Program výchovy a vzdelávania

Národný program výchovy a vzdelávania
Národný program výchovy a vzdelávania vznikol na základe verejnej diskusie k Návrhu koncepcie výchovy a vzdelávania projektu Milénium. Nadväzuje na programové vyhlásenie vlády SR z novembra 1998, materiály vzťahujúce sa k vývoju slovenského školstva za desaťročie od roku 1989 a zároveň využíva výsledky verejnej diskusie k Návrhu koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike (projekt MILÉNIUM), na ktorej sa podieľala pedagogická i ostatná verejnosť, sociálni partneri i ďalšie zainteresované občianske, profesijné a stavovské združenia. Opiera sa taktiež o analýzu obecných trendov, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v krajinách Európskej únie a ostatných vyspelých štátoch sveta. Program súhrnne vymedzuje hlavné priority, ktoré majú rešpektovať a realizovať štátne a verejné orgány, jednotlivé školy a školské zariadenia, pedagogickí pracovníci i všetci ostatní aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku. Základným predpokladom úspešnosti navrhovaného programu bude jeho vhodné začlenenie do stratégie celkového sociálno-ekonomického rozvoja slovenskej spoločnosti spolu s dôsledným prispôsobovaním sa princípom vzdelávacej politiky demokratických krajín.


Výchovu a vzdelávanie pritom vnímame ako otázku zachovania kultúry, biologickej, historickej a kultúrnej reprodukcie spoločnosti, otázku prežitia národa a štátu, otázku konkurencieschopnosti, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje kvalitu života aj hodnotovú orientáciu všetkých členov spoločnosti.



Je potrebné zdôrazniť, že Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike nie je vedeckou prácou plnou dôkazov, faktografických podkladov a pramenných odvolávok, s odpovedajúcim štýlom a slovníkom. Nie je ani dokonalým projektom, ktorý sa má iba prosto realizovať. Taká ašpirácia by bola v rozpore s moderným vnímaním strategického plánovania a riadenia, pre ktoré je akýkoľvek text o stratégii skôr súborom zámerov, stále podliehajúcim korekciám podľa rýchlo sa meniacej skutočnosti. Vzniká teda ako otvorený, živý dokument, ktorý sa neustále mení a upravuje; obsahuje strategickú víziu kľúčových problémov, ich väzieb a najmä akcií, ktoré by mali viesť k tomu, aby sme na historickej križovatke súčasných záujmov a perspektívnych potrieb našej spoločnosti nielen nezablúdili, ale pokiaľ možno postupovali čo najrýchlejšie k najlepšej možnej pozícii medzi porovnateľnými, predovšetkým podobne veľkými európskymi štátmi.



Národný program tak, ako každý koncepčný materiál, stojí na dvoch pilieroch - vízia (koncepcia, program) a zdroje ( ľudia, financie). Možné stratégie rýchleho rozvoja moderného vzdelávacieho systému na Slovensku sú silne limitované najmä kritickým nedostatkom finančných zdrojov. Pre zabezpečenie nutných zmien vo výchove a vzdelávaní je preto nevyhnutná finančná a politická podpora štátnych aj samosprávnych orgánov, podnikov, sociálnych partnerov, strán, občianskych združení i jednotlivcov. Konkretizáciou tejto podpory je na centrálnej úrovni zabezpečenie potrebných zdrojov, približujúcich sa k európskemu štandardu a prijatie reálnych opatrení na zabezpečenie vitálnych funkcií systému.



Tieto vitálne funkcie smerovania výchovy a vzdelávania na Slovensku na obdobie najbližších 10 až 20 rokov možno vyjadriť nasledujúcimi prioritami (strategickými oblasťami a smermi resp. piliermi) vonkajšej aj vnútornej premeny škôl, školských zariadení, výchovy a vzdelávania vôbec:



1. Prispôsobovanie obsahu a procesu výchovy a vzdelávania potrebám učiacej sa, informatickej spoločnosti (vzbudzovanie záujmu o vzdelávanie, posilňovanie kreativity a schopnosti učiť sa, spolupracovať, identifikovať a riešiť problémy, komunikovať, rozvíjať tzv. kľúčové kompetencie, podpora informačným a komunikačným technológiám, rozširovanie a prehĺbovanie jazykových kompetencií, podpora neformálnemu a dištančnému vzdelávaniu);



2. Vytvorenie a zabezpečenie systému riadenia a kvality výchovy a vzdelávania v nových podmienkach (reštrukturalizácia rezortných organizácií a pracovísk, sfunkčnenie pedagogického výskumu a zavádzania jeho výsledkov do praxe, skvalitnenie a profesionalizácia personálnej politiky);



3. Zisťovanie a hodnotenie kvality a efektívnosti vzdelávania (transparentné stanovenie kompetencií a zodpovednosti, inovácia organizačnej štruktúry vzde­lávacieho systému, tvorba vedomostných a výkonových štandardov i nástrojov ich merania, celoplošné používanie jednotných indikátorov kvality, uplatňovanie normatívneho prístupu rozdeľovania zdrojov, nové poňatie hodnotenia a seba­hodnotenia vzdelávacích inštitúcií a programov)
;

4. Obrat v zabezpečovaní kvality, postavení a profesijných perspektív učiteľov. Zlepšovanie podmienok reprodukcie pedagógov ako garantov profesijnej kultúry školy, ich motivácie (včítane väzby kvality na kariérovú cestu učiteľov), zvyšovanie kvality ich prípravného aj ďalšieho vzdelávania, zdokonaľovanie pedagogickej činnosti,



5. Cieľavedomé podporovanie prepájania trhu vzdelávania a trhu práce (zvyšovanie spoluzodpovednosti zamestnávateľov, profesijných, územných a ďalších orgánov na rozvoji siete škôl a štruktúry vzdelávania, zvyšovanie potenciálu zamestnať sa, byť celoživotne profesionálne úspešný, zlepšovanie prístupu k novým technológiám, podpora širšiemu odbornému vzdelávaniu a zlepšeniu priechodnosti najmä odborného školstva, zabezpečovanie mobility na trhu EÚ );



Oblasťou, ktorej sa predkladaný program dotýka je teda nielen školstvo, ale vzdelávacia sféra ako systém vo východiskách, predpokladoch a cieľoch rozvoja, vo všeo­bec­ných aspektoch aj jednotlivých procesných a inštitucionálnych súvislostiach. Iba tak je totiž možné vystihnúť komplexnosť výchovy a vzdelávania, predložiť inšpiratívne návrhy a odporúčania a prijať opatrenia pre všetkých, ktorí sa na rozvoji výchovy a vzdelávania podieľajú.




Zdôrazňujeme, že vytvorenie podmienok na zmenu, predovšetkým politického a finančného charakteru, je zásadným predpokladom realizácie navrhovaných strategických priorít a nie je teda vnímané ako samotná priorita!




Národný program vytvorí s Koncepciou rozvoja výchovy a vzdelávania ucelený celok.



