Prítomný jednoduchý čas

Prítomným jednoduchým časom vyjadrujeme deje viac alebo menej pravidelné, ktoré sa opakujú. Zásadne s prítomným časom nevyjadrujeme deje práve prebiehajúce ani deje pri ktorých sa nepredpokladá opakovanie v budúcnosti. U prítomného jednodu-chého času sú používané tieto frekvenčné príslovky:

usually


obvykle

often


často

rarely


zriedka

always


vždy

seldom


málokedy

never


nikdy

a výrazy typu every day, every night apod.



Základný tvar



Slovesá v tomto čase majú tvar infinitívu bez častice to. Len v 3. os. j. č. priberajú koncovku -s, po sykavkách -es. Ich výslovnosť sa riadi rovnakými pravidlami, ako výslovnosť koncovky mn. č. podstatných mien.






He works every day.


Pracuje každý deň.

He loves her.


Miluje ju.






Frekvenčné príslovky sa vkladajú pred významové sloveso.






I often see her.


Často ju vídam.

We usually have dinner late.


Obvykle večeriame neskoro.

He never comes late.


Nikdy neprichádza neskoro.






Pomocné slovesá TO HAVE a TO BE sa časujú nepravidelne.
Sloveso TO HAVE sa líši iba tvarom HAS v 3. os. j. č. a sloveso TO BE sa časuje nasledovne:






jednotné číslo (stiahnuté tvary)


množné číslo (stiahnuté tvary)

1.I am (I´m)


we are (we're)

2.you are (you're)


you are (you're)

3.he, she, it is (He's)


they are (they're)






He is at home.


Je doma.

He is selfish.


Je sebecký.

It is my thing.


Je to moja vec.






V prípade slovesa to be sa frekvenčné príslovky vkladajú až za ne.






I am always at home.


Som vždy doma.






Modálne slovesá CAN, MAY, MUST nemenia tvar v žiadnej osobe, tj. ani nepriberajú koncovku -s

(-es) pre 3 os. j. č..






He must go to the party.


Musí ísť na večierok.

The picture must be hanged over there.


Obraz musí byť zavesený tam.



Zápor v prítomnom jednoduchom čase je u všetkých anglických významových slovesách tvorený pomocou slovesa to do v tvaroch do not (don't), v 3. os. j. č. does not (doesn't). To sa vzťahuje i na slovesá to have, tj. nikdy sa nepoužíva tvar I haven't.






I don't smoke.


Nefajčím.

I don't know your friends.


Nepoznám tvojich priateľov.

I usually don't have a big lunch.


Obvykle nemávam veľký obed.

He doesn't know your friends.


On nepozná tvojich priateľov.






Zápor slovesa to be sa tvorí pridaním častice not za príslušný tvar. Napr. (s použitím stiahnutých tvarov):






No, I'm not a driver.


Nie, nie som vodič.

It is not (isn't) here.


Nie je to tu.


Zápor modálnych slovies CAN, MAY, MUST nájdete v kapitole Modálne slovesá.



Otázka v prítomnom jednoduchom čase sa tvorí odlišne pre sloveso to be a pre ostatné slovesá. U slovesa to be tvoríme otázku zámenou slovosledu podmetu a prísudku.






Are you from Bohemia?


Si z Čiech?

Is it warmer today?


Je dnes teplejšie?






U ostatných slovies sa tvorí, vrátane slovesa to have, pomocou slovesa to do. Významové sloveso sa nečasuje, tj. nemení tvar ani v 3. os. j. č., ale túto zmenu na seba preberá pomocné sloveso v tvare does.






Do you speak French?


Hovoríš francúzsky?

Does he understand?


Rozumie?

What do you study?


Čo študuješ?






Záporná otázka sa tvorí pridaním častice not k pomocnému slovesu a má skôr vyčítavý zmysel. Prekladá sa pomocou slova čože.






Do not (don't) you speak French?


Čože ty nehovoríš francúzsky?

Does not (doesn't) he understand?


Čože on nerozumie?