problemove dieťa v triede

Ako pomáhať deťom zmeniť sa

1.Cieľ- pozornosť
1.ignorujete správanie, kedykoľvek sa dá, minimalizujete pozornosť smerujúcu k nevhodnému správaniu. . U týchto detí možno využiť užitočnú techniku známu ako modifikácia správania.

Táto techika má tú výhodu, že umožňuje učiteľovi starostlivo analyzovať správanie dieťaťa a určiť rôzne činitele, ktoré môžu byť zodpovedné za jeho vznik a pokračovanie, formulovať stratégie k žiaducím zmenám tohto správania a sledovať tieto zmeny v ich priebehu. Techniky modifikácie správania sú založené na operačnom podmieňovaní.

To znamená, že pôsobia za predpokladu, že správanie, ktoré je zpevnené či odmenené, bude pravdepodobne častejšie opakované, zatiaľčo sa bude znižovať častosť správania ,ktoré odmeňované nebude. Na úrovni školskej triedy ide o jav, kedy sa určité problémové správanie určitým spôsobom zpevňuje prostredím. A práve toto zpevnenie vysvetľuje ich pretrvávavnie- bez tohto zpevnenia by toto problémové správanie postupne zaniklo.

Naopak žiadúce správanie, ktorým by učiteľ rád nahradil problémové správanie, nezíska žiadne kladné zpevnenie a preto sa nebude vyskytovať často.Pri práci s touto technikou musí učiteľ najprv zostaviť súpis spôsobov správania, ktoré u daného dieťaťa spôsobujú problémy. Ku každej z týchto položiek-terčovým správaním, zapíše učiteľ ako on sám resp. žiaci obvykle reagujú.

Napr.Terčové správanie Odozva učiteľa

Dieťa na začiatku hodiny vstupuje do triedy s hlukom Učiteľ hovorí: „Už som ti hovoril, aby si nerobil taký rámus.“
Dieťa si nepripraví knihy po tom čo to učiteľ rozkáže celej triede Učiteľ hovorí: „Prečo nemôžeš urobiť to čo ti poviem, ako všetci ostatní?“
Dieťa vykrikne hlúpu odpoveď na otázku položenú celej triede Učiteľ povie dieťaťu ,aby najprv zdvihlo ruku a prihlásilo sa.

Dieťa zdvihne ruku a zasa vykríkne hlúpu odpoveď Učiteľ žiada dieťa, aby predtým, než odpovie, počkalo, až bude vyvolané
Dieťa povie: „Ale vy ma nikdy nevyvoláte.“
A takýto súpis pokračuje ďalej.Po takomto pohľade bude učiteľovi jasné , že jeho vlastné odozvy vôbec nie sú pre dieťa trestom, ale v skutočnosti pôsobia ako zpevnenie práve tohto správania, ktoré by mali odstrániť. To čo učiteľ pokladal za prísne pokarhanie dieťa vôbec ako pokarhanie nevníma.

Prečo je to tak? Aby sme to pochopili, potrebujeme sa zamyslieť nad tým, z akého prostredia dieťa pochádza. Možno vyrastalo v rodine, kde sa v detstve prostredníctvom operačného podmieňovania naučilo, že jediným spôsobom, ako si môže získať pozornosť druhých, je neposlušnosť.

Deti vnímajú pozornosť dospelých ako nepostrádateľnú nielen preto, že im sprostredkuje uspokojenie fyziologických potrieb, ale i preto, že im táto pozornosť dáva pocit, že sa s nimi počíta ako s ľuďmi. Umožňuje im to cítiť sa významnými a zvýšiť si sebavedomie.

A tak aj keď pozornosť,ktorú získavajú svojím rušivým správaním, je pozornosť hnevlivá, je pre nich takýto stav prijateľnejší / a tým viac zpevňujúci/ ,ako keď sú úplne ignorované. Takýmto zpevňovaním sa toto rušivé správanie stane pevnou súčasťou ich repertoáru správania.Keď takéto deti začnú chodiť do školy, môžu zistiť, že vzhľadom k svojmím učebným neúspechom budú získavať menej uznania a teda aj pozornosti zo strany učiteľa.

A tak dospeje takéto dieťa k záveru, že jediným spôsobom, ako môžu získať pozornosť, je sťažovať druhým život., Pritom vôbec nemusí ísť o vedomý proces. Správanie dieťaťa preto nie je nutne úmyselnou snahou spôsobovať problémy učiteľom, rodičom a iným deťom ale podmienenou odozvou, spojenou s potrebou získať pozornosť.

Tento spôsob správania sa nazýva správanie smerujúce k získaniu pozornosti a je považované za jednu z hlavných príčin problémov v triede. U niektorých detí môže mať toto správanie nerušivú podobu, ale tiež spôsobuje obtiaže. Dieťa napr. v triede stále chodí za učiteľom, stále ho žiada o pomoc, aj keď ju v skutočnosti nepotrebuje, nosí učiteľovi darčeky, ráno ne neho čaká, aby mu povedalo niečo dôležité, po skončení vyučovania zostáva v triede a ponúka sa ,že učiteľovi s niečím pomože, prosí učiteľa aby ho mohlo odprevádzať domov, posiela mu listy plné obdivu, dôvery a lásky.

Takéto správanie je známkou toho, že dieťa nutne potrebuje pomoc.Učiteľ často zistí, že ak uspokojuje tieto nároky zvláštnym prídelom pozornosti, dieťa je čím ďalej tým viac neodbytné až do takej miery, že učiteľovi začne prekážať v práci s ostatnými žiakmi.U iných detí može mať problém inú podobu v tom, že pozornosť nehľadajú u učiteľa, ale u ostatných detí.

Tieto deti si mohli uvedomiť, že sú v triede neobľúbené a znovu operačným podmieňovaním sa naučili, že si môžu získať určitú mieru prijatia tak, že ukážu aké su tvrdé a odvážne. A tak sa snažia učiteľa zosmiešňovať, neposlúchajú ho alebo sa k nemu správajú drzo.

Postup v modifikácií správania je aj v týchto prípadoch rovnaký. Učiteľ spíše spôsoby nežiaducého správania spolu so svojími vlastnými obvyklými reakciami. Ďalším krkokom je zostaviť druhý zoznam, ktorý by mal obsahovať všetky spôsoby správania, ktoré by mali byť u daného dieťaťa podporované a znova ku každému z nich uviesť svoju vlastnú odozvu.