4. CHARAKTERISTIKA ZMIEN V JEDNOTLIVÝCH PRVKOCH SYSTÉMU CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA
4.1. Materské školy:
Materská škola je zameraná na výchovu a vzdelávanie detí od ranného veku po vstup do základnej školy. Predškolská výchova rozvíja osobnosť dieťaťa, pomáha rodine plniť jej výchovnú funkciu, zohráva dôležitú úlohu pri vyrovnávaní rozdielov medzi deťmi z rozličného socioekonomického a kultúrneho prostredia a pri včasnom diagnostikovaní odklonov a porúch vo vývine dieťaťa. Je potrebné zapájať čoraz väčší počet detí do predškols­kej výchovy, a nielen vzhľadom na krízu rodiny, ale najmä preto, aby sa zvýšila kvalita vzdelávania a výchovy. Predškolská výchova a vzdelávanie v materskej škole zohráva mimoriadne dôležitú úlohu vo vyrovnávaní rozdielov medzi deťmi z rôzneho sociokultúrneho prostredia, vrá­tane detí zo znevýhodneného prostredia, pri včasnom rozpoznávaní porúch vývoja, vytvára možnosti individuálneho rozvoja osobnosti dieťaťa, prípravy na vzdelávanie v základnej škole i život v spo­ločnosti. Je potrebné zaviesť postupne povinný posledný rok pred­školskej výchovy a vzdelávania pred vstupom dieťaťa do základnej školy. Pre deti, ktoré nedosiahli školskú zrelosť zvážiť zavede­nie povinnej školskej prípravy.

Navrhujeme:
inovovať obsah, metódy a formy práce s deťmi v materských školách a na tvorbu a overovanie moderných edukačných programov zamerať aj výskum; vypracovať nové a inovované moderné výchovno-vzdelávacie programy založené na podnecovaní kognitívneho, psychomotorického, socio-morálneho a emocionálneho rozvoja dieťaťa,


vyňať zo zákona o školských zariadeniach materské školy a zaradiť ich ako prvý článok školského systému do školského zákona,


perspektívne legislatívne zaviesť pre 5 ročné deti povinnú dochádzku do materskej školy až po vstup dieťaťa do základnej školy,


zvyšovať zaškoľovanie detí v materských školách – vytvoriť preto podmienky, dostatok miest v materských školách,


riadenie a metodické usmerňovanie zabezpečiť odborníkmi s vysokoškolským vzdela­ním,


zvyšovať podiel učiteliek materských škôl s vysokoškolským vzdelaním, zrovnoceniť ich s ostatnými učiteľmi s vysokoškolskou kvalifikáciou platovo a sociálne; vytvoriť legislatívu pre ďalšie vzdelávanie učiteliek materských škôl,


výraznejšie prepájať teóriu s praxou na vysokých školách a školách pripravujúcich učiteľky materských škôl; zriaďovať fakultné materské školy,


špecializovať v školskej inšpekcii inšpektorov pre materské školy,


vybudovať vedeckovýskumnú základňu pre oblasť predškolskej pedagogiky,


v špeciálnych materských školách a u integrovaných detí so špeciálnymi výchovno



vzdelávacím potrebami vypracovať individuálne vzdelávacie programy pre tieto deti a zabezpečiť miesta špeciálnych pedagógov pre prácu s týmito deťmi,


podporovať vznik a chod alternatívnych materských škôl.

4.2. Základné školy
umožniť organizačné spojenie materských škôl s 1. stupňom základnej školy, ako aj organizačnú integráciu stredísk záujmovej činnosti a centier voľného času do základných a stredných škôl,


transformovať organizačnú štruktúru ZŠ tak, že I. stupeň bude tvoriť 1. – 5. ročník a II. stupeň 6. – 9. ročník,


explicitne vymedziť strategické zámery základného vzdelávania pre celú populáciu (aj pre deti so špeciálnymi potrebami) pre I. a II. stupeň ZŠ,


transformovať obsah výchovy a vzdelávania na úrovni celkového poňatia s nasledovnými výstupmi:

