Nie je to tak dlho, čo na slovo mikroprocesor reagovali ľudia s rozpakmi. Len málo bežných zákazníkov vedelo niečo o procesore napriek tomu, že to bol „mozog“ počítačov. Ale dnes vám rad používateľov osobných počítačov z pamäti povie špecifikáciu a rýchlosť procesora, rovnako ako vám majitelia áut dokážu povedať, že ich auto má motor V4, V6 alebo V8, ktorý si spájajú s technologickým prvenstvom, kvalitou a spoľahlivosťou. Všetko sa to začalo pred tridsiatimi rokmi v novembri 1971 Intel začal vyvíjať prvý mikroprocesor v roku 1969 v rámci práce na súprave čipov pre rodinu programovateľných kalkulačiek japonskej spoločnosti Busicom. Pôvodný projekt Busicomu počítal s dvanástimi čipmi. Ted Hoff, inžinier spoločnosti Intel, však prišiel s koncepciou, že lepším a účinnejším riešením by bolo všeobecné logické zariadenie – jeho nápad nakoniec viedol k objavu mikroprocesora. Pôvodným majiteľom práv na mikroprocesor bol Busicom, ktorý zaň zaplatil Intelu 60 000 dolárov. Keď si však Intel uvedomil potenciál „mozgového“ čipu, navrhol Busicomu, že mu tých 60 000 dolárov vráti výmenou za práva na mikroprocesor. Busicom súhlasil a 15. novembra 1971 uviedol Intel na celosvetový trh procesor 4004. Predával sa za 200 dolárov kus. Kľúčom k úspechu myšlienky mikroprocesora bolo to, že išlo o softvérovo programovateľné zariadenie. Pred vynálezom programovateľného mikroprocesora boli čipy navrhované na vykonávanie pevne daných funkcií. Mikroprocesor 4004 tvorilo 2300 tranzistorov a bol menší než necht, pritom dosahoval rovnaký výpočtový výkon ako prvý elektronický počítač ENIAC, ktorý v roku 1946 zabral celú miestnosť. Keď sa procesor 4004 dostal v roku 1971 na trh, inžinieri ostatných spoločností síce fascinoval, ale nevedeli, ako ho využiť. Čip 4004 mal spočiatku prozaické využitie v semaforoch alebo analyzátoroch krvi, ale využíval sa i na fantastické účely, ako riadenie vesmírnej sondy Pioneer 10, ktorá bola vypustená pred 29 rokmi (1. september 2001 sa Pioneer 10 nachádzal vo vzdialenosti 11,78 miliárd kilometrov od Zeme). Najnovším priamym nasledovníkom 4004 je procesor Intel Pentium 4 pre stolné osobné počítače. Trvalo to len 28 rokov, než sa Intel dostal od 108 000 cyklov za sekundu čipu 4004 k výkonu jednej miliardy cyklov za sekundu (1 GHz) procesora Pentium III — a len 18 mesiacov bolo potrebných na prelomenie dvojgigahertzovej bariéry najnovším mikroprocesorem Pentium 4, ktorý bol uvedený v auguste. Gordon Moore, spoluzakladateľ spoločnosti Intel, v roku 1965 predpovedal, že sa počet tranzistorov na čipe každých 18 až 24 mesiacov zdvojnásobí. Pre jeho predpoveď sa vžil názov Moorov zákon. Dosiaľ si tento zákon udržiava platnosť. Nedávne objavy na poli miniaturizácie tranzistorov, v oblasti spracovania kremíka i pokrok vo výrobe čipov môžu byť základom novej generácie mikroprocesorov na všeobecné využitie, ktoré budú ešte pred koncom tohto desaťročia schopné pracovať rýchlosťou 10 miliárd cyklov za sekundu (10 GHz). Taká úroveň výpočtového výkonu môže rozbehnúť éru plného rozpoznávania hlasu a hlasového ovládania domácich počítačov – budeme teda môcť hovoriť s počítačmi a tie budú na naše povely okamžite reagovať. História mikroprocesorov Intel pre stolné počítače 1971: Mikroprocesor 4004 4004 bol prvý mikroprocesor spoločnosti Intel. Tento revolučný objav pracoval v jadre kalkulačiek Busicom a vydláždil cestu zabudovania inteligencie do osobných počítačov a potom i iných zariadení. Počet tranzistorov: 2300, rýchlosť: 108 kHz 1974: Mikroprocesor 8080 Procesor 8080 sa stal mozgom prvého osobého počítača Altair, ktorý bol údajne pomenovaný podľa cieľa vesmírnej lode Enterprise z televízneho seriálu Star Trek. Počítačoví nadšenci si mohli zostaviť počítač Altair za 395 dolárov. V priebehu niekoľkých mesiacov sa ho predali desiatky tisíc a vznikli aj prvé nevybavené objednávky na PC v histórii. Počet tranzistorov: 6000, rýchlosť: 2 MHz 1978: Mikroprocesor 8086-8088 Vďaka pilotnej objednávke pre novú divíziu osobných počítačov spoločnosti IBM sa z procesora 8088 stal mozog nového hitu, počítača IBM PC. Úspech procesora 8088 vyniesol Intel medzi spoločnosti rebríčka Fortune 500 a časopis Fortune označil spoločnosť za jeden z podnikateľských triumfov sedemdesiatich rokov. Počet tranzistorov: 29 000, rýchlosť: 5 MHz, 8 MHz, 10 MHz 1982: Mikroprocesor 286 Procesor 286, označovaný takisto 80286, bol prvým procesorom spoločnosti Intel, na ktorom mohol bežať všetok softvér napsaný pre jeho predchodcov. Kompatibilita softvéru zostáva poznávacou značkou všetkých mikroprocesorov Intel. V priebehu šiestich rokov od uvedenia sa po celom svete predalo zhruba 15 miliónov počítačov s procesorom 286. Počet tranzistorov: 134 000, rýchlosť: 6 MHz, 8 MHz, 10 MHz, 12,5 MHz 1985: Mikroprocesor Intel 386 Mikroprocesor Intel 386 obsahoval 275 000 tranzistorov – viac než stokrát toľko, čo pôvodný 4004. Bol to 32-bitový čip s podporou multitaskingu, takže na ňom mohlo bežať niekoľko programov naraz. Počet tranzistorov: 275 000, rýchlosť: 16 MHz, 20 MHz, 25 MHz, 33 MHz 1989: Mikroprocesor Intel 486 DX Generácia procesorov 486 umožnila plynule prejsť z počítača používajúceho príkazový riadok na počítač s grafickým rozhraním. „Po prvýkrát som mohol mať farebný počítač a pracovať s DTP aplikáciami v rozumnej rýchlosti,“ spomína historik technológie David K. Allison zo Smithsonianovho národného múzea amerických dejín. Procesor Intel 486 bol ako prvý vybavený zabudovaným matematickým koprocesorom, ktorý urýchľuje prácu, lebo preberá komplexné matematické funkcie od centrálneho procesora. Počet tranzistorov: 1,2 milióna, rýchlosť: 25 MHz, 33 MHz, 50 MHz 1993: Procesor Pentium Procesor Pentium umožnil počítačom ľahšie pracovať s dátami zo „skutočného sveta“, ako je reč, zvuk, ručne písané písmo a fotografické snímky. Názov Pentium sa čoskoro po uvedení stal bežne používaným pojmom, s ktorým sa stretnete všade – od komiksov až po televíznu talk show. Počet tranzistorov: 3,1 milióna, rýchlosť: 60 MHz, 66 MHz 1997: Procesor Pentium II Procesor Pentium II so 7,5 miliónmi tranzistorov obsahuje technológiu Intel MMX, ktorá bola vyvinutá zvlášť na účinné spracovanie videa, zvuku a grafických dát. Bol uvedený v inovatívnej kazete Single Edge Contact (S.E.C), takisto obsahovala vysokorýchlostnú vyrovnávaciu pamäť. Tento čip umožnil používateľom počítačov získať, upravovať a zdieľať digitálne fotografie s priateľmi a príbuznými prostredníctvom internetu, pridávať do domáceho videa titulky, hudbu alebo prechody medzi scénami a v spojení s videotelefónom dokázal aj posielať video po štandardných telefónnych linkách a po internete. Počet tranzistorov: 7,5 milióna, rýchlosť: 200 MHz, 233 MHz, 266 MHz, 300 MHz 1999: Procesor Celeron V súlade so stratégiou vývoja procesorov pre jednotlivé trhové segmenty bol procesor Intel Celeron navrhnutý pre dostupné počítače do domácnosti. Poskytuje zákazníkom skvelý výkon vo výnimočnej hodnote a ponúka vynikajúci výkon pre hry a vzdelávací softvér. Počet tranzistorov: Prvá generácia mala 7,5 milióna, druhá generácia 19 milióna a dnešný Celeron s taktovacou rýchlosťou 1,1 GHz má 27 milióna tranzistorov. Verzia s taktovacou rýchlosťou 1,2 GHz má dokonca 44 milióna tranzistorov. Rýchlosť: prvá generácia mala 266 MHz. Dnes sa rýchlosti pohybujú od 500 MHz do 1,20 GHz. 1999: Procesor Pentium III Procesor Pentium III obsahuje 70 nových inštrukcií – rozšírenia Internet Streaming SIMD – ktoré dramaticky zvyšujú výkon pokročilých grafických a 3D aplikácií, aplikácií pre plynulý prenos zvuku a videa, programov umožňujúcich rozpoznávanie hlasu. Bol navrhnutý tak, aby podstatne skvalitnil používanie internetu. Používateľom umožňuje napríklad prechádzať on line múzeá a obchody a sťahovať vysoko kvalitné video. Tento procesor bol uvedený s využitím 0,25-mikrónovej technológie. Počet tranzistorov: 9,5 milióna, rýchlosť: 650 MHz až 1,2 GHz 2000: Procesor Pentium 4 Používatelia počítačov s procesorom Pentium 4 môžu vytvárať filmy v profesionálnej kvalite, prenášať po internete video v televíznej kvalite, v reálnom čase komunikovať pomocou videa a hlasu, v reálnom čase renderovať 3D grafiku, rýchlo kódovať hudbu pre prehrávače MP3 a v priebehu pripojenia k internetu simultánne používať niekoľko multimediálnych aplikácií. Tento procesor bol uvedený s 42 miliónmi tranzistorov a s obvodovými spojmi s hrúbkou 0,18 mikrónu. Prvý mikroprocesor Intel 4004 pracoval rýchlosťou 108 kilohertzov (108 000 hertzov), zatiaľ čo prvá uvedená verzia procesora Pentium 4 pracovala rýchlosťou 1,5 gigahertzov (1,5 miliárd hertzov). Keby sa za rovnaký čas rovnako zvýšila rýchlosť automobilov, dorazili by ste dnes zo San Francisca do New Yorku zhruba za 13 sekúnd. Počet tranzistorov: 42 milióna Rýchlosť: 1,30, 1,40, 1,50, 1,70, 1,80 a prelomová rýchlosť 2 GHz oznámená 27. augusta 2001.