Perl
otázka: čo je Perl?
odpoveď: Perl je programovací jazyk. Vymyslel ho Larry Wall na zjednodušenie svojej a neskôr aj cudzej práce.
otázka: na čo je dobrý?
odpoveď: prakticky na všetko. Perl je univerzálny jazyk skriptovacieho charakteru. Jeho vlastnosti ho primárne predurčujú na spracovanie textu, ale zvládne v podstate čokoľvek, cez užívateľské rozhranie, prácu s databázami, prácu s ActiveX, sieťové veci a samozrejme a najmä WWW.
otázka: kde všade v ňom môžem programovať?
odpoveď: skoro všade. snáď všetky klony UNIXu, Windowsy, MS-DOS, MacIntosh, ...
otázka: čo stojí, kde ho zoberiem?
odpoveď: Perl je zadarmo. Pre Linux býva zahrnutý priamo v distribúcii RedHatu, pre Windows ho stiahnite tu, ostatné platformy hľadajte tu.
Java skrypt
Čo sa skrýva za slovom
JavaScript ?
JavaScript je skriptovací programovací jazyk !
Ú R O V N E P R O G R A M O V A C Í C H J A Z Y K O V
Jazyky s vyššou úrovňou
Jazyky s nižšou úrovňou
Skriptovacie jazyky Programy sú zámerne odelene od špecifického hardwaru počítača Javascript, Hypertalk, Basicscript
Programovacie
jazyky Programy, ktoré majú malú, alebo žiadnu priamu komunikáciu s hardwarom počítača Jazyk C, C++, Pascal, Java
Jazyky
symbolických
adries Jedna inštrukcia môže vytvoriť niekoľko riadkov strojového kódu Assembler napr.:
LDDR->10011100
00100011
11001111
Strojový
kód Strojový kód priamo zásobuje registre procesora napr.:
10010011 -> Register
Javascript nenahradzuje žiadne počítačové jazyky, ani nie je konečným nástrojom. Skôr ho možno považovať za jazyk internetový. Javascript je jazyk jednoduchý, ale zároveň dosť účinný. Rozširuje možnosti HTML pridaním interaktivity.
Existujú tri druhy programov JAVY:
• Java aplikácia - program v JAVE skompilovaný do tzv. JAVA-bajtkódu,
spustitelný na ľubovoľnej platforme
• Java applet - menšia JAVA aplikácia tzv. jabĺčko, vložená napr. do
HTML súboru
• JavaScript - program napísaný v "zjednodušenej" JAVE, ktorého
zdrojový kód je priamo vložený do HTML súboru
Niečo viac o JavaScripte
JavaScript ( ďalej iba JS ) je objektovo-orientovaný skriptovací jazyk, ktorého kód je vložený do HTML súboru. Vyvinul sa z JAVY zjednodušením niektorých jej tried ( Math, Date, String ), ale neumožňuje prácu s grafikou, zvukom na rozdiel od bohatej ponuky JAVY v balíkoch AWT.
V takomto prípade ale JS dokáže manipulovať s vloženými objektami ako sú applety, komponenty ActiveX...
Program JS sa spúšťa priamo na užívateľskom počítači ( nie na serveri ! ), čo má obrovské výhody v rýchlosti spracovania programu. Napríklad pri spracovaní formulárov pomocou JS napíšeme jednoduchý program, ktorý rýchlo spracuje vstupné hodnoty zadané užívateľom, prípadne zapíše výsledok. Ak formulár spracúva server niektorým z programov cgi-bin ( napríklad CGI, Perl, C++ ), užívateľ čaká na dvojitý prenos dát po internete ( od užívateľa k serveru a späť ), čo pri priepustnosti liniek nie je zanedbatelné.
JS sa často spomína v súvislosti s pojmom Dynamic HTML. Práve JS vdychuje webovským stránkam život pomocou rôznych animácií, farebných efektov a drobných žartíkov.
Napríklad takýchto : Umiestnite myš na tento obrázok !
Pomocou JS sa však do stránky dajú vložiť aj vedecké kalkulačky, či výpočty daní, čo sú pomerne veľké aplikácie.
________________________________________
Čo je skript ?
Prehliadač musí vedieť interpretovať a previesť skript, čiže program v JavaScripte, vložený do HTML dokumentu. Hovoríme, že musí podporovať daný skriptovací jazyk. JS je podporovaný prehliadačmi Netscape, Internet Explorer a Opera.
Skripty sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:
1. Skripty, ktoré sa spustia iba raz, obyčajne po načítaní dokumentu.
Sú ohraničené elementom <SCRIPT>.
2. Skripty spúšťané udalosťami, ktoré nastanú spĺnením istých
podmienok napr. ak myš umiestnime na ošetrený text, obrázok,
alebo stlačíme nejaký gombík...
Aby prehliadač skript nevypisoval, vkladá sa do tagu komentára na ľubovoľnom mieste v HTML súbore ( Skript s deklaráciou funkcií sa vkladá do hlavičky HTML súboru. ):
< SCRIPT LANGUAGE="JavaScript" >
<!--
TELO SCRIPTU
//-->
< /SCRIPT >
________________________________________
Čo sú udalosti ?
Vráťme sa k podobnému efektu v JS, ako bol preklápací ALF :
Umiestnite myš na tento text !
K jeho dosiahnutiu sú použité dve udalosti : OnMouseOver a OnMouseOut.
Ich použitie v kóde:
< FONT SIZE=4 OnMouseOver="this.style.color=� 39;#00DD00'"
OnMouseOut="this.style.color= 9;#CC00CC'" >
Umiestnite myš na tento text !
< /FONT >
Ovládač OnMouseOver sa aplikuje, ak myš umiestnime na zadaný text, OnMouseOut sa aplikuje ,ak myš daný text opustí. ( Slovíčko this označuje objekt, na ktorý sa ovládač vzťahuje - v našom prípade je to text.)
Udalosť môže spôsobiť volanie aj nejakej funkcie, ktrorú sme dekladovali v tagu < SCRIPT >. (Pozri príklady !)
Ďalšie najčastejšie používané udalosti sú :
• OnMouseDown=skript
- udalosť nastane, ak je nad daným objektom stlačené ľavé tlačítko myši
• OnMouseUp=skript
- udalosť nastane, ak sa nad daným objektom ľavé tlačítko myši uvoľní
• OnClick=skript
- udalosť nastane, ak sa nad daným objektom klikne ľavým tlačítkom myši
• OnDblClick=skript
- udalosť nastane, ak sa nad daným objektom vykoná dvojitý klik ľavým tlačítkom myši
• OnLoad (OnUnLoad)=skript
- udalosť nastane po načítaní ( ukončení zobrazenia ) celého okna.
S metódami a objektami ste sa už stretli v jazyku JAVA. ( Syntaktické pravidlá sú rovnaké. ) V JS sa programuje najčastejšie pomocou definovaných funkcií v hlavičke HTML súboru
Flash
MACROMEDIA FLASH je produkt, ktorý pochádza z Ameriky, od firmy Macromedia. Táto firma sa už preslávila produktmi, ako sú: MACROMEDIA Director či MACROMEDIA Dream. Ale poďme k MACROMEDIA FLASH.
Tento produkt je založený na vektorovej grafike. Najväčšie plus zaznamenáva pri grafike nakreslenej priamo v ňom. Ale nerobí preň ho problém ani importované grafické súbory. Ale za cenu zbytočnej veľkosti. Celý princíp spočíva v tom, že ak už ste niečo vytvorili, tak si všetko tento program uloží do jedného súboru z koncovkou swf. A tu sa nám naskytá otázka, či Váš obľúbený browser dokáže prečítať tento formát. Za týmto účelom bol na každú vytvorenú stránku pod týmto programom, pridaný špeciálny HTML kód, ktorý, ak nemáte nainštalovaný plugin, Vám ho nainštaluje automaticky. To by ale nebol problém, pretože niektoré browsery, ako je napríklad Internet Explorer už pri inštalácii, nainštalujú tento plugin. Potom beží tento súbor a prejavuje sa ako normálna HTML stránke, s tým že sú do nej pridané rôzne prvky, ktoré sa dajú vytvárať vo FLASHi.
Najväčšia výhoda týchto súborov je v veľkej interaktivite a hlavne v možnosti importovania rôznych zvukov, pri maximálnej kompresii, ako sme na to zvyknutí u súborov MP3. Hlavná nevýhoda tohto programu je v tom, že už vytvorené stránky alebo projekty majú strašne veľkú náročnosť na systém. Odporúčaná konfigurácia je minimálne P-II. Ale poďme teraz k programu.