· národné kurikulum pre ZŠ,

· štandardy a efektívny systém hodnotenia,

· základné pedagogické dokumenty,

· učebnice, metodické materiály,

· variabilné vzdelávacie programy,


vytvoriť možností vzdelávania na základe záujmovej diferenciácie na II. stupni ZŠ v 8. a 9. ročníku,


zabezpečiť intenzívne prepojenie až integráciu vyučovacích činností s výchovnými aktivitami záujmových a voľnočasových útvarov prostredníctvom pedagóga voľného času,


je potrebné inovovať stratégie a metódy edukácie, zavádzať viac alternatívne koncepcie a školy, viac aktívnych, motivujúcich a kreatívnych metód, metód sústredených nielen na výkon žiaka, ale aj jeho prežívanie, city, motiváciu, hodnotový systém,


znížiť rozsah informácií, poznatkov, ktoré sa majú deti naučiť v základnej škole, vzhľadom na kvantitatívnu predimenzovanosť a nižší rozvoj kultúrnej gramotnosti detí (myslenia, kognitivizácie, socializácie, emocionalizácie detí, ai.),


na prvom stupni základnej školy neklasifikovať žiakov, alebo vypracovať efektívny a pružný systém hodnotenia žiakov, ktorý by ich motivoval k učeniu a nebol založený len na klasifikačných stupňoch; slovné hodnotenie umožniť používať ako alternatívu ku klasifikačnému systému,


učebné a výchovné plány budú obsahovať len vymedzenie základného obsahu a oblastí, činností pomocou ktorých sa realizuje výchova a vzdelávanie,


zabezpečiť pre I. stupeň ZŠ nasledovnú aprobovanosť učiteľov:

· učebné predmety s obsahom vedeckej kultúry bude vyučovať učiteľ,

· oblasť umeleckej a telesnej kultúry, cudzie jazyky a informatiku budú vyučovať aprobovaní učitelia pre I. a II. stupeň ZŠ v príslušných odboroch,


v tomto zmysle sa odporúča už na prvom stupni špecializované vyučovanie; odporúča sa silnejšie prepojenie výchovy a vzdelávania, doobedňajších a poobedňajších činností,


vypracovať štátny učebný plán (národný), štátne kurikulum a popri tom školský učebný plán, ktorý by mali tvoriť aj školy a vyvíjať variabilné metodické učebné materiály,


vypracovať a používať štandardy, ale nie len na výstupe a nie len na vyučovacie predmety, ale na komplexnejšie kompetencie detí, teda aj na výchovnú oblasť,


zachovať systém málotriednych škôl, ktoré predstavujú humánne riešenie možností vzdelávania pre detí z malých obcí.

Väčšina návrhov pre základné školy smeruje do vedeckej, odbornej práce na prebudovaní obsahu, metód, stratégií výchovy a vzdelávania a predpokladá sa, že časť návrhov bude overovaná experimentálne a časť návrhov sa postupne bude infiltrovať do obsahu a metód, časť sa zavedie pomocou legislatívnych úprav.

4.3. Špeciálne školy. Výchova a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVPP)
zlepšiť spoluprácu škôl, školských zariadení a ministerstva školstva s ostatnými rezortmi,


špeciálne školy riadiť a financovať cez (špecializovanú) štátnu správu,


budovať sieť špeciálnych škôl, aby deti mali prístup do týchto škôl vo všetkých regiónoch,


podporovať vytváranie špeciálnych tried v bežných školách, podobne ako prípravné ročníky aj v špeciálnych školách, špeciálne materské školy a špeciálno – pedagogické poradenstvo a starostlivosť; dobudovať sieť špeciálno – pedagogického poradenstva,


v rámci existujúcich špeciálnych škôl vytvoriť podmienky pre vzdelávanie a výchovu ťažko mentálne postihnutých a viacnásobne postihnutých,


skvalitniť proces integrácie postihnutých detí do štandardných tried – vypracovať inovovanú koncepciu a výskumne overovať užitočnosť resp. neužitočnosť zaraďo­vania postihnutých detí do štandardných tried,


priechodnosť vzdelávania (horizontálne aj vertikálne) zabezpečiť spracovaním výstupných štandardov a úpravou legislatívy; žiakom, ktorí nemôžu plniť požiadavky príslušných osnov, umožniť vzdelávanie podľa individuálnych vzdelávacích programov,


sprístupniť možnosť prípravy na povolanie ťažko mentálne a kombinovane postihnutým žiakom v praktických školách čo najbližšie k miestu ich bydliska vytvorením ich dostatočnej siete,


v prípade potrieb škôl vzdelávajúcich žiakov so ŠVVP umožniť vytvorenie pracovného miesta pre podporného pedagóga (t.j. asistenta učiteľa), liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga pre žiakov so sluchovým, zrakovým, alebo telesne zdravotným postihnutím, školského psychológa, logopéda, rehabilitačných pracovníkov a ďalších potrebných odborníkov,


zlepšiť vybavenie škôl špeciálnymi pomôckami, diagnostickými metódami a technikami, rozvíjajúcimi programami;


zlepšiť depistážnu, diagnostickú, výchovnú, preventívnu, reedukačnú, psychote­ra­peutickú prácu a tréningové , rozvíjajúce programy pre deti, mládež ale aj rodičov detí so ŠVVP,


vypracovať profily absolventov a ich kompetencie s výhľadom aj na ich budúce možné uplatnenie na trhu práce,


organicky začleniť získanie počítačovej gramot­nosti do vzdelávania aj v špeciálnych školách a zariadeniach pre deti so ŠVVP,


v personálnej práci zrovnoprávniť postavenie učiteľov špeciálnych škôl, vychovávateľov, špeciálnych pedagógov, majstrov odbornej výchovy, stimulovať absolventov vysokých škôl, aby nastúpili do praxe,


umožniť vnútornú diferenciáciu špeciálnych škôl podľa stupňa postihnutia,


znížiť počty detí v špeciálnych školách, najmä v špeciálnych základných školách pre žiakov s mentálnym postihnutím. Žiakov do špeciálnych základných škôl a špeciálnych tried pre žiakov s mentálnym postihnutím zaraďovať detí len po dôkladnej diagnostike a rediagnostické vyšetrenia urobiť v stanovených intervaloch, najneskôr každé tri roky,


motivovať podnikateľskú sféru pre poskytnutie praxi pre žiakov špeciálnych stredných škôl, praktických škôl, odborných učilíšť


inovovať systém pregraduálnej prípravy a postgraduálneho vzdelávania absolventov pedagogických fakúlt pre vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami.

4.4. Základné umelecké školy:
potvrdiť a upevniť súčasné postavenie základných umeleckých škôl (ZUŠ) v školskom zákone a akceptovať súčasnú štruktúru umeleckých odborov, obsah a dĺžku štúdia. Zároveň vytvoriť podmienky pre vznik nových umeleckých odborov alebo oddelení prípadne iných organizačných prepojení jednotlivých umeleckých odborov,


základná umelecká škola bude poskytovať základné umelecké vzdelanie,


žiakmi ZUŠ budú najmä žiaci 1. – 9. ročníka ZŠ, ale v menšej miere aj deti predškolského veku, žiaci stredných škôl, študenti vysokých škôl a dospelí,


inovovať obsah a metódy výchovno – vzdelávacieho procesu v ZUŠ,


zabezpečiť kariérny rast učiteľov ZUŠ, ktorí dosiahli vyššie odborné a vysokoškolské vzdelanie


zaviesť atestačné konanie pre učiteľov štátnych aj neštátnych umeleckých škôl, aby učitelia spĺňali kritériá "umeleckej pedagogiky",


v novom školskom zákone, v zákone o vysokých školách a príslušných vykonávacích predpisoch vytvoriť legislatívne podmienky pre pregraduálne vzdelávanie učiteľov v umeleckej pedagogike transformovaním niektorých konzervatórií na odborné vysoké školy. V nadväznosti na uvedenú transformáciu zaviesť pregraduálne, postgraduálne a inovované vzdelávanie učiteľov ZUŠ, s presahom na oblasť umeleckej výchovy v 1. – 9. ročníku ZŠ,


dopracovať výchovno – vzdelávaciu koncepciu (poslanie, ciele, obsah, metódy…) jednotlivých umeleckých škôl,


vybudovať vedecko – výskumnú základňu pre oblasť umeleckej pedagogiky,


zabezpečiť dostatočné a priehľadné financovanie ZUŠ,


zabezpečiť odbornú inšpekciu na ZUŠ,


vytvoriť podmienky pre ZUŠ ako pre kultúrno – spoločenské centrá v regiónoch.

4.5. Gymnáziá a všeobecné stredoškolské vzdelávanie
vzdelávanie na gymnáziách naďalej definovať ako základnú prípravu pre štúdium na vysokých školách; musí byť snaha o maximálnu možnú priechodnosť žiakov na iné typy a druhy škôl a z iných druhov a typov škôl na gymnáziá; čo najdlhšie vzdelávať všeobecne, bez skorej a príliš úzkej profilácie; umožniť sebaprofiláciu škôl; umožniť individuálnu profiláciu žiakom; vzdelávacie programy gymnázií je potrebné diferencovať z hľadiska záujmov a schopností žiakov,


redukovať počet osemročných gymnázií, ktoré obmed­zujú základný princíp demokracie - rovnosť šancí, spravodlivosť prístupu ku vzdelávaniu, segregujú žiakov, negatívne ovplyvňujú kvalitu vzdelávania na ZŠ, degradujú ich na školy druhého rádu, menia postavenie stredného odborného školstva a majú aj negatívny dopad na kvalitu vzdelávacieho systému ako celku. (Poznámka: V SR žiaci osemročných gymnázií tvoria až 35% populácie gymnazistov.) Vzdelávanie talentovaných žiakov bude efektívnejšie na základe diferencovaného prístupu k žiakom na ZŠ a v osemročných gymnáziách, kde budú vybraní skutočne nadaní žiaci. Na druhej strane, je potrebné rozvíjať štúdium na bi­lingválnych gymnáziách;


na štvorročných gymnáziách bude študovať postupne aspoň 25- 30 % žiakov príslušného populačného ročníka. Aj pre žiakov gymnázií bude dôležité osvojenie si kľúčových kompetencií. Učivo si budú žiaci osvojovať najmä aktivizujúcimi vyučovacími postupmi;


osemročné gymnázia organizovať len pre deti so zvýšenými schopnosťami a záujmom o štúdium (táto schopnosť a záujem musia byť popísané a overiteľné), pričom bude umožnená maximálna priestupnosť ( na konci každého ročníka umožniť prijať nových a vyraďovať žiakov pre prospech, ktorí nedosahujú stanovenú úroveň); odporúča sa tiež zmeniť spôsob prijímania na gymnáziá;


obsah vzdelávania na gymnáziách je nutné transformovať tak, aby celky boli organicky prepojené a poskytli široké všeobecné vzdelávanie. Navrhujeme takéto členenie: a) poznanie národného a svetového kultúrneho dedičstva – globálne problémy ľudstva, vrátane chudoby, menšín a pod.; b) poznanie spoločenského a prírodného prostredia; c) rozvoj komunikačných schopností, d) poznanie informačných technológií a rozvoj schopnosti ich použitia; e) sprostredkovanie základných vedomostí a zručností uplatniteľných v osobnom živote a na trhu práce; f) ovládanie cudzích svetových jazykov. Obsah vnútorne viac diferencovať (napr. na jazykovú, prírodovednú, humanitnú vetvu a pod.), aby bolo možné uspokojiť žiakov s rozličnými záujmami a schopnosťami. Odstráni sa tak encyklopedické chápanie gymnaziálneho štúdia, predimezovanosť obsahu učiva (najmä preťaženosť množstvom izolovaných, často neužitočných poznatkov), ktoré deformujú vyučovací proces na prevažne pasívne sledovanie výkladu učiteľa žiakmi a následné skúšanie žiakov ako žiaci dokážu toto učivo memorovať.