Príroda a okolie Námestovo

Príroda a okolie Námestova

Svet rastlin ja bohatý a nesmierne mnohotvárny. Vznikal na našej planéte dlhé milióny rokov, prešiel najrozmanitejšími štádiami vývoja a neustále sa vyvíja ďalej. Obklopuje človeka od nepamäti a tvorí súčasť jeho životného prostredia. Ba čo viac, je hlavným zdrojom obživy ľudstva, či už priamo alebo nepriamo, hoci si to takmer neuvedomujeme.
Vo voľnej prírode žijú rastliny v skupinách, menších či väčších, alebo v rozsiahlych porastoch, ktoré nazývame spoločenstvá. Ich vznik a existencia sa riadia zákonitosťami, ktoré vyplývajú zo špecifických nárokov jednotlivých druhov. Na pestrosť a druhovú skladbu flóry a vegetácie daného územia vplývajú najmä rôznorodé geologické, geomorfologické, pôdne, klimatické a orografické pomery.
Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, 1966) patrí územie Klina do oblastí západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy. Druhovým zložením sa vegetácia na celom území katastra Klina zaraďuje do bukovo-jedľového lesného vegetačného stupňa.
Podstatné zmeny v rastlinných spoločenstvách katastra Klina spôsobil a neustále podmieňuje človek pri hospodárskom využívaní krajiny. Pôvodné jedľovo-bukové a bukovo jedľové lesy, resp. podmáčané jedľovo-smrekové lesy v nižších polohách boli vyrúbané a premenené na polia, lúky a pasienky, vo vyšších poloháeh na smrekové monokultúry. Lesy dnes zaberajú iba 22,2 % rozlohy katastra obce a sú rozložené viac-menej v okrajových častiach, na hrebeňoch a strmších svahoch v severnej časti Klina. Súvislejšie lesné komplexy sa zachovali v lokalitách Brestovka, Ťaskovka, Vahanov, Kopanice a Grapa.
Odvodnením zamokrených pôd sa narušili podmienky močiarnych a rašelinných fytocenóz. Pôvodné horské jelšové lesy boli likvidované úpravami vodných tokov, resp. nepremysleným výrubom. Výsledkom týchto zmien vo vegetácii okolia Klina je značná prevaha spoločenstiev lúk, pasienkov a burinových fytocenóz obilnín a okopanín.
Na alúviách Michaľovky, Vahanovského potoka, čiastočne Červeného potoka a v hornej časti Kliňanky (časť v intraviláne obce bola zregulovaná) sa útržkovite zachovali ako brehové porasty horské jelšové lesy, ktoré majú zväčša krovitý charakter. Stromové poschodie je tvorené prevažne jelšou sivou (Alnus incana), vŕbou krehkou (Salix fragilis), čremchou strapcovitou (Prunus padus subsp.padus), vtrúsene jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), vzácne jelšou lepkavou (Alnus glutinosa). V krovinnom podraste okrem už spomenutých druhov je ďalej zastúpená vŕba purpurová (Salix purpurea), lieska obyčajná (Corylus avellana), krušina jelšová (Frangula alnus), kalina obyčajná (Viburnum opulus), vŕba päftyčinková (Salix pentandra), vŕba sliezska (Salix silesiaca), vŕba rakyta (Salix caprea), topoľ osika (Populus tremula), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), ostružina malinová (Rubus idaeus), slivka trnková (Prunus spinosa), hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Zloženie bylinného podrastu je značne premenlivé a závisí do značnej miery od vplyvu kontaktných spoločenstiev (lúky, polia, pasienky). Uplatňujú sa predovšetkým nitrofilné a hygrofilné druhy, ako krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), krkoška voňavá (Chaerophyllum aromaticum); kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), trebulka lesná (Anthriscus sylvestris), pýrovník psí (Elymus caninus), škarda močiarna (Crepis paludosa), záružlie močiarne horské (Caltha palustris subsp. laeta), angelika lesná (Angelica sylvestris), deväťsil biely (Petasites albus), deväťsil lekársky (Petasites hybridus), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), pŕhľava dvojdomá (LJrtica dioica), záraza červenožltá (Orobanche flava) - cudzopasí na deväťsiloch, kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum), čistec lesný (Stachys sylvatica), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), mäkkuľa vodná (Myosoton aquaticum). Často sem prenikajú aj druhy vodou splavené z okolitých lesných alebo prameniskových spoločenstiev, ako napr. pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum), prvosienka vyššia (Primula elatior), udatník lesný (Aruncus sylvestris), bodliak lopúchovitý (Carduus personata), kopytrúk európsky (Asarum europaeum), prilbica pestrá (Acomitum variegatum). Na miestach po odstránení stromových jelší a vŕb lemujú brehy vodných tokov úzke pásy s vŕbou purpurovou (Salix purpurea) a vŕbou trojtyčinkovou (Salix triandra). Stála prítomnosť pramenistej vody, jej chemické zloženie, zrážky a ostatné klimatické faktory sa pričinili o vznik charakteristickej vegetácie rašelinných lúk a močiarov, ktoré boli vo väčšine prípadov odvodnené a dnes sa nám zachovali iba nepatrné plochy okolo pramenísk.
Krajinársky a botanicky cenný segment týchto spoločenstiev sa nám zachoval v uzávere Vahanovského potoka na úpätí Vahanovho vrchu a pod Brestovkou. Charakterizuje ich najmä ostrica čierna (Carex nigra), ostrica prosová (Carex panicea), ostrica žltá (Carex flava), valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), všivec močiarny (Pedicularis palust), vŕbovka močiarna (Epilobium palustre), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), škripinka stlačená (Blysmus compressus), sitina článkovaná (Juncus articulatus), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus). Lokalita pod Vahanovom sa vyznačuje najmä výskytom viacerých druhov našich orchideí. Z jednotlivých druhov tu bol zaznamenaný kruštík močiarny (Epipactis palustris), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis),




vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), pätprstnica obyčajná (gymnadenia conopsea), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine). Z ďalších druhov vstavačovitých bol zaznamenaný smrečinec plazivý (Goodyera repens) v lese v lokalite Grapa a vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina) na lúkach pod Kopanicami. Tieto druhy vstavačovitých, i ked' ich kvety sú väčšinou malé a nenápadné, svojou krásou a zaujímavým tvarom kvetu môžu smelo konkurovať tropickým druhom. Orchidey však potrebujú našu pomoc a ochranu. Súčasný stav ich existencie u nás je akútne ohrozený z dôvodu likvidácie vhodných biotopov a pretrvávajúceho zhoršovania prírodného prostredia. Drsné horsko-kontinentálne podnebie s nízkymi priemernými teplotami, krátkym letom a výdatnými zrážkami na hornej Orave poskytuje značné množstvo povrchovej vody. Striedanie nepriepustných bridlic, ílov s pieskovcom v podloží umožňuje nadbytočnej povrchovej vode rýchlo stekať do terénnych depresií.


















V takýchto terénnych zníženinách sa hromadí aj voda pôvodne vsiaknutá, ktorá po narazení na nepriepustné podložie vychádza na povrch. Takto sa na viacerých miestach v minulosti vytvorili početné vodné plochy a ich postupným zarastaním vlhkomilnou vegetáciou sa vyvíjali pôvodné rašelinné biotopy, ktoré podliehali a aj v súčasnosti podliehajú ďalšiemu vývoju. Vznik prevažnej väčšiny rašelinísk možno datovať od konca poslednej Tadovej doby (glaciálu). Rašelina je teda usadenina organického pôvodu, obsahujúca nad 50 % spáliteľných látok. Vznikala zložitou premenou: tlením a kvasením rastlinných zvyškov v prostredí s nadbytkom vody a nedostatkom kyslika. Proces tvorby rašeliny sa označuje ako rašelinenie, humifikácia. Z hľadiska vzniku a vývoja rašelinných biotopov rozlišujeme dva základné typy rašelinísk, charakterizované svojráznymi ekologickými faktornii. Sú to slatiny a vrchoviská. Obidva typy spája celá stupnica prechodných vývojových štádií, označovaných ako rašeliniská prechodného typu. Predpokladá sa, že z pôvodných slatín postupnou evolúciou vznikajú vrchoviská.

Slatiny vznikali zarastaním eutrofných stojatých vôd (bohatých na organické látky) alebo trvalým podmáčaním vegetácie terénnych depresií, kde vystupujúca podzemná voda prichádzala do kontaktu s minerálne bohatým, vo vode rozpustným substrátom. Dostatok minerálnych živín sa stal rozhodujúcim ekologickým faktorom vývoja pestrej druhovej skladby ich vegetačného krytu. Jeho dominujúcu zložku tvoria rôzne druhy ostríc a sitín, ktoré s početnými druhmi machorastov a pestrou zmesou krytosemenných rastlín pri pôdotvornom procese vytvárajú prevažnú časť organickej hmoty slatinnej rašeliny. Slatinná rašelina dáva neutrálnu až slabo zásaditú reakciu. Príkladom slatinného rašeliniska v katastrálnom území Klin je rašelinisko pod osadou Ť'askovka, ktoré vzniklo na výstupe niekoľkých podsvahových prameňov s vložkami travertinizovaného vápenca, ktoré je dodnes aktívne a umožňuje pokračovanie rašelinotvorného procesu a tvorbu recentného travertínupenovca.

Povrch slatiny je tvorený typickou vegetáciou slatinných rašelinísk. Z jednotlivých druhov sa tu vyskytuje, napr. bahnička málokvetá (Eleocharis quinqueflora), ostrica Davallova (Csrex davalliana, ostrica dvojdomá (Carex dioica), barička močiarna (Triglochin palustre), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), ostrica sklonená (Carex demissa), d'atelinka gaštanovohnedá (Chrysaspis spadicea), prasličkovka pestrá (Hipochaete variegata), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium).

Vrchoviská vznikali zarastaním v terénnych depresiách, kde na nepriepustnom minerálne chudobnom podloží sa trvale zhromaždúje väčšie množstvo zrážkovej vody, alebo kde vystupujú na povrch pramene.
Depresie zarastajú rašeliníkmi. Tieto biotopy sú charakterizované vzácnou, svojráznou, aj ked' druhovo chudobnou vegetáciou. Vrchovisko máva obyčajne v strednej časti kopcovito vyvýšený tvar, na niektorých miestach sa vytvárajú otvorené vodné plochy, tzv. šlenky. Typickým vrchoviskom je v katastrálnom území Klinské rašelinisko. Vrchovisková rašelina vznikä prevažne humifikáciou rašelinníkov, v prostredí chudobnom na živiny. Má kyslú reakciu (pH na Klinskom rašelinisku má hodnoty 4,6-5,4 ). Na Klinskom rašelinisku nachádzame pestrú škálu rašelinnej flóry v typických fytocenózach, ako napr. andromédku sivolistú (Andromeda polifolia), rojovník močiarny (Ledum palustre), krukvu močiarnu (Oxycoccus palustris), brusnicu barinnú (Vaccinium uliginosum), sítinu kostrbatú (Juncus squarrosus), ježohlav najmenší (Sparganium minimum), diablik močiarny (Calla palustris). Nachádzajú sa tu aj tri druhy "mäsožravých" rastlín, ktoré si nedostatok živín v pôde (vrchovisko je chudobné na dusíkaté živiny) doplňujú bielkovinami, ktoré získavajú rozkladom tela chyteného hmyzu. Na chytanie, usmrcovanie a stravovanie koristi májú vyvinuté rôzne dômyselné zariadenia. Rosička okrúhlolistá (Drosera rozundifolia) a tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris) chytajú hmyz pomocou lepkavých žliazok umiestnených na povrchu Iistov, bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris) chytá vodný hmyz do zvláštnych mechanických pascí, ktoré sa samočinne sklápajú.
Rozsiahlejšie lúky, rozprestierajúce sa na miestach bývalých jedrovo-bukových lesov, t.j. v nižšom horskom stupni, predstavujú porasty so psicou tuhou (Nardus stricta), ku ktorým pristupuje veronika lekárska (Veronica officinalis), kostrava červená (Festuca rubra), trojzub položený (Sieglingia decumbens), ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum).




Mezotrofhé lesné spoločenstvá v podhorskom a nižšom horskom stupni (pôvodne hojne rozšírené - dnes nahradené sekundárnymi smrečinami, lúkami, pasienkami a poliami) sú v území Klina reprezentované kvetnatými bučinami a jedlinami.
Bukové a jedľobukové lesy s bohatým bylinným podrastom pokrývali v minulosti prevažnú časť územia. V stromovom poschodí sa vyskytoval buk (Fagus sylvatica), jedľa biela (Abies alba), dnes ich nahradil smrek (Picea abies). V bylinnom podraste možno aj dnes nájst väčšinu druhov bučín, ako napr. srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), mliečnik mandlovitý (Euphorbia amygdaloides), lipkavec marinkový (galium odoratum), kopytník európsky (Asarum europaeum).
Pôvodné jedliny predstavujú spoločenstvá, ktorých výskyt je viazaný na najvyššie časti katastra, najmä na okolie Vahanova. Stromové poschodie je tvorené jedlou (dnes iba roztrúsene) s rôznou prímesou smreka. Z listnatých drevín býva zastúpená jarabina vtáčia (Sorbus aucupai-ia), z krov baza červená (Sambucus racemosa) a zemolez čierny (Lonicera nigra). V bylinnom podraste týchto lesných spoločenstiev nájdeme lipkavec okrúhlolistý (galium rotundifolium), chlpaňu žltkastú (Luzula luzulina), tôňovku dvojlistú (Maianthemum bifolium), peračinu dúbravovú (gymnocarpium dryopteris), metlušku krivolakú (Avenella flexuosa), smlz trsťový (Calamagrostis arundinacea), kysličku obyčajnú (Oxalis acetosella).
V lesoch vznikajú rúbaním náhle rúbaniská, čím sa vytvárajú podmienky pre rozvoj nových svetlomilných spoločenstiev. V nich sa z jednotlivých druhov uplatňuje kyprina úzkolistá (Chamaerion angustifolium), ostružina malinová (Rubus idaeus), chlpaňa hájna (Luzula nemorosa), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), starček Fuchsov (Senecio fuchsii), ostrica guľkoplodá (Carex pilulifera), baza červená (Sambucus racemosa), psinček obyčajný (Agrostis tenuis), kropenáč obyčajný (Eupatorium cannabinum), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), vŕba rakyta (Salix caprea).
V katastri Klina nachádzame skupiny voľne rastúcich drevín, ktoré majú velký význam pôdoochranný, biologícký, estetický a sú význačným krajinotvorným prvkom. Takou je krovinatá zeleň, ktorá sa zachovala v lokalitách Grapa, Ť'askovka a Odumiarky. Z drevín a krov ju tvoria nájmä breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osika (Populus tremula), čremcha strapcovitá (Prunus padus subsp. padus), lieska obyčajná (Corylus avellana), vŕba rakyta (Salix caprea), vŕba sliezska (Salix silesiaca), jabloň planá (Malus sylvestris), kalina obyčajnä (Vibur num opulus), hloh obyčajný (Crataegus laevigats). V podraste krovín a v ich okoli sa vyskytujú druhy, ako bažanka trváca (Mercurialis perennis), zvonček pŕhľavolistý (Campanula trachelium), čistec lesný (Stachys sylvatica), starček hájny (Senecio nemorensis), silenka ovisnutá (Silene nutans), šalvia praslenatá (Salvia verticillata), mednička ovisnutá (Melica nutans).
Na umelo vytvorených miestach (polia, pasienky, okraje ciest, jarčeky, násypy, okolie Tudských obydli) sa vytvorili druhotné synantropné spoločenstvá, v ktorých sa uplatňujú mnohé, najmä burinové druhy. V okolí ciest, násypov nachádzame druhy ako nátržník husí (Potentilla anserina), nátržník plazivý (Potentilla reptans), skorocel väčší (Plantago major), lopúch plstnatý (Arctium tomentosum), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), štiavec kučeravý (Rumex crispus), stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare) a pod.

Vo fytocenózach obilnín a okopanín sa uplatňujú druhy, ako nevädza poľná (Centaurea cyanua), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), starček obyčajný (Senecio vulgaris), redkev ohnicová (Räphanua raphanistrum), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), chren dedinský (Armoracia rusticana), veronika perzská (Veronica persica), praslička roľná (Equisetum arvense), horčica roľná (Sinapis arvensis), hviezdica prostredná (Stellaria media), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), veronika roľná (Veronica arvensis), pichliač roľný (Cirsium arvense), lipkavec obyčajný (Galium aparine), pakost prstnatovystrihovaný (Geranium dissectum), stavikrv obojživelný (Polygonum amphibium).








Pomerne široká dofina Oravy umožňuje prenikanie teplomilných prvkov na sever Oravy, čím sa zvyšuje pestrosi flóry a vegetácie. Teplomilné druhy sú v katastri Klina rozšírené na výslnných miestach na okrajoch ciest, poli a na násypoch. Z uvedenej skupiny druhov tu boli zaznamenané: oman smradľavý (Anthemis cotula), húľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale), divozel málokvetý (Verbascum thapsus), repinka metlinatá (Neslia paniculata), šalvia praslenatá (Salvia verticillata), stoklas mäkký (Bromus mollis), loboda konáristá (Atriplex patula). Z adventívnych (zavlečených, nepôvodných druhov našej flóry) boli v území zaznamenané: nevädza poľná (Centaurea cyanus), netýkavka málokvetá (Impatiens parviflora), rumanček diskovitý (Matricaria discoidea), parumanček nevoňavý (Tripleurospermurrr inodorum), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), žltnica máloúborová (Galinsoga parviflora).
V katastrálnom území Klina nachádzame endenvcké a chránené druhy slovenskej flóry. Z karpatských subendemitov (také rastlinné druhy, ktoré sa okrem Karpát vyskytujú aj v inom pohorí, ale ťažisko výskytu a rozšírenia majú v Karpatoch) sa vyskytuje zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa) a zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata).
Z chránených druhov sa vyskytuje andromédka sivolistá (Andromeda polifolia), rojovník močiarny (Ledum palustre), rosička okrúhlolistá (Drôsera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) - na Klinskom rašelinisku, v ihličnatých lesoch nájdeme plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), chvostník jedľovitý (Huperzia selago), plavúnik sploštený (Diphasiastrum complanatum), rebrovku rôznolistú (Bleohnum spicant), na okrajoch lesov plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum), na lúkach vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), šafran karpatský (Crocus heuffelianus), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea),

Horec luskáčovitý na zamokrených biotopoch mečík škridlicovitý (Gladio lus imbricatus) a na alúviách vodných tokov prilbicu pestrú (Aconitum variegatum).
V chotári Klina sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené, zraniteľné, resp. vzácne, a preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Nachádzame ich na rôznych biotopoch roztrúsené v rámci celého územia obce. Z ohrozených, zraniteľných a vzácných druhov (podľa Maglocký a kol., 1983, 1993) sa na rašeliniskách, prameniskách a zamokrených biotopoch vyskytuje: cesnak člnkovitý (Allium carinatum), andromédka sivolistá (Andromeda polifolia), diablik močiarny (Calla palustris), ostrica Davallova (Carex davalliana), ostrica oblastá (Carex diandra), ostrica dvojdomá (Csrex dioica), ostrica žltá (Car.ex flava), ostrica sklonená (Carex demissa), ostrica Oederova (Carex oederi), ostrica metlinatá (Carex psniculata), nátržnica močiarna (Comarum palustra),