Prvá československá republika

Československá republika


Geneva
- stretnutie polit. predstaviteľov Národného výboru v Prahe a československého odboja
- dohodnutý návrat Beneša, Masaryka, Štefánika
- dohodnutá vláda

14. november 1918 - zvolané Dočasné národné zhromaždenie (Praha)
- jeho úlohou bolo zvoliť prezidenta republiky a zložiť československú vládu
- za Čechov: poslanci, kt. boli pred vojnou zvolení do ríšskeho snemu
- za Slovákov: menovaním SNR (okolo 40 Slovákov)
- malo fungovať len do najbližších riadnych volieb (jún 1918)
- za prezidenta bol jednomyseľne zvolený T. G. Masaryk
- vymenovali 1. čsl vládu na čele s Kramářom - ten sa zároveň spolu s Benešom stáva, ministrom zahraničných vecí, delegáciou na mierových rokovaniach v Paríži; za Slovákov - Štefan Osuský
- Štefánik - minister vojny
- bez prítomnosti Masaryka, Beneša a Štefánika - tí sa vrátili až zač. decembra

- na Slovensku v tom čase uhorské vojská -> vytvorenie dočasnej vlády na čele s Vavrom Šrobárom (sídlo: Skalica)
- 7. decembra pražská vláda vymenovala V. Šrobára za ministra s mimoriadnymi právomocami pre Slovensko (nie samost. vláda, ale iba ministerstvo podriadené pražskej vláde), jeho úloha: presadiť vš. právomoci čsl orgánov na Slovensku; najprv sídlil v Žiline a až 4. februára 1919 sa natrvalo presťahoval do BA (keď BA oslobodili talianske légie)

21. marca 1919 - prevrat v Maďarsku, -> Maďarskej republiky rád
- boľševici na čele s Bélom Kunom
- rady - organizácie robotníkov, roľníkov, vojakov
- zoštátnenie priemyslu, pôdy (omyl, kt. Rusi neurobili; strata podpory roľníkov)
- vyhlasovali, že chcú vybudovať nový socialistický št. podľa ruského vzoru, no ich hl. snahou bolo obnovenie Veľkého Uhorska (pričlenenie Slovenska)

jar 1919 - vojenská intervencia Maďarskej republiky rád na Slovensko
- Červená armáda obsadila takmer 1/3 slovenského územia

jún 1919 - v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád
- úradný jazyk: maďarčina, vrátila sa celá maďarská št. administratíva
- na čele: Čech Janoušek
- vyvolalo to ohlas v Európe (bolo pred podpísaním Trianonskej dohody) - zareagovala Dohoda
čsl vláda vyslala čsl vojenské jednotky (bývalí legionári)
na pomoc nám ihneď prišli i Rumunsko a Juhoslávia (cítili sa ohrození) => neskoršie vytvorenie Malej Dohody
- nemala absolútne žiadnu podporu obyvateľstva
- netrvala dlho (3 týždne), potom maďarské vojská opúšťajú Slovensko

3 problémy ČSR:
1) otázka hraníc
- Zakarpatská Ukrajina - pričlenená k nám, ako jediný mali autonómiu
- ocitli sme sa v objatí nepriateľov
- Rumunsko - jediný nekonfliktný sused
- Nemecko
- od zač. nesúhlasili s ich včlenením do ČSR (pri hraničných obl. veľa Nemcov, viac ako Slovákov)
- nikdy nebol kľud, od zač. konfliktný št.

- Rakúsko
- po vojne jeden z najhudobnejších št. Európy, vyšlo ekonomicky najhoršie
- po rozpade Rakúsko-Uhorska ČSR zdedila 70% priemyslu
- nemali uhlie, priemysel, poľnohosp., potraviny
- národnostný problém nem. obyv.

- Maďarsko
- najväčší problém: hranice ČSR
- maďarská vláda sa zdráhala podpísať mierovú zmluvu (až 4. júna 1920) - nechceli uznať J hranicu
- nikdy Trianonskú zmluvu neakceptovali
- Slovenská rep. rád (1919) - konflikt

- Poľsko
- chceli s ČSR vytvoriť konfederáciu (úplne voľný zväzok), no my sme ich nechceli - nikdy nám to nezabudli
- obl. Tešínska (ostravsko-karvinské doly) - uhlie - nárok si robili Poliaci aj my
- mierová konferencia určila, že si to rozdelíme na 1
- Poliaci nesúhlasili, začali vojnu, koniec až 1926 - definitívne sa uznala pôvodne určená hranica

- Sovietsky zväz
- ČSR neuznala vznik Sovietskeho zväzu ani de facto ani de iure
- 1922 - obchodná zmluva medzi ČSR a Zväzom sovietskych socialistických republík (uzatvárali ju ekonomické subjekty)
- až do r. 1934 ich nebrali na vedomie

2) št. administratíva bola v oboch častiach iná
- v Čechách - rakúska administratíva a zákony
na Slovensku - uhorská - II -
- v Čechách - hneď po -> ČSR zrušené vš. rak. zákony a vyhnaní rak. úradníci; nahradili ich české zákony a úradníci
- na Slovensku - uh. úradníci, slovenskí neboli, museli prísť Česi a pomôcť, kým vyrastie 1. slovenská inteligencia

3) nerovnosť hosp. medzi Z a V časťou republiky
- Slovensko - poľnohosp., nízka úroveň výroby, roľníctvo bez vzdelania
- Česi - priemysel, kvalifikovaná robotnícka trieda
č rozdielna životná úroveň
- 1923 - rozhodlo sa, že vš. priemysel sa premiestni do Čiech a Slovensko ostane poľhohosp. základňou, bola to chyba; jediná polit. str., kt. sa proti tomu postavila bola Komunistická strana Československá

- dôležité bolo udržať ekonomický potenciál ČSR

- po vojne sme boli 11. najbohatší št. sveta (proexportný priemysel)

1922 - obchodná dohoda so Sovietskym zväzom
- zo svet. trhov nás vytlačili USA
- Rusko - dobrý partner, mohli sme tam vyvážať všetko

- čsl koruna bola plne konvertibilná (vymeniteľná vo vš. št.) a plne krytá zlatom (po 1. SV - svetová mena - $, pred vojnou - L)

1919 - menová reforma
- uskutočnil ju minister financií Alois Rašín (vynikajúci ekonóm, zavraždený bol r. 1923 v Prahe mladým anarchistom)
- okolkovali sa peniaze a dali sa tlačiť nové

- našim hl. spojencom bolo Francúzsko - od neho sme prevzali vojenskú doktrínu, uzavreli sme s ním hl. spojenecké zmluvy, reprezentovalo nás na medzinárodnom poli

- Spoločnosť národov - Beneš tu niekoľko rokov vykonával rôzne funkcie