Program beží pod Windows 95/98 odporúčaná konfigurácia je P-II z 32 MB RAM. Program je veľmi prehľadný a komfortný. Ak by sa našli nejaké problémy nájdete v ňom help ktorý je v HTML forme. Aj tento program ako sme už boli zvyknutý u Adobe Photoshop a Corel Draw, pracuje z vrstvami, ktoré sa dajú veľmi ľahko ovládať. Tieto vrstvy sa najviac využívajú pri animáciách, pri ktorých sa využíva veľké množstvo prvkov ako je točenie s objektom, alebo posúvanie hore, dole, vľavo vpravo a samozrejme pri minimálnej veľkosti výsledného súboru. Revolučná je možnosť vytvorenia takzvaného prichytenia objekta o nejakú inú čiaru, ktorá sa dá nakresliť v smere v ktorom chceme, aby sa ten objekt posúval. Ďalej sa tu nachádza aj morfing. Pri kreslení máme k dispozícii štetec, tapetu, gumu a guma na špecifickú farbu. Štetec môže byť rôznej veľkosti a dokonca môžete nakresliť neviditeľné čiary, ktoré vidíte iba v projekte, ale na HTML stránke nie. Do tapety môžeme dávať rôzne farby, podľa vlastného výberu a dokonca môžem vytvárať prevysi, čiže prelínanie z jednej farby do druhej a to v lineárnej, alebo radiálnej podobe. Nemusia to byť vždy len dve farby, ktoré sa prelínajú, ale aj viac farieb. Farby môžu byť aj polo sýte, to znamená čiastočne priesvitné.
Ďalej ak už máme vytvorený nejaký projekt, môžeme si testovať priamo v tomto programe, s tým že tento program dokáže simulovať internetovskú priepustnosť dát, a potom veľmi ľahko zistíme, či Váš projekt je dobre vymyslený.
Naozaj tento program je veľmi výnimočný a dajú sa v ňom vytvárať neuveriteľné projekty. K tomuto programu bol pridaný aj špeciálny konvertor, ktorý Vám dokáže prekonvertovať Váš projekt do exe súboru a z toho vyplýva, že môžete v ňom vytvárať aj neobyčajné prezentácie.
PHP
Než sa hlbšie ponoríme do tajov jazyka PHP, bolo by vhodné najprv sa stručne zoznámiť s jeho históriou, ak sa to tak vôbec dá povedať. PHP sa zrodilo niekedy v roku 1994 a vznikol ako program v Perle, ktorý slúžil na evidenciu prístupov k WWW stránkam pána Rasmusa Lerdorfa, ktorý bol jeho prapôvodcom. Nakoľko však Perl ako interpretovaný jazyk priveľmi zaťažoval WWW server, autor svoj software prepísal do jazyka C. Postupne ho používalo čoraz viac ľudí, stával sa viac a viac obľúbenejším a autor bol doslova donútený vydať k svojmu dielku dokumentáciu. Systém bol neskôr rozšírený o požiadavky jeho používateľov a bol uvolnený pod názvom Personal Home Page Tools. Po zabudovaní SQL modulu, ktorý umožňoval PHP spolupracovať s databázami a vytvárať formuláre sa názov zmenil na Personal Home Page Form Interpreter PHP/FI. Tento systém vznikol ako kompilát prvotného PHP a programu, ktorý sprístupňoval výsledky databázových dopytov na Webe (Form Interpreter). Tak vznikol PHP/FI 2.0. Minulý rok /t.j. 1998/ bola vydaná posledná verzia PHP 3.0. Oproti svojim predchodcom sa celý systém zrýchlil a rozšíril a kopec rôznych funkcií. K dispozícii už je dnes aj verzia PHP 4.0 vyvíjaná pod kódovým názvom ZEND. Táto verzia je až 8-10 krát rýchlejšia ako PHP 3.0 a disponuje rôznymi chuťovkami v štýle jazyka C, resp. C++. Mám k dispozícii len jej BETA 1 verziu, preto sa bude tento dokument týkať práve tejto verzie.
Programovací jazyk C++
Programovací jazyk C vznikol na začiatku sedemdesiatych rokov v Bellových laboratóriách firmy AT&T (American Telephone and Telegraph). Autorom prvotného návrhu C je Dennis Ritchie, ktorý v tej dobe spolupracoval s Kenom Thompsonom na návrhu operačného systému UNIX. Pre jeho implementáciu sa autori rozhodli použiť jazyk dostatočne efektívny z hľadiska kódu a pritom nezávislý na konkrétnom procesore. Najprv uvažovali o použití jazyka BCPL (Basic Combined Programming Language), neskôr navrhol K. Thompson variant pod označením jazyk B (1970). V tomto jazyku boli implementované prvé časti OS UNIX. Tento jazyk bol efektívny z hľadiska prekladu, ale nebol dostatočne univerzálny - vyhovoval len na riešenie určitého okruhu problémov. D. Ritchie navrhol preto jazyk s označením C, v ktorom bolo neskôr zapísané asi 90 % kódu OS UNIX (zvyšná časť závisí na hardware konkrétneho počítača a musí byť napísaná v asembleri).
Jazyk C nie je rozsiahly, ale nepatrí pritom medzi jazyky, vyznačujúce sa dobrou čitateľnosťou. Svojím pôvodom je zameraný na systémové programovanie. Na jednej strane je ho možné zaradiť do skupiny vyšších programovacích jazykov, na druhej strane je možné program napísaný v jazyku C preložiť do veľmi efektívneho strojového kódu (niekedy sa preto o ňom hovorí ako o štruktúrovanom asembleri). Jazyk C má pomerne málo jednoduchých pravidiel, pomocou ktorých je možné vytvárať a skladať jednotlivé úseky programov do väčších a väčších celkov.
Jazyk C sa ďalej mierne vyvíjal. V roku 1978 napísali Ritchie a Kernighan knihu Programovací jazyk C, ktorá sa stala štandardom staršej verzie jazyka. V dnešnej literatúre sú na tento štandard referencie pod označením Kernighan - Ritchie C, resp. K & R. V roku 1984 vzniká prvá verzia americkej národnej normy jazyka pod označením ANSI C, ktorá mala nevýhodu najmä v slabšej typovej kotrole Od tejto chvíle dochádza k určitému oddeleniu jazyka C od OS UNIX a jazyk sa začína vyvíjať ako samostatný produkt. Definitívna verzia normy ANSI C vyšla vo februári 1990 pod označením X3J11 / 90 - 013 [Richta93]. Zavedením prísnejšej typovej kontroly pri volaní funkcií a vyhodnocovaní výrazov nie je možné napr. volať funkciu skôr, ako sa uvedie jej deklarácia alebo priamo definícia.
Jazyk C je implementovaný pre všetky typy procesorov a spolu so systémom UNIX predstavuje dnes jeden z hlavných trendov vo svete. Vznikol tiež celý rad rozšírení jazyka C - napr. Objective C pre objektové programovanie, Concurrent C pre paralelné programovanie, ale najperspektívnejším sa zdá byť objektovo orientované rozšírenie jazyka pod označením C ++ (označenie vychádza zo syntaxe jazyka C a znamená prechod na nasledujúci prvok), ktoré navrhol Bjarne Stroustrup z AT&T pri vývoji riadiaceho systému pre telefónne ústredne [Mareš94]. Do jazyka boli pridané konštrukcie pre tvorbu obecných funkcií a tried (šablony) a pre spracovanie výnimočných stavov. V súčasnej dobe ešte nie je oficiálne vydaná norma C++ a ako štandardná implementácia pre ostatné kompilátory slúži prekladač použitý na systéme USL firmy AT&T. Je to len preprocesor, ktorého výstupom je kód v jazyku C; preto sa tento preprocesor označuje ako Cfront. Komisie ANSI a ISO, ktoré pripravujú normu jazyka C++ (označuje sa ako ANSI/ISO C++), sa opierajú predovšetkým o knihu The Annotated C++ Reference Manual od Ellisa a Stroustrupa, vydanú v r. 1990 nakladateľstvom Addison - Wesley. Táto norma bola oficiálne prijatá až okolo roku 1996. Kompilátory jazyka C++ dnes ponúkajú všetky významné firmy (Borland - Borland C++, Microsoft - Microsoft Visual C++). V súčastnosti sa kladie veľký dôraz na objektovo orientované programovanie (OOP), podporu databáz priamo cez ovládač v operačnom systéme ODBC (Open Database Connectivity), poprípade DAO (Data Access Object) a taktiež na podporu výmeny objektov medzi aplikáciami OLE (Object Link Embedding) alebo DDE (Dynamic Data Exchange).
Java
JAVA je novodobý programovací jazyk podobný jazyku C++. Je to vlastne jeho zjednodušená verzia s niekoľkými obmenami.
Je vhodná na programovanie na Web stránkach, lebo umožńuje vytvárať nielen nádherné animácie, zobrazovať text, grafiku a video, ale poskytuje rôzne druhy interaktivity užívateľovi v rôznych situáciách. (viď ďalšie príklady!)
Vlastnosti JAVY:
• objektovo - orientovaná
Väčšina programovacích jazykov využívajúce podprogramy, neumožňuje vytvárať objekty.
Čo je vlastne objekt? Všetko je objekt: vesmír, kniha, list papiera, atrament, ktorým píšeme po liste, applet JAVY, premenné, tlačítka...
Programátori na objekt pozerajú z hľadiska metód, operácií, ktoré s ním pracujú, pričom dočasne ignorujú detaily implementácie objektu. Takýto spôsob programovania umožňuje pomerne jednoducho naprogramovať aj taký zložitý problém, ako je textový, alebo grafický editor.
• nezávislá na platforme
JAVA bola navrhnutá tak, aby jej aplikácie "bežali" na rôznych typoch počítačov ( PC, Macintosh ) a na rôznych platformách ( Windows 95, Windows NT, UNIX, Pover PC Macintosh)
• robustná
JAVA začala svoj život ako programovací jazyk pre tvorbu softvéru pre spotrebnú elektroniku ako sú topiunkovače, mikrovlné rúry... Takýto softvér musí byť o.i. extrémne spoľahlivý. JAVA zabezpečuje "odchyt" možných chýb viacúrovňovým machanizmom, vylučuje možnosť prepísania pamäti a poškodenia dát.
• distribuovaná
JAVA ja skonštruovaná pre podporu sieťových aplikácií.S JAVOU je otvorenie vzdialeného súboru ( prostredníctvom Internetu ) tak jednoduché, ako by to bol súbor lokálny.
• bezpečná
Jednou z najviac cenených vlastností JAVY je práve bezpečnosť, keďže počítačová sieť je nebezpečné prostredie. Všetky bezpečnostné systémy sú sú založené na predpoklade, že ničomu sa nedá veriť.
• viac-procesná
V sieťovej grafickej aplikácií ako je napríklad "webovský browser", prebieha niekoľko vecí naraz. Užívateľ môže počúvať zvukový záznam,zatiaľ čo prechádza stránkou a v pozadí sa práve "naťahuje" obrázok...JAVA umožňuje "multithreading" , viac úloh beží súčasne.
________________________________________
História JAVY
• JAVA bola pôvodne vyvinutá v roku 1991 spoločnosťou Sun Microsystem ako operačné prostredie pre spotrebiteľské zariadenia, ktoré si odovzdávajú informácie cez káblovú televíziu, tzv. Set-topy. Tieto zariadenia umožňujú napr. platiť účty, hrať, objednávať cez televíziu.
• "Zelený" tím vyvíjajúci JAVU si bol vedomý, že akýkoľvek systém riadenia zariadení spotrebnej elektroniky bude musieť byť:
o nezávislý na platforme
o nemôže sa spoliehať na určité mikroprocesory alebo hardware
o extrémne spoľahlivý, pretože pri pokazení nejakého prístroja
spotrebnej elektroniky, výrobca ho obyčajne vymieňa celý,
a z toho žiaden výrobca nemá veľkú radosť
• Koncom roka 1991 mal "Zelený" tým beta verziu operačného systému nazvanú Oak (dub)
• V roku 1993 autorský tím si uvedomil, že Oak by sa mohol používať ako programovací jazyk nezávislý na platforme na programovanie aplikácií na Webe.
• Začiatkom roku 1995 je jazyk premenovaný na JAVA (varená káva), pretože spoločnosť objavila, že už niekto zaregistroval obchodnú značku Oak. (Názov vznikol pri ceste do miestnej kaviarne.)
• Tým vytvoril nový webovský prehliadač povodne nazvaný WebRunner, premenovaný na HotJava.
• Tím začal licencovať jazyk JAVA ďalším spoločnostiam vytvárajúcim webovské prehliadače
________________________________________
Využitie JAVY
• Nástroje pre vývojárov: applety, vytvorené preto, aby pomáhali užívateľovi pri vytváraní nástrojov vývoja. Napr. nástroj Javy v prehliadači Netscape Navigator JAVA console, ktorý je napísaný v JAVE, a ktorý ponúka vizuálne rozhranie vývoja appletu.
• Vzdelávacie aplikácie: JAVA je jazyk, v ktorom sa dajú vytvárať aplikácie, ktoré pomáhajú užívateľom získať širší pohľad na určitú problematiku, ako vyukové programy. Môžu sa však chovať ako vedecký prístroj, alebo interpret, môže integrovať audio a video a tak sa stať výkonný prostriedok učenia.
• Vylepšené webovské stránky: využitie všetkých multimediálnych prvkov na www stránkach ich urobia zaujímavými a sviežimi.
• Hry a zábava: applety JAVY zaisťujú prostredie pre zábavu a poskytnú používateľovi skutočný interaktívny zážitok.
• Agenti prístupu na Internet a Web: druh appletov, ktorý dostáva informácie zo siete a predstaví niekoľko sieťových zdrojov. Napr. vytvorenie internetovského agenta, ktorý bude sám hľadať www stránky podobných typov, ktoré navštevujete.
• Nástroje produktivity: domovské applety, ktoré sú rozhraniami pre nejaký druh spracovania informácií. Môže to byť aj databázové spracovanie odpovede na internetový dotazník. (Špecializované tabuľkové procesory, textové procesory...)
ICQ
Na úvod by som rád objasnil, čo znamená skratka ICQ. ICQ je fonetická skratka z anglického I SEEK YOU, ktorá by sa dala preložiť ako HĽADÁM ŤA. Veľa užívateľov sa mylne domnieva, že skratka ICQ znamená I see you (vidím ťa). Logické by to bolo, avšak prvá varianta je tá správna. Táto fonetická skratka vznikla prehodením písmena v slovách I seek you -> IICQ je užívateľsky príjemný internetový nástroj, ktorý Vám umožní zistiť, kto z Vašich priateľov, kolegov, či známych je online alebo nie. Ďalej Vám umožní s týmito priateľmi ľahko a rýchlo komunikovať - posielať správy, súbory, pohľadnice, internetové odkazy, chatovať, hrať hry, spoločne surfovať a pod.
ICQ Vám dáva možnosť zvoliť si typ komunikácie, ktorý je Vám blízsky. Podporuje paletu populárnych internetových aplikáciía slúži ako univerzálna platforma na ktorej môžete tieto aplikácie spúšťať (napr. Microsoft NetMeeting, Netscape CoolTalk a pod.).
ICQ je mnohostranný flexibilný nástroj pre prácu na internete, ktorý si získal oblúbenosť u miliónov užívateľov. see - k - you -> I see kyou -> ICQProgram ICQ vyrobila pred pár rokmi izraelská firma Mirabilis. Tento šikovný software pre audiovizuálnu komunikáciu v reálnom čase mohol ktokoľvek zadarmo používať a voľne šíriť po internete. Dnes je odhadovaný počet užívateľov 250 miliónov a narastá denne o desaťtisíce.
Tento výnimočný program si všimol gigant na poli poskytovania on-line služieb AmericanOnLine, ktorý firmu Mirabilis odkúpil za 287 mil. dolárov (vyplatených v hotovosti) a bezplatne venoval svojim užívateľom. Neostáva iba dodať, že túto firmu tvorili traja izraelskí študenti vo veku 20 rokov.
Interntom sa už šírili poplašné správy, že od verzie 2000b bude ICQ spoplatňované. Nestalo sa tak, i keď napriek tomu sa integroval do ICQ malý reklamný prúžok za ktorý však platia iní, nie my užívatelia. Objavili sa aj správy, že ICQ hodlá odkúpiť Microsoft a následne ho predávať (Čo Microsoft nevymyslí, musí odkúpiť). Nemusíte sa ale obávať, tadiaľto cesta nevedie. Microsoft sa už pokúša vymyslieť nepodobeninu ICQ (asi to má byť Microsoft Windows Messenger).
Internetom sa šíria "klony" ICQ, ktoré sa samozrejme poväčšine spoplatňujú. Iba pár je ich zadarmo a jeden z najvydarenejšícZákladom systému ICQ je UIN (Universal Internet Number), ktorý Vám systém pridelí pri inštalácií programu a zaregistrovaní. Celý systém je spravovaný na centrálnom serveri ICQ.COM. Tu sa nachádza databáza užívateľov ICQ, v ktorej každý užívateľ má svoje unikátne UIN. V tejto databáze môžete vyhľadávať informácie o ďalších užívateľoch a pomocou tejto databázy si ich môžete zaradiť do svojho "kontakt listu" (zoznamu užívateľov). ICQ Vám automaticky pridelí adresu Vaše_UIN@pager.mirabilis.com a internetovú stránku na adrese www.mirabilis.com/Vaše_UI N.
Po spustení ICQ a registráciou na serveri si vymeníte so serverom ICQ údaje, zvolíte si s kým chcete komunikovať a pridáte si ho do zoznamu. Následne Vám server prepošle kto je online a offline. Ak chcete začať komunikovať, stačí poklepať na kontakt a začať.... h je program ODIGO, ktorý zaujme pekným vypracovaným designom