problemove dieťa v triede

Správanie Reakcia učiteľa
Dieťa na začiatku hodiny vstupuje do triedy ticho Učiteľ si s úľavou oddychne a obráti sa k svojím poznámkam, aby rýchle začal
Dieťa si pripraví knihy rovnako ako ostatní, keď je to prikazané Učiteľ začne s výučbou
Dieťa bez vykrikovania zdvohne ruku, aby odpovedalo na otázku Učiteľ dieťa ignoruje a požiada o odpoveď niekoho iného z obavy, že toto dieťa odpovie nesprávne a pokazí tak doposiaľ dobre prebiehajúcu hodinu

Dieťa pracuje kľudne Učiteľ vďačne pokračuje ďalej aby neprebudil spiaceho tigra
Ak sa pozrieme na tento zoznam, možme zbadať, že reakcie učiteľa na každý z týchto žiadúcich spôsobov správania neobsahuje nič, čo by ukazovalo, že si dané dieťa všimol. Dobré správanie tohto dieťaťa namiesto toho aby získalo zpevnenie v podobe učiteľovej pozornosti pomocou pochvaly, mu v skutočnosti prináša trest v podobe ignorovania. Niet divu, že dieťa začne znovu na ďalšej hodine vyvádzať a celý cyklus sa začne odznovu.

Nemôžeme porozumieť správaniu dieťaťa a účinne prispieť k jeho zmene, ak súčasne neskúmame i správanie učiteľa. problémové správanie sa nevyskytuje vo vzduchoprázdne. je stredom síl, ktoré pôsobia v smere jeho vytvorenia a uchovávania. Ak toto správanie chceme zmeniť, musíme najskôr vyvolať zmenu v týchto silách. V prípade učiteľa v triede to znamená obrátiť jeho doterajšie postupy a poskytnúť prvý súbor zpevňovačov za druhý súbor spôsobov správania a naopak. Inak povedané , pozornosť sa odoprie, ak dieťa produkuje problémové správanie a poskytne sa ak prodikuje očakávané správanie.

To znamená , že dieťa ignorujeme ak do triedy prichádza hlučne, avšak priateľsky ho uvítame ak prichádza potichu...Postupne v priebehu času sa môže správanie dieťaťa obrátiť tak, že nežiadúce spôsoby sú nahradené žiaducimi.

2.počas súkromnej konverzácie môžete povedať. „ Dávid, obja vieme, že to v triede nefunguje dobrAle každý potrebuje pozornosť. Čo keby sme uzavreli dohodu? Môžeme sa dohodnúť, koľkokrát denne chceš, aby som vyslovila tvoje meno.

Takto budeš vedie, že máš moju pozornosť a nebudeme triedu vyrušovať. Pozornosť je minimalizovaná a dieťa si uvedomuje nielen to, prečo sa nevhodne správa ale vie, že chápete účel jeho správania, rozumiete mu a akceptujete ho ako svojho partnera v snahe zmeniť toto správanie.

3.Nemusíte nič hovoriť , jednoducho prestante učiť a počkajte, až bude ticho
4.Konfrontácia dieťaťa s logickými dôsledkami jeho nevhodného správania napr. „Jana, v našej triede sa nepracuje dobre, ak sa takto správaš. Chcela by si zostať a pomôcť nám, alebo si myslíš, že by si radšej išla / miesto relatívnej izolácie/ , kde si nemusiš robiť starosti s tým , ža by si nás vyrušovala?

Ak dieťa odchádza, v každom prípade povedzte: „ Vráť sa prosím, keď budeš chcieť s nami pracovať. Ako sankciu možno v naších školách využiť aj zákon prirodzených následkov. Aj tento postup patrí do modleu operačného podmieňovania, líší sa však od modifikácie správania v tom, že následky nepochádzajú od učiteľa, ale od okolia.

Napr. Keď sa malé deti hrali s hračkami aj po tom, čo sme ich zavolali k obedu, zistili, že jedlo vychladlo alebo že už nemôžu dostať navyše. Je potrebné oceniť zákon prirodzených následkov, pretože zachováva príčinnú súvislosť medzi správaním detí a nežiadúcimi dôsledkami, ktoré z neho vyplývajú. U malých detí sa takáto asociácuia vytvorí iba vtedy, keď čin a jeho dôsledok na seba bezprostredne nadviazujú. V priebehu vývinu, deti sami dospejú k tejto asociáci vlastnou úvahou.

Zákon prirodzených následkov v podstate hovorí, že ak sa dieťa dospustí nejakého poklasku, poučí sa rýchlejšie ak budú nasledovať prirodzené následky ako nejaký trest. Potom pochopí skutočné dôvody, prečo je toto správanie považované za nesprávne. Touto metódou deti získavajú poznanie a cit pre zodpovednosť.

Varovanie- deti by nemali skusovať príslušné prirodzené následky príliš dlho. Ak napr. neopatrnosťou bude poškodené vybavenie školy napr. televízor, deťom sa jasne povie, že po určitú dobu / napr. dva týždne/ budú bez televízora, pretože zamestanci školy majú mnoho práce a nemôžu opraviť televízor hneď.

Ak však zostanú bez televízora príliš dlho, zvyknú si na tento nedostatok a postupne začnú vzniknutú situáciu vnímať ako úmyselnú pomstu učiteľov. Tak sa účinok predchádzajúcej skúseností stratí.

5.Možete sa tiež dohodnúť na spolupráci s inou učiteľkou / ami/ tak, že dieťa pošlete do inej triedy, kým sa rozhodne, že by hcelo pomáhať v skupinovej aktivite. Napr. „Eva neprekážalo by ti, keby Tomáš chvíľu sedel v tvojej triede? „ „Samozrejme Alica, čo sa stalo?“

„Dnes sa v triede veľmi zle pracuje, pretože Tomáš nás vyrušuje tým, že je hlučný, berie deťom papiere....“ „Je mi to ľúto Alica, viem, že ťa to trápi, lebo viem, že máš Tomáša veľmi rada...hovorila si mi aký je to milý chlapec.“ „ Ano vposlednom čase sa už veľmi pekne správal, práve včera / zamerajte sa na pozitívne stránky jeho správania..../ „ „Som si istá, že bude skoro v poriadku.

Môžeeš si sadnúť tam Tomáš, a daj mi vedieť, keď sa budeš cítiť pripravený vrátiť sa späť.“
6.Nehovorte nič o správaní zameranom na získanie pozornosti, ale vyzdvihnite užitočnosť správania druhého dieťaťa
Pamätajte na to, že snaha získať pozornosť je signál od dieťaťa , ktoré túži po uznaní
2.cieľ-moc
prestante s deťmi bojovať, pripustite si a uznajte svoje hranice. Nemôžete žiaka k ničomu donútiť ani mu zabrániť, aby rodbil to, čo chce on. Jeho spoluprácu si musíte získať. nemôžete ho k nej donútiť.

Napr. Vieš, Maroš, máš pravdu. nemôžem ťa donútiť robiť hocičo, ale potrebujem tvoju pomoc. Bol by si ochotný pomôcť mi? Toto dieťa je zvyknuté na ponižovanie. preukážte mu rešpekt a budťe pre neho dobrým vzorom, ktorý môže napodobňovať.

Ttoto je dieťa, ktoré túži byť v pozícii dôlečitosti. nájdite možnosť ako mu pomôcť cítiť sa dôležitým pozitívnym spôsobom napr. aby doučovalo iné dieťa, aby viedlo nejakú triednu aktivitu...

3. cieľ-odplata
Toto dieťa pravedepodobne neverí, že môže byť milované alebo akceptované. hľadajte šancu ako ho získať. požiadajte ho urobiť niečo užitočné alebo špeciálne pre vás. Dajte mu najavo, že jeho citlivosť považujete za výhodu. Získajte niekoho, kto sa pokúsi dostať sa k jeho rodičom, ktorí bezpochyby používajú fyzicky alebo verbálne zraňujúce prístupy na výchovu dieťaťa.

Keď sa budete snažiť získať si dieťa, očakávajte, že vás bude testovať, pokúsi sa vyprovokovať vás, aby si dokázalo, že život je práve taký, ako si myslelo-nik sa o neho naozaj nezaujíma. Keď ste priamo konfrontovaný dieťaťom zameraným na odplatu osvedčilo sa reagovať v takomto zmysle: „Mám pocit, že ty ma možno chceš zraniť a je mi to ľúto. Chcem, aby si vedel, že ja ťa zraniť nechcem. myslím si, že život ťa dosť zraňuje.“

4. Cieľ-neadekvátnosť
Pomôžte dieťaťu dospieť k presvedčeniu, že niektoré veci dokáže robiť dobre. očakávajte, že bude odmietať vašu snahu dostať ho k tomu ,aby sa pustilo do svojeje školskej práce. postavte latku dosť nízko na to, aby toto dieťa stále nezlyhávalo. Vyzdvihnite akýkoľvek pozitívny príspevok dieťaťa, ale bez zbytočného rozruchu.

Pokyny pre učiteľov pri zvládaní triedy
Dnes sa často hovorí, že neskúseným učiteľom sa nemajú poskytovať návody čo a ako sa majú správať vo vzťahu k deťom, ale že sa im má umožniť , aby si vytvorili svoj vlastný štýl vyučovania. na druhej strane je však nepopierateľnopu pravdou, že učitelia by mali byť vybavení všeobecnými poznatkami založenými na psychologickej teórii a na výsledkoch výskumov ktoré sa uskutočňujú priamo v školách.

Tieto poznatky sú zhrnuté v 16 bodoch:
1. Zaujmite triedu -všeobecne platí, že trieda, ktorá je zaujatá prácou, nechce spôsobovať problémy
2. Vyvarujte sa zvláštnostiam-neobvyklé prejavy reči, obliekania, gestikulácie...
3. Budťe spravodliví-znamená to jednať s deťmi dôsledne, aby vedeli s čím môžu počítať
4. Budťe zábavní-ochota smiať sa spolu s triedou vo vhodnom čase , vnášať humor do výučby
5. Vyvarujte sa zbytočného vyhrážania- spoliehať sa na hrozby ako na prostriedok ovládania detí nie je správne
6. Budťe dochvíľny- tak ako na začiatku vyučovania tak aj na konci hodiny
7. Nepodliehajte hnevu

8. Vyvarujte sa prílišnej dôvernosti- je lepšie začať s triedou skôr formálnejšie a zbližovať sa s ňou až vtedy, keď ju lepšie spoznáme, prílišná dôvernosť deti často metie, pretože vedia, že učiteľ nie je jedným z nich, pretože reprezentuje autoritu školy, v prípadoch, keď svoju autoritu musí použiť, deti sa cítia podvedené
9. Poskytujete príležitosť pre zodpovednosť

10. Usmerňujte pozornosť- všeobecné výzvy k utíšeniu v tiriede majú omnoho menšiu cenu ako vyvolanie mena toho dieťaťa, ktorého sa to najviac týka
11. Nesnažte sa dieťa pokoriť- pokorenie je útokom na status dieťaťa v očiach jeho splužiakov a môže viesť k duševnému poškodeniu
12. Budťe v strehu- dôležitou vlastnosťou učiteľov, ktorí dobre zvládajú triedu je to, že vždy vedia, čo sa v triede deje

13. Používajte pozitívne zdelenia- dôraz by mal byť vždy na tom, čo chceme aby deti vedeli ako na tom čoho sa maju zdržať, čo robiť nemajú. Napr. „Vchádzajte potichu.“ napmiesto „nerobte taký rámus.“ alebo „Dívajte sa do knihy.“ a nie „ Neotáčajte sa .“. Negatívne zdelenia deťom ponúkajú činnosťi, ktoré ich možno doposiaľ ani nenapadli, a tak zameriavajú pozornosť u poslušných detí iným smerom.

14. Budťe si istí-učitelia, ktorí vstupujú do triedy váhavo a neisto, naznačujú deťom, že očakávajú obtiaže a že sú skôr zvyknutí na to, že ich žiaci neposlúchajú. A tak aj ke´d sa učiteľ cíti neskúsený a ustrašený, je na mieste nedávať to najavo.

15. Majte vo veciach poriadok - dobre zorganizovaná hodina so starostlivo pripravenou látkou a všetkými pomôckami po ruke a v dobrom stave bude s ďaleko menšou pravdepodobnosťou narušovaná problémovým správaním ako hodina, kde aj sám učiteľ prizná, že má v tom zmätok.

16. Ukážte, že máte deti rád-učitelia,ktorí majú dobré vzťahy s deťmi, im dokážu prejaviť sympatiu, porozumenie a osobnú radosť z vyučovania, ukazujú triede, že chcú ,aby deti boli úspešné nie preto, že to dokatuje ich vlastnú zdatnosť, ale preto, že úspech je dôležitý predovšetkým pre deti.