúdanie a obohacovanie individuálnych skúseností počas vývinu jedinca
Všetko, čo si jedinec osvojuje a čo uňho vytvára trvalejšie zmeny
V užšom slova zmysle ide o cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, či foriem správania alebo osobnostných vlastností
Predstavuje vo vývine ľudského jedinca významovú skutočnosť, pretože je interakciou medzi vonkajšími vplyvmi jedinca na základe ktorej jedinec nadobúda individuálnu skúsenosť


Druhy
1. habituácia – prispôsobenie sa podnetu ( jednoduchá forma učenia)

2. asociácia – komplexnejšie učenie, zahŕňa naučený vzťah medzi udalosťami (vzťah súvislosti,
konfrontácie, ktoré vedú k riešeniu situácie)

3. intelektuálne učenie – žiak si osvojuje vedomosti

4. motorické učenie – žiak si osvojuje zručnosti a návyky

5. imitačné učenie – učenie napodobňovaním určitých vzorov



3. PREDSTAVIVOSŤ ( imaginácia)
Psychický proces, ktorý nám umožňuje vyvolanie obrazu do vedomia bez
jeho pôsobenia na receptory
Typy – vizuálna (zraková) ,auditívna (sluchová) ,motorická (pohybová)


Výsledok
Predstava - názorný obraz vonkajších predmetov
Je zmyslovo špecifická ( zraková, chuťová, ...)
!!! rozdiel medzi vnemom a predstavou !!!
Vnem- vzn. v senzomotorických orgánoch – periférne, subjektívny odraz reality
Predstava- vzn. v mozgu – centrálne, subjektívny obraz, ktorý ovplyvňuje aktuálny stav mysle, potreby, emócie .


Na rozdiel od vnemu sú menej jasné, úzko súvisia s pamäťou, možno
ich kedykoľvek vyvolať a meniť, spájajú človeka s minulosťou
Spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznania skutočnosti
Je prechodným stupňom medzi vnemom a pojmom (t. j. medzi názorným a abstraktným poznaním)



Nevybavujú sa náhodne, sú zistené tzv. asociačné zákony

/ primárne – z. dotyku v priestore a čase (spomienka na zlú známku vybavuje spomienku
na zákrok rodičov)
Z. podobnosti a kontrastu
sekundárne – z. novosti, z. živosti, z. častosti
Delenie – pamäťové ( spomienkové )- vzn. reprodukciou minulých zážitkov
Jedinečné
Všeobecné


Fantazijné
Vytvorené našou obrazotvornosťou, ako čosi nové, i keď postavené
na našej predchádzajúcej skúsenosti
Pamäťové javy, ktoré skúsenostný materiál pochádzajúci z vnemov
spracúvajú, alebo rekonštruujú takým spôsobom, ktorý nevyplýva
zo skúseností, z toho vyplýva, že sú nové a objavné
/ fantázia – imaginácia – psychický proces a zároveň schopnosť vytvárať
predstavy aj takých predmetov a javov, ktoré človek v danej
podobe predtým nikdy nevnímal (je predpokl. tvorivej činnosti)
!!! pri predstave ide o subjektívnu rekonštrukciu
pri fantázii ide o konštrukciu nového, neznámeho !!!
Rekonštruujúce – predstavy, ktoré vznikajú na základe slovného opisu, alebo
symbolického vyjadrenia
Tvorivé
Denné snenie – ním si človek kompenzuje nedostatok v svojom živote
Spánkové sny
Halucinácie – predstavy, ktoré vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčka,
drogy,...) bez podnetov na zmyslové orgány
Eidetické predstavy – veľmi názorné, ostré predstavy, úplnosťou blížiace sa k vnemom (majú
ich ľudia s fotografickou pamäťou



4. PAMÄŤ

Ide o schopnosť a zároveň o proces prijímania, ukladania a vybavovania minul. zážitkov a skúseností
Psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka
Poňatie pamäti – širšie – zahŕňa v sebe celý komplex našich skúseností
Užšie – reprodukcia zážitku, vybavíme si určitú spomienku


Základné fázy
1. zapamätanie (vštepovanie) – môže byť spontánne, alebo úmyselné


2. pamätanie (podržanie) – pre túto etapu je príznačný proces zabúdania
/ - najlepšie si človek pamätá začiatok a koniec textu
Zabúdanie má tvar krivky U
Herman Ebinghaus – zabúdanie nastáva najrýchlejšie po učení, asi po 1 dni
sa ustaľuje a neskôr len málo klesá
Faktory zabúdania: - vyhasínanie (rozpad) nepoužitej pamäťovej stopy
Interferencia - pôsobenie nových info, kt. odbúravajú staršie


3. vybavovanie
Znovupoznanie – vedomie minulého prežívania vzniká iba pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov
Spomínanie- pomocou iných zážitkov sa nám vybavujú minulé
Reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje

Pamäťové procesy – empirická pamäť – skúsenostná (ukladáme si do nej svoje zážitky)
Reproduktívna – zamer. na vedomosti, kt. nadobúdame buď úmyselne, alebo neúmyselne
Krátkodobá, alebo dlhodobá pamäť

Pamäťové kódy – kódy, ktoré pamäť používa na uchovávanie určitých informácii
Sémantický charakter (lingvistický) – verbálne informácie - dnes je štvrtok
Ikonický charakter (obrazový) – informácia má povahu obrazu – tváre, krajiny
Epizodický charakter (autobiografický) – info. týkajúce sa bezprostredne dotyčnej osoby



5. MYSLENIE
Zovšeobecňujúci proces kongnitívnych procesov
Sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu vlastností predmetov a vzťahov medzi nimi
Podľa prevládajúceho prostriedku, v kt. myslenie prebieha hovoríme o proporcionálnom myslení
/ vyjadruje tvrdenia, propozície (to čo v mysli "počujeme")
Delenie – imaginárne myslenie – zodpovedá predstava, tomu, čo v mysli " vidíme", pracuje so zrakovými predstavami
Motorické myslenie – prezrádza postupnosť predstáv, pohybov v mysli, tzv. mimoslovné
Realizácia – reč - nástroj myslenia a forma dorozumievania
Základným komunikačným prvkom je slovo
Druhy – vnútorná a vonkajšia
Funkcia – podnetová – pôsobenie slovami na druhých
Predstavová – slovo zobrazuje myšlienku
Výrazová – slovo vyjadruje citovú zložku osobnosti / tieto 3 funkcie tvoria Bühlerov trojuholník
Zákl. myšlienkové operácie – analýza, syntéza, komparácia, abstrakcia, konkretizácia, generalizácia, indukcia, dedukcia, analógia
Intuícia – tzv. šiesty zmysel- treba ju odlíšiť , objavuje sa nečakane, akoby riešenie zrazu dozrelo v podvedomí



OSOBNOSŤ

Osobnosť– vymedzujeme, alebo charakterizujeme pomocou charakteru, temperamentu, telesnej konštrukcie
a schopnosti
Sebaregulujúci systém, ktorý zabezpečuje adaptáciu jedinca na prostredie
Bytosť uvedomujúca sa svojho JA, kt. disponuje slobodnou vôľou a nesie zodpoved. za svoje konanie
Bio – psycho sociálna bytosť – vyjadruje vzťah medzi biologickými faktormi, psychickými danosťami a možnosťou ovplyvňovať priebeh svojho života



Typy – Hippokratovo- Galenosova teória – klasická typológia
Sangvinik – krv – nestála povaha, živá, optimistická, rýchlo sa nadchne, ale hneď upadá, city sú veľmi plytké, pohyblivosť, dobromyseľný, spoločenský (silný vzruch aj útlm)
Cholerik – žlč – výbušný, veľmi ťažko sa ovláda, nemá rád obmedzenia, v citoch je stály a náhly, veľmi netolerantný, neprispôsobivý (silný vzruch, slabý útlm)
Flegmatik – hlien- pokojná povaha, neprejavuje city navonok, racionálny, zach. odstup (slabý vzruch, silný útlm)
Melancholik – žlč – empatický človek, nesmelý, uzavretý, depresívny, city vzn. pomaly a sú trvalé (slabý vzruch, slabý útlm)
Sheldonova teória – odvodená od telesnej stavby človeka
Endomorfný – mäkký, zaoblený, uvoľnený a zameraný na ľudí
Mezomorfný – svalnatý, atletický, energický, priebojný a odvážny
Ektomorfný – vysoký, chudý, zdržanlivý, introvertný a umelecký založený
Kretschmerova teória – Pyknik (endomorfný) Atletik (mezomorfný) Astenik (ektomorfný)


Carl Gustav Jungova teória – novodobá typológia
Extrovert – spoločenský, výrečný, prir. nadväzuje kontakty
Introvert – uzavretý, utiahnutý, racionálny
Hans Jürgen Eysenková teória – novodobá typológia
Labilita (pohotovo reaguje neureticky t.j. utiahnuto, nepokojne , podráždene, neisto-labilne) - stabilita L

Typológie nevystihujú individuálne rozdiely M Ch (zanedbávajú interindividuálne rozdiely) I E F Sa St
Schopnosti – vlastnosti , ktoré sú predpokladom ne úspešné vykonávanie činnosti
Vyvíjajú sa na základe vrodených anatomicko – fyziologických dispozícii – vlohy
/-► primárne – podmieňujú rozvoj ďalších schopností sekundárne – všetky ostatné – všeobecné – inteligencia – schopnosť, ktorá je predpokladom pre primerané prispôsobenie sa situácii na základe rozumu
Jeden faktorový, resp. viac faktorový model
Výška inteligencie – IQ = (MV:FV) . 100
MV- mentálny vek, FV – fyzický vek
Merateľná na základe inteligenčných testov ( 1x Binet, Stern)



Gaussová krivka

Časti – verbálna
Neverbálna
Druhy – fluidná – vrodená, nezávislá od predchádzajúceho učenia
V priebehu života sa nevyvíja
Kryštalická – založená na skúsenostiach, vedomostiach získaných
učením a na schopnostiach ich využívať (vrchol vo vyššom veku)
Znaky inteligentného správanie
Dobrá orientácia a dobré myslenie (kritickosť, pohotové, presné vyjadrovanie)
Presné vnímanie a dobrá pamäť (pohotové vybavovanie info. z pamäti)
Schopn. koncentrácie na objektívne činnosti s pružným a správnym myslením
Tvorivosť – buď ako súčasť inteligencie, alebo ako zvláštna schopnosť nachádzať
neobvyklé

Špeciálne – verbálne schopnosti, priestorová orientácia, percepčná pohotovosť


Stupne schopností
Nadanie – súhrn určitého druhu, ktorý umožňuje pozoruhodné, až nadpriemerné
výkony v určitej oblasti činnosti
Talent – zvlášť vysoko rozvinutý súhrn činnosti, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť
vynikajúce schopnosti vo svojom obore
Genialita – mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvárať vrcholné diela


Temperament
Z lat. temperamentum = práva miera
Súbor prevažne vrodených psychických vlastností, ktoré určujú dynamiku celého prežívania a správania osobnosti
Spôsob reagovania človeka (ako ľahko, aké silné, ako rýchlo vzn. reakcie)

poruchy intelektu
Retardácia schopnosti, duševná porucha
Zmena niektorých psych. javov, ktoré sa prejavuje v správaní a
prežívaní, spôsobuje problémy v soc. komunikácii a interakcii
Zaoberajú sa tým psychopatológia a psychiatria

Vrodené poruchy – má charakter trvalého handicapu
Oligofrénia - slabomyseľnosť
Vyjadruje defektnú úroveň intelektuálnych schopností za základe


Retardácie vo vývine schopností už od narodenia
1. stupeň :
DEBILITA (ľahký stupeň mentálnej retardácie)
Oslabená schopnosť narábania s abstraktnými pojmami, nekritickosť,
nižšia chápavosť, vzdelateľný takmer bez väčších problémov, do 12. roku ťažko identifikovateľná
Spomalené dosiahnutie psychických funkcii (najvyššia úroveň 8-13 rok)


2 stupeň :
IMBECILITA (stredne ťažký stupeň retardácie)
Problémy s vyjadrovaním, chýba abstrakcia vo vyjadrovaní, neschopný
naučiť sa čítať a písať, no zvládne jednoduché monotónne úkony


3. stupeň :
IDIOCIA ( najťažší stupeň retardácie)
Prejavuje sa v mentálnej aj fyzickej retardácii, vyžaduje si špeciálnu
starostlivosť
Psychóza – vážna neuropsychická porucha, ktorá narúša osobnosť človeka
Maniodepresívna psychóza – chorobné zmeny nálad
Schizofrénia – rozdvojenie osobnosti
Poruchy osobnosti – dlhodobá odchýlka od bežných prejavov
Explozívna psychopatia – po nepatrnom podnete prichádza výbuch hnevu
získané poruchy – sociálna retardácia – retardácia vplyvom prostredia, ktoré jedincovi neposkytlo dostatočnú vývinovú stimuláciu (dá sa odstrániť)
Deteriorácia – je získaná poškodením mozgu v dôsledku užívania omamných látok
Demencia – v období staroby
Neuróza - najčastejšie psychické poruchy, sú väčšinou prechodného charakteru, bez porúch mozgu (arachnofóbia, klaustrofóbia)




Psych.javy
Funkcia mozgu, ktorá sa formuje vplyvom spoločnosti, zvlášť pôsobením výchovy
Umožňuje človeku poznávať svet a zároveň naň aktívne pôsobiť
Menia sa a vyvíjajú
Spôsobuje rozdiel medzi ľuďmi a jednotlivými etapami života
Delenie – 1. psych. vlastnosti – temperament, schopnosti, charakter, motívy a postoje, vôľové vlastnosti
2. psych. procesy osobnosti – kognitívne procesy pamäti, motivačné procesy (citové, vôľové)
3. psych. stavy osobnosti – stavy pozornosti, citové stavy


DYNAMIKA PSYCHIKY

Dynamika psychiky – je to vnútorné hnutie, ktoré podmieňuje správanie a prežívanie
Hybné sily



1. MOTIVÁCIA
Usmerňuje naše správanie a ovplyvňuje dynamiku psychiky
Zákl. modely – model nedostatku – konanie je motivované pocitom prázdna, nedostatku, ktorý musí byť zaplnený ( hlad, potreba vody, vzduchu)
Model vybitia – k uspokojeniu dochádza pri uvoľnení nahromadeného napätia
(cítim zlosť – udriem päsťou – vyventilujem E)
Homeostatické modely – rovnovážne – po nich sa organizmus dostane do rovnováhy
Úrovne – aktivita, smerovosť, cieľavedomosť


Faktory
Konflikt – stret protichodných tendencii, stav napätia pri rozhodovaní
Môže nastať medzi : 2 kladnými aktivitami ,2 zápornými aktivitami
kladnou a zápornom aktivitou
Motív – vnútorný ( chcem prestať jesť sladké), vonkajší (chcem, aby videli, že som prestala)
Vedomí, nevedomí
Prežitia, sociálne, zvedavosti
Potreba – najvýznamnejší motív
Nevyhnutnosť organizmu získať niečo, čo mu chýba, alebo sa zbaviť niečoho
nadbytočného
Delenie - primárne – fyziologické – ich uspokojenie zabezpečuje prežite človeka
Sekundárne - fyziologické – druhotné, vznikajú na základe návyku
Psychické – (láska, bezpečie, vedomosti)
Cattel – potr. sebazaprenia, bezpečia, spoločn., agresivity, starostlivosti o druhých
Maslov – hierarchizácia p. – čím sú potreby prízemnejšie, tým viac ľudí ich má ,primárne (fyziol.), psychické, sebaaktuálizácie, sebatranscenden.(obeta)



Záujem
Druh motivačnej sily, ktorá vedie k rovnováhe uskutočňovaním určitej činnosti
Chýbajúci záujem – nuda
Poznávací, estetický, obchodný, technický
Postoj – motivačný predpoklad reagovať na určité podnety určitým spôsobom
Vzniká v procese výchovy a spoločenského styku ( kladný, záporný, predsudky)
Delenie - kognitívny – názor jednotlivca
Emocionálny – citové hodnotenie
Konatívny –pohotovosť správania
Kladný / záporný, silný / slabý, skrytý / zjavný, vedomí / nevedomí,
Ovplyvňuje: individuálna skúsenosť, sociálne vplyvy, verejná mienka


Hodnotové orientácie
Najvšeobecnejšie postoje, ktoré dávajú odpoveď : "Ako žiť?"
Určujú život. štýl, globálny postoj jedinca k vonk. svetu a k životu
Morris – dionýzovská cesta – snaha o splnenie aktuálnych priani
Ja chcem, aby moje želanie bolo splnené
Prométeovska cesta – snaha o účinné vychádzanie so svetom
Ja ustúpim tebe, len preto, aby si ty ustúpil mne
Budhistická cesta – snaha o ovládnutie seba samého, obraz Mandalu


Základom je tolerancia
Freud – všetko je motiv. túžbou po slasti, Adler (po moci), Fraukl (po zmysle)
Spranger – teoretický (cieľ: pravda, hodnota: poznanie)
Ekonomický (cieľ: sebauchovanie, hodnota: užitočnosť)
Estetický (cieľ: harmónia, hodnota: krása)
Sociálny (cieľ: dobro, hodnota: láska)
Politický (cieľ: ovládanie druhých, hodnota: moc)
Náboženský (cieľ: sebapresahovanie, hodnota: jednota)



2. EMÓCIE
Nižšie city, silný motivačný faktor, ktorý usmerňuje naše správanie
Základné vyjadrenie prežívania vzťahu k okolitému svetu, k iným ľudom i k sebe samému
Najvýraznejšie prejavy – smiech a plač !!! emócie –spájajú sa s fyziologickými vzťahmi, vzrušenie organizmu city – vyjadrujú zážitkovú dimenziu, vzrušenie mysle, má iba človek !!! / tvoria jednotu
Delenie – stenické – vedú k aktivácii astenické – blokujú konanie

Priebeh
1. vnútorná telesná reakcia
2. hodnotenie (kladné, alebo záporné)
3. výraz tváre
4. reakcia na emócie
Vlastnosti- polarita (všetko má svoj protipól), ambivalencia (zmiešanosť), aktuálnosť (nikdy sa nič
nedá prežiť rovnako), nákazlivosť, pestrosť časového trvania, subjektívnosť,
spontánnosť, predmetovosť, kultúrna podmienenosť
Funkcia – signalizačná, činná, motivačná, regulujúca - druhy – afekt – veľmi silná, intenzívna, krátko trvajúca emočná reakcia, spája sa s prudkými zmenami
vo vnútri organizmu (zrýchlenie činnosti srdca), v psychických procesoch
(neschopnosť triezvo uvažovať) a vo vonkajšom výzore
Niektoré afekty prebiehajú tak, akoby človek stratil kontrolu nad sebou samým
(nezvládnuté afekty) – takáto strata sebakontroly môže byť spojená so stratou vedomia



Patetický afekt

Nálada – dlhšie trvajúci emočný stav, nie prílišnej intenzity, ktorý kladne, alebo záporne ovplyvňuje priebeh psychologických procesov
Tiež môže prejsť do patetickosti (dlhodobý stav vzrušenia, môže mať chorobný ráz)
Vášeň – mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah, kt. ovplyvňuje psych. funkcie a správanie člov.
Strach – emócia, ktorá vzn. pri ohrození biolog., alebo soc. existencii individua
Úzkosť – strach, ktorý vzniká pri nie reálnom nebezpečenstve
Poruchy – cit. labilita, averzia (silná nenávisť), fóbia (úzkosť sprevádzaná chorob. strachom), komplex
Medzi citmi a poznávacími procesmi existuje vzájomné pôsobenie (pozitívne, alebo negatívne)