Prístupový proces vstupu SR do EÚ

Prístupový proces vstupu SR do EÚ
•Helsinský summit EÚ (rokovanie Európskej rady): v decembri 1999 vo Fínsku na záver
fínskeho polrocného predsedníctva v EÚ15,
•Vstup SR a dalších 9 kandidátskych krajín z celkove vtedy už 13 do EÚ: 1. mája 2004,
EÚ sa rozšírila na 25-clenné integracné zoskupenie,
•Základ: Europe agreement zo 16. decembra 1991 o pridružení CSFR k ES, podpísaná
v Londýne cs. premiérom M. CALFOM a Sirom Leonom BRITTANOM, podpredsedom EK,
zodpovedným za obchod ES (a aktivity ES pri vzniku WTO), ako aj vztahy s vyspelými
štátmi na cele s USA - jej obchodná cast (Interim agreement) nadobudla úcinnost už 1.
marca 1992,
•Po rozdelení cesko-slovenskej federácie bola nová európska dohoda medzi EÚ a SR
podpísaná 4. októbra 1993, úcinnost nadobudla 1. februára 1995,
•Pre formovanie strategického postavenia SR v 21. storocí mali velký význam taktiež:
ozapojenie Slovenska v rámci CSFR do programu OECD PIT (1991) – Partners in
transition, spolu s Polskom a Madarskom (od 1993 – V4),
ozapojenie do stredoeurópskej regionálnej iniciatívy spolupráce a vzájomnej pomoci pri
prechode k demokracii a trhovej ekonomike, neskôr do EÚ - 3 krajín na základe
stretnutia v madarskom Visegráde: V3, od 1993 a aktívne od 1998 V4,
o zapojenie SR do formovania oblasti slobodného obchodu medzi krajinami V4 na
základe Stredoeurópskej dohody o slobodnom obchode - CEFTA (Krakov 1992, úcinná
od 1993), k dohode CEFTA neskôr pristúpilo aj Slovinsko (dnes clen EÚ25), Bulharsko,
Rumunsko a Chorvátsko (V4 a Slovinsko z procesu vystúpilo pred vstupom do EÚ).
Prístupové rokovania medzi SR a EÚ prebiehali vo formáte medzivládnej konferencie.
Od bežných medzinárodných rokovaní sa líšili nielen obsahom, rozsahom a množstvom
potrebného casu, ale aj poctom aktérov. Na jednej strane rokovacieho stola bolo
Slovensko, na druhej 15 štátov Únie pod vedením príslušnej predsedníckej krajiny.
Rovnako aj Európska komisia, ktorá bola aktívnym organizátorom a moderátorom
prípravných krokov pre jednotlivé kolá a opatrenia. Slovenská republika bola zároven
súcastou rozsiahlej skupiny 12 rokujúcich kandidátov, z ktorých desiatim sa podarilo
uzavriet dorokovania v decembri 2002. Každá z kandidátskych krajín síce rokovala
individuálne, ale vela záležitostí malo horizontálny charakter. Velký význam mali i
neformálne konzultácie a rokovania, ktoré prebiehali i medzi kandidátmi navzájom.
Rokovania SR s Európskou úniou boli postavené na konštruktívnom a realistickom
prístupe. Vychádzali sme z toho, že úcast na integracnom procese je naším prioritným
záujmom. Integrácia bola do znacnej miery aj odpovedou na potrebné hospodárske a
sociálne reformy, na potrebu zvýšenia bezpecnosti, ale aj rozvoja regiónov a zlepšenie
životného prostredia. Uvedomovali sme si, že vstup do Únie znamená prijatie
jestvujúceho zmluvno-právneho stavu spolocesnstva s možnostou jednotlivých úprav a
špecifických ustanovení pre niektoré oblasti. Stratégia SR pre rokovania vychádzala z
potreby zabezpecit ich prostredníctvom výhodné, respektíve prijatelné podmienky pre
clenstvo v Únii, vrátane primeraného podielu na správe a rozhodovaní o spolocných
európskych záležitostiach. Za referencný dátum vstupu sme v case Helsinského
summitu zvolili rok 2004. V tej istej dobe iní kandidáti z luxemburskej skupiny plánovali
termíny svojho vstupu na roky 2002, respektíve 2003. Slovenským záujmom bolo
podla možností spolocne vstúpit do EÚ so susedmi z regiónu – s Ceskou republikou,
Madarskom a Polskom a to z viacerých dôvodov. Okrem politických záujmov z hladiska
postavenia Slovenska pri rozhodujúcich otázkach na kontinente, to bol zároven záujem
zachovat výhodu cesko-slovenskej colnej únie až do integrácie, prispôsobovat režim na
slovenských hraniciach schengenským podmienkam spolocne so susedmi, posilnovat
cezhranicnú spoluprácu regiónov. Našou taktikou nebolo žiadat co najviac a v co
najväcšom rozsahu kapitol, ale racionálne sa sústredit na prioritné záujmy a citlivé
miesta a pomocou jasných dôvodov, objektívnych argumentov a vzájomnej dôvery ich
presadit. SR úspešne završila svoju negociacnú cestu z Helsínk do Kodane po 34
mesiacoch.
Za takmer desat rokov tak SR uzavrela historický oblúk „z Kodane do Kodane“, teda od
cias, ked v roku 1993 hlavy štátov a vlád krajín Únie stanovili v Kodani kritériá pre
clenstvo dalších krajín až po ukoncenie rokovaní koncom roku 2002, ked Európska rada
opät v Kodani potvrdila ukoncenie rokovaní o clenstve nielen so SR, ale i dalšími
deviatimi kandidátskymi krajinami.
ROK 1999
Obdobie po parlamentných volbách v roku 1998 charakterizoval zaciatok novej kvality
vztahov a intenzívnejšieho politického dialógu medzi SR a EÚ.. Zmenila sa i atmosféra
vzájomných kontaktov. Jednoznacnou prioritou slovenskej vlády a parlamentu bolo v
roku 1999 bolo zabezpecit rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999 –
zacat rokovania o vstupe na základe kladného odporúcania Pravidelnej správy
Európskej komisie, odzrkadlujúcej stav naplnania krátkodobých a strednodobých priorít
vyplývajúcich z Partnerstva pre vstup.
K naplneniu týchto cielov pomohla aj cinnost Pracovnej skupiny na vysokej úrovni.
Pocas svojej desatmesacnej cinnosti sa stretla pätkrát. Za EK ju viedol zástupca
generálneho riaditela Francoise Lamoreaux, za SR hlavný vyjednávac SR pre vstup do
EÚ a štátny tajomník MZV SR Ján Figel.
Co sa týka politických kritérií na clenstvo v Únii, SR najprv zosúladila volebný zákon s
nálezom ústavného súdu. V máji 1999 sa na Slovensku prvýkrát konali priame
prezidentské volby, cím sa ukoncilo 15-mesacné obdobie uvolneného prezidentského
úradu. Bol to stabilizujúci faktor fungovania politického systému. NR SR prijala v júli
zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, cím sme zosúladili
legislatívu v tejto oblasti s Ústavou SR, medzinárodnými normami a odporúcaniami
OBSE, Rady Európy a Európskej komisie.
Z plnenia ekonomických kritérií treba vyzdvihnút také dôležité rozhodnutia, akými bola
reštrukturalizácia a privatizácia bankovej sféry, upevnenie financnej disciplíny
podnikatelského sektora. V oblasti vnútorného trhu bol prijatý zákon o štátnej pomoci,
zákon o technických požiadavkách a zhode výrobkov, ako aj zákon o verejnom
obstarávaní.
V rámci Pracovnej skupiny bola v júni vytvorená Spolocná podskupina pre jadrovú
energiu, ktorej cielom bolo stanovit celkovú stratégiu jadrovej energetiky, ako i plán na
vytvorenie podmienok na skoršie uzavretie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v
Jaslovských Bohuniciach.
Na základe pokroku od poslednej Hodnotiacej správy Európskej komisie mohla potom
Európska rada v Helsinkách v decembri 1999 konštatovat, že SR plní kodanské politické
kritériá a prizvala ju k rokovaniam o vstupe.
Pre koordináciu negociácií a prípravy na vstup boli vytvorené orgány na úrovni vlády a
ministerstiev. Intenzívne konzultovali s mimovládnymi organizáciami, o com svedcí
agilita Konzultacného výboru Ministerskej rady vlády pre integráciu, ale otvorená
komunikácia s médiami a verejnostou. Slovenská reprezentácia sa na zaciatku
negociacného procesu mohla opierat i o dlhodobo väcšinovú podporu vstupu
obyvatelstva od 60 do 70 percent, co pomáhalo posilnovaniu celospolocenského
prointegracného konsensu i priaznivej atmosfére rokovaní s predstavitelmi EÚ. Zároven
to bola súcast vyššej stratégie prípravy obyvatelstva na budúce referendum o vstupe, i
prípravy na samotný vstup do Únie, pretože integrácia nie je záležitostou vlády ci
politikov, ale do Európskej únie bude vstupovat celá slovenská spolocnost.
ROK 2000
Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000)
V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999, SR spolu s
dalšími piatimi kandidátskymi krajinami (Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko),
otvorili rokovania o vstupe na úvodnom stretnutí Konferencie o pristúpení – 15.
februára 2000. SR tu prezentovala Všeobecnú negociacnú pozíciu k rokovaniam o
vstupe, v ktorej predložili realistický, ale ambiciózny plán. Zaviazalo sa zosúladit svoju
legislatívu s právom EÚ a vytvorit zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca
roku 2002. Slovenská republika si za referencný dátum pre prijatie a implementáciu
aquis communautaire stanovila 1. január 2004, ktorý bol zároven považovaný aj za
referencný dátum vstupu SR do EÚ.
V tom case malo Madarsko svoj referencný dátum vstupu stanovený vládou na 1.
január 2002, Ceská republika a Polsko na 1. január 2003. SR predpokladala, že po
ratifikácii Zmluvy z Nice a výsledkov Medzivládnej konferencie do konca roku 2002,
bude Únia pripravená na prijatie nových clenov. Do tej iste doby zamýšlalo Slovensko
ukoncit prístupové rokovania a následne zacat ratifikacný proces, ktorý by mohol byt
ukoncený v priebehu jedného roka.
K naplneniu tejto stratégie Slovensku a kandidátskym krajinám tzv. Helsinskej skupiny
pomohol princíp diferenciácie medzi krajinami pri otváraní negociacných kapitol a pri
vedení rokovaní. Našou snahou bolo v úvode otvorit väcší objem kapitol, polovicu do
konca roka 2000 a všetky postupne do konca roka 2001. Rokovania neboli ani
pretekmi, ani sútažou krásy medzi kandidátskymi krajinami. Naším cielom bolo v
rozumnom case na základe dostatocného pokroku a príprave dostihnút štáty tzv.
Luxemburskej skupiny.
SR v rámci smerovania k stabilite domáceho politického prostredia i vztahoch v regióne
sa paralelne usilovalo i o clenstvo v OECD i NATO.
Slovenská republika na zaciatku rokovaní vyhlásila, že plne akceptuje ciele
Amsterdamskej zmluvy definované v clánku 2 Zmluvy o Európskej únii a že v case
vstupu do Únie bude schopná akceptovat aquis v aplikovanom rozsahu. SR vyjadrila aj
záujem o zaclenenie sa do jednotného trhu Únie a politík Spolocenstva, vrátane
pripojenia sa – po splnení konvergencných kritérií – k Hospodárskej a menovej únii a o
prijatie spolocnej meny Euro (1. pilier). SR podporila i ciele Spolocnej zahranicnej a
bezpecnostnej politiky a prejavila záujem o úcast na definovaní a formovaní Európskej
bezpecnostnej a obrannej politiky (2. polier). V oblasti Spravodlivosti a vnútorných
záležitostí SR vyjadrila záujem o prehlbenie spolupráce pri kontrole hraníc, v oblasti
azylového práva a migrácie, ako aj v boji proti organizovanému zlocinu, terorizmu a
pašovaniu drog už v case prípravy na clenstvo (3. pilier).
SR neplánovala požadovat pri rokovaniach derogácie (výnimky) z implementácie aquis
communautaire. Požadovala však prechodné obdobia v tých oblastiach, kde to bolo
odôvodnené vzhladom na potrebu zlepšit výkonnost slovenskej ekonomiky, alebo
zabezpecit rozsiahle kapitálové investície. Takéto žiadosti boli nielen zdôvodnené, ale aj
doložené realistickým plánom nevyhnutných krokov pre dosiahnutie harmonizácie s
aquis.
Za klúcové oblasti pre rozsah a obsah rokovaní boli považované najmä záležitosti
vnútorného trhu, dopravy, životného prostredia, energetiky, polnohospodárstva,
regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov.
Ešte pocas portugalského predsedníctva v 1. polroku 2000 otvorila EÓ so SR prvých
osem negociacných kapitol legislatívy Európskej únie a šest z nich predbežne uzavrela.
Kapitoly ako Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a odborná príprava, Veda a
výskum, Spolocná zahranicná a bezpecnostná politika (SZBP), Štatistika a Vonkajšie
vztahy si nevyžadovali výraznejšiu modifikáciu slovenskej legislatívy, pretože integrácia
v rámci Európskej únie nedosiahla takú úroven ako v kapitolách, ktoré nasledovali v
neskoršom období. Priebeh a výsledky pocas portugalského predsedníctva možno
hodnotit ako povzbudivý a pozitívny úvod.
Francúzske predsedníctvo (2. polrok 2000)
Clenské štáty Európskej únie rozhodli o otvorení dalších ôsmich kapitol pocas
francúzskeho predsedníctva. SR uzavrela dalšie štyri kapitoly aquis communautaire –
Rybné hospodárstvo, Ochrana spotrebitela a zdravia, Priemyselná politika a Kultúra a
audiovizuálna politika. S ocakávaním dalšieho pokroku Slovensko do decembra 2000
predložilo Únii negociacné pozície vo všetkých zostávajúcich negociacných kapitolách.
Celkovo možno konštatovat, že program stanovený na francúzske predsedníctvo bol
naplnený, a to aj napriek skutocnosti, že najmä v pociatocnej fáze dochádzalo zo
strany EÚ k casovým posunom.
Ak teda zhrnieme celkový stav rokovaní v roku 2000, tak SR otvorila celkovo 16
kapitol, cím splnila svoj interný ciel – otvorit pocas prvého roka minimálne polovicu
negociacných kapitol. Celkovo bolo uzavretých 10 kapitol a šest ostalo na rokovacom
stole s potrebou doplnenia informácií zo slovenskej strany, respektíve kvôli hladaniu
modifikovaných riešení. V rámci tzv. Helsinskej skupiny SR predbežne uzavrelo druhý
najvyšší pocet kapitol v roku 2000.
ROK 2001
Švédske predsedníctvo (1. polrok 2001)
Summit v Nice v decembri 2000 potvrdil dôležitá strategický dokument Európskej
komisie pre rozširovanie. Takzvaný road map (cestovnú mapu), ktorá zadefinovala
harmonogram priorít EÚ v rokovaniach s kandidátskymi krajinami pocas dalších troch
predsedníctiev – švédskeho, belgického a španielskeho. Vzhladom na svoj ciel, vstúpit
do EÚ spolu s ostatnými krajinami Višegrádskej skupiny, Slovensko kládlo v tomto
období dôraz prednostne na prioritné kapitoly švédskeho predsedníctva – t.j. na
kapitoly vnútorného trhu (Volný pohyb tovaru, Volný pohyb osôb, Slobodné
poskytovanie služieb, Volný pohyb kapitálu) a na kapitoly Právo obchodných
spolocností, Životné prostredie a Sociálna politika a zamestnanost.
Z hladiska stanovených cielov pre prvý polrok 2001 možno konštatovat ich naplnenie.
Slovensko malo po skoncení švédskeho predsedníctva otvorené všetky kapitoly
pokrývajúce aquis, t.j. 29 kapitol, pricom rokovania boli predbežne uzavreté v deviatich
kapitolách. SR uzavrela všetky kapitoly vnútorného trhu, vrátane niektorých kapitol, v
ktorých sme požadovali prechodné obdobia (Slobodné poskytovanie služieb, Volný
pohyb kapitálu).
Vychádzajúc z harmonogramu pre švédske predsedníctvo, jedinou nesplnenou
kapitolou bolo Životné prostredie, co bolo spôsobené potrebou vypracovania detailných
financných a implementacných plánov na 21 smerníc, s dôrazom na tie, v ktorých SR
požiadala o prechodné obdobie. V praktickej rovine došlo k naplneniu princípu
catch-up, tzv. dobiehania. Slovensko sa po 17 mesiacoch rokovaní dostalo s 19
predbežne uzavretými kapitolami na úroven krajín rokujúcich tretí rok. K naplneniu
negociacných cielov SR výrazne prispela aj vysoká angažovanost švédskeho
predsedníctva a pozitívna atmosféra v prospech agendy rozširovania.
Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001)
S celkovým pokrokom negociacnej agendy sa rokovania v druhoom polroku 2001
dostali do nárocnejšej fázy. Prerokúvali sa najrozsiahlejšie kapitoly z hladiska objemu
aquis, ako aj negociacných požiadaviek SR. Maximálna dôraz sa kládol na kapitoly
zadefinované harmonogramom rokovaní pre belgické predsedníctvo, ako aj na kapitolu
Životné prostredie, ktorá ostala otvorená z predchádzajúcich rokovaní.
Pocas belgického predsedníctva Slovensko uzavrelo dalšie tri kapitoly legislatívy EÚ
(Energetika, Životné protredie, Financná kontrola), cím sa celkový pocet predbežne
uzavretých kapitol zvýšil na 22. Cielom SR bolo uzavriet aj dalšie kapitoly belgického
harmonogramu, konkrétne kapitoly Doprava a Dane. Ale nesplnenie týchto plánov malo
ciastocne aj objektívne príciny: casovo krátke obdobie belgického predsedníctva a
udalosti z 11. septembra 2001, v súvislosti s ktorými sa celá pozornost a ludské zdroje
vo zvýšenej miere sústredili na boj proti medzinárodnému terorizmu a na aktivity s tým
spojené. Rokovania zároven vstúpili do nárocnej fázy, jednak z hladiska objemu aquis,
ale i z hladiska negociacných požiadaviek zo strany kandidátov, ako aj Únie. S cielom
eliminovat tieto casové sklzy v naplnaní agendy rokovaní usporiadala EÚ koncom
decembra dodatocnú Prístupovú konferenciu na úrovni zástupcov ministrov, cím sa
tesne pred ukoncením predsedníctva ciastocne odstránil deficit v naplnaní priorít
belgického predsedníctva.
V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami Slovensko potvrdilo svoj negociacný
potenciál, ako aj reálne predpoklady vstúpit do EÚ v rámci prvej vlny rozširovania v
roku 2004. Túto skutocnost potvrdil aj summit Európskej únie v Laekene, ktorý zaradil
Slovensko medzi desat kandidátskych krajín (Cyprus, Ceská republika, Estónsko, Litva,
Lotyšsko, Madarsko, Malta, Polsko, Slovensko a Slovinsko), u ktorých sa v prípade, že
si udržia tempo pokroku v rokovaniach, predpokladá vstup do EÚ v roku 2004.
Ak hodnotíme celkový stav rokovaní v roku 2001, EÚ otvorila so SR rokovania v 13
kapitolách, z ktorých bolo 12 predbežne uzavretých. Slovensko potvrdilo naplnenie
princípu catch-up v pocte uzavretých kapitol a dostalo sa na úroven krajín V 4. Celkovo
možno konštatovat úspešnú realizáciu princípu regaty, co v praxi znamená prekonanie
delenia kandidátov na tzv. Luxemburskú a Helsinskú skupinu a etablovanie novej – tzv.
Laekenskej skupiny kandidátov.
ROK 2002
Španielske predsedníctvo (1. polrok 2002)
Do španielskeho predsedníctva Slovensko vstupovalo s prioritným cielom ukoncit
rokovania vo všetkých zostávajúcich kapitolách z predchádzajúceho obdobia a
maximálne pokrocit v kapitolách zadefinovaných v harmonograme španielskeho
predsedníctva, t.j. v kapitolách Polnohospodárstvo, Regionálna politika, Rozpocet.
Tento ciel sa s výnimkou kapitoly Hospodárska sútaž podarilo aj úspešne realizovat.
Pocas španielskeho predsedníctva Slovensko predbežne uzavrelo rokovania v štyroch
kapitolách – Dane, Doprava, Spravodlivost a vnútorné záležitosti, Inštitúcie. Rovnako
bola uzavretá cast kapitoly Polnohospodárstvo, týkajúca sa veterinárnej a
fytosanitárnej legislatívy. SR sa tak s 26 predbežne uzavretými kapitolami zaradilo
medzi popredných kandidátov na vstup. Túto skutocnost potvrdili aj clenské štáty na
summite EÚ v Seville. Pocas španielskeho predsedníctva sa zacal aj proces prípravy
textu Zmluvy o pristúpení.
Dánske predsedníctvo (2. polrok 2002)
Z pohladu SR bolo strategickým cielom realizovat závery summitov v Laekene a Seville,
t.j. uzavriet rokovania s EÚ do konca roku 2002. Hned v úvode dánskeho
predsedníctva, koncom júla, bola uzavretá kapitola Regionálna politika. Kapitola
Hospodárska sútaž bola uzavretá na októbrovej Prístupovej konferencii, cím sa naplnil
spolocná zámer SR a EÚ ukoncit rokovania vo všetkých nefinancných kapitolách pred
októbrovým zasadnutím Európskej rady.
Prioritou dánskeho predsedníctva bolo úspešné završenie rokovaní v citlivých kapitolách
s financným dopadom, t.j. v horizontálnej casti kapitoly Polnohospodárstvo a v kapitole
Rozpocet. Cielom SR v týchto kapitolách bolo zabezpecit rovnováhu práv a povinností
vyplývajúcich z clenstva v EÚ, zabezpecit pozitívnu rozpoctovú bilanciu v prvých rokoch
clenstva v EÚ, t.j. lepšiu v porovnaní s rokom pred vstupom a dosiahnut takú
kombináciu jednotlivých faktorov, ako sú produkcné kvóty, priame platby, prostriedky
na rozvoj vidieka, príspevky do rozpoctu, iné kompenzácie, ktorá by zabezpecila
konkurencieschopnost slovenských polnohospodárov a potravinárov, akceptovatelné
dopady na spotrebitela a makroekonomiku krajiny.
Dôležitú oblast predstavovali aj rokovania v poslednej kapitole Rôzne, do ktorej boli
zaclenené tie otázky, ktoré sú súcastou legislatívy EÚ, ale neboli zahrnuté v
predchádzajúcich kapitolách (príspevky do fondov EÚ, podmienky vstupu do Európskej
centrálnej banky a Európskej investicnej banky, ochranné opatrenia na plnenie
záväzkov vyplývajúcich z clenstva).
V októbri 2002 bola publikovaná Pravidelná správa Európskej komisie hodnotiaca
pokrok kandidátskych krajín v ich príprave na clenstvo. Celkové hodnotenie pokroku SR
v plnení prístupových kritérií vyznelo zo strany Komisie pozitívne. Komisia odporucila
uzavriet prístupové rokovania so Slovenskom do konca roku 2002. Stanovisko
Európskej komisie následne potvrdili aj clenské krajiny EÚ na mimoriadnom zasadnutí
Európskej rady v Bruseli, 24. – 25. októbra 2002.
Októbrový summit EÚ v Bruseli predstavoval významný prelom v rokovaniach s EÚ,
pretože vytvoril predpoklady pre zadefinovanie substantívnej pozície EÚ v otázkach
financného charakteru. Za nosný výstup zasadnutia Európskej rady možno oznacit
priznanie nároku nových clenov na poberanie priamych platieb, zadefinovanie výšky a
modalít ich uplatnovania, ako aj celkový tzv. financný balík. V rámci financného balíka
došlo k zníženiu celkovej sumy vyclenenej na štrukturálne akcie o 2, 5 miliardy Euro na
celkovú sumu 23 miliárd Euro pre všetkých desat kandidátskych krajín.
Medzi dôležité momenty rokovaní možno zahrnút aj rozhodnutie clenských krajín
prijaté na Rade pre všeobecné záležitosti 18. novembra 2002, týkajúce sa dátumu
vstupu nových clenov, ktorý bol stanovený na 1. máj 2004. Z pohladu SR je
rozhodujúce, že platby SR do rozpoctu EÚ budú realizované až od mája 2004 a naše
príjmy z rozpoctu EÚ pritom nebudú krátené, t.j. v roku 2004 získame (okrem trhových
nástrojov v polnohospodárstve) financné prostriedky za celý rok 2004.
Nové kolo rokovaní sa zacalo stretnutím premiérov krajín Laekenskej skupiny s
dánskym predsedníctvom v Kodani koncom októbra. Celý november bol naplnený
intenzívnymi rokovaniami, ktoré urýchlilo predloženie negociacného balícka dánskym
predsedníctvom. V rokovaniach s predsedníctvom a EK dominovali otázky režimu
priamych platieb a vzhladom na krátenie Berlínskeho stropu pre financovanie
rozširovania aj otázka využitia vytvorenej rezervy na zabezpecenie individuálnych
potrieb pristupujúcich krajín. V prípade SR sa to týkalo hlavne rozvoja vidieka,
kompenzacných platieb a posilnenia schengenskej hranice.
Tieto otázky boli predmetom bilaterálnych rokovaní s dánskym predsedníctvom a EK
pocas stretnutí, ktoré sa uskutocnili na úrovni hlavného vyjednávaca a ministra
zahranicných vecí (záverecné) v novembri a decembri 2002. Výsledky dosiahnuté v
piatich kolách negociácií (4., 11., 26. novembra a 3. a 9. decembra) sú podrobne
rozpísané v kapitole Financie a rozpocet.
Konecný výsledok bol prijatý až na záverecnom rokovaní na úrovni predsedov vlád na
summite v Kodani 12. – 13. decembra 2002, kde Slovensko dosiahlo v otázke priamych
platieb, navýšenia nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu a
splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investicnej banky (EIB) nasledujúce
výsledky:
• zvýšenie možnosti využívania národných vyrovnávacích platieb o dalších 10 percent,
t.j. až do výšky maximálne 55-60-65 percent úrovne priamych platieb v EÚ v rokoch
2004-2006;
• v rokoch 2OO7-2013 bude umožnené doplácat výlucne z národných zdrojov o 30
percent viac ako bol stanovený pôvodný harmonogram zvyšovania priamych platieb;
• zvýšenie jednorazovej kompenzácie o 22, 7 miliónov Euro z nerozdelených
prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu;
• Predlženie splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investicnej banky. SR
zaplatí ciastku 20 miliárd 424 miliónov 475 tisíc Euro vo forme ôsmich splátok (splatné
vždy k 30.septembru v rokoch 2004-2006, k 31. marcu a 30. septembru v rokoch
2007-2008 a k 31. marcu v roku 2009).
Predsedovia vlád schválili konecnú podobu podmienok pre vstup nových clenských
krajín a otvorili tak cestu k finalizácii prístupovej zmluvy. SR v konecnom dôsledku
zrealizovala svoje zámery: pozitívnu rozpoctovú situáciu v rokoch 2004-2006,
rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovatelnú výšku priamych platieb a
polnohospodárskych kvót.
ROK 2003
Grécke predsedníctvo (1. polrok 2003)
Samotný podpis Zmluvy o pristúpení bol naplánovaný na 16. apríl 2003 v Aténach
pocas gréckeho predsedníctva. Podpísali prezident SR, Rudolf Schuster, predseda vlády
SR, Mikuláš Dzurinda, minister zahranicných vecí SR Eduard Kukan a hlavný
vyjednávac pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie Ján Figel. Európska
komisia prijala 19. februára 2003 stanovisko k žiadostiam kandidátskych krajín vstúpit
do EÚ, a odporucila všetkým desiatim krajinám vstup. Podpisu zmluvy predchádzal aj
súhlas Európskeho parlamentu výraznou väcšinov poslancov EP, co sa udialo 9. apríla
2003. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, 21 bolo proti a 25 sa zdržali hlasovania.
Rada ministrov zahranicných vecí clenských krajín schválila vstup nových clenov 14.
apríla 2003. Umožnila tým, aby následne po podpísali sa rozbehol proces ratifikácie
Zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Mal by byt ukoncený tak, aby sa SR a ostatní kandidáti
mohli stat novými clenmi EÚ od 1. mája 2004.
Prezident SR vyhlásil po podpise na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe SR do
EÚ s nasledujúcou otázkou: „Súhlasíte s tým, a by sa Slovenská republika stala
clenským štátom Európskej únie?“
Talianske predsedníctvo (2. polrok 2003)
V druhom polroku 2003 prebieha ratifikácia zmluvy o pristúpení 10 nových clenov do
EÚ v národných parlamentoch krajín EÚ, ako aj referendá v pristupujúcich krajinách.
Zacala sa i Medzivládna konferencia o inštitucionálnej reforme EÚ, ktorú na základe
Deklarácie Európskej rady z Laekenu pripravuje Konvent o budúcnosti EÚ.
ROK 2004
Írske predsedníctvo (1. polrok 2004)
1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika a devät dalších nových clenov do EÚ. 13.
júna 2004 sa uskutocnili v clenských krajinách EÚ volby do Európskeho parlamentu.
Prvýkrát sa tieto priame volby uskutocnili aj na Slovensku. Zdroj: Ján Figel, Miroslav
Adamiš – Slovensko na ceste do Európskej únie – Kapitoly a súvislosti
Dátum poslednej úpravy 22. októbra 2005