Príprava štátu na obranu

Príprava štátu na obranu
Príprava štátu na obranu je komplex opatrení, ktoré predovšetkým zahrnujú (Vojenské
obzory 2/95 O-488):
- výstavbu, prípravu a operacné použitie OS, predovšetkým Armády SR,
- otázky hospodárskej mobilizácie (Nariadenie vlády CSFR z 30.4.1992 o opatreniach
hospodárskej mobilizácie – vykonávajú sa s cielom pripravit fungovanie hospodárstva
na zabezpecenie nevyhnutných potrieb OS a obyvatelstva pri BPŠ, ...),
- prípravu teritória štátu na obranu,
- oblast civilnej ochrany,
- výchovu obcanov na obranu,
- uvádzanie štátu do brannej pohotovosti,
- zaistenia života a cinnosti celej spolocnosti.
Systém riadenia obrany SR vytvára predpoklady pre realizáciu zákonov, nariadení
výnosov a vyhlášok orgánov štátnej správy a samosprávy všetkých stupnov na obranu
vo všetkých stupnoch krízovej situácie. Musí byt jednotný v mieri, v období
mimoriadnych opatrení a v období BPŠ. Systém obrany SR vytvára personálne,
organizacné a materiálne predpoklady pre obranu štátu v mieri a v prípade krízovej
situácie je pripravený rozhodujúcim spôsobom na túto reagovat a zabezpecit obnovenie
suverenity a územnej celistvosti štátu. Tieto úlohy zabezpecuje realizáciou opatrení
1. V období mieru (predkrízový stupen) – na prípravu štátu na obranu v oblasti:
- prípravy obcanov, výstavby ozbrojených síl a zabezpecenia mobilizácie ozbrojených
síl,
- prípravy útvarov subjektov hospodárskej mobilizácie a zabezpecenia hospodárskej
mobilizácie.
2. V období mimoriadnych opatrení (predbežné opatrenia) – na plynulý prechod štátu z
mieru na vojnový stav:
- realizáciou úloh hospodárskej mobilizácie pri prechode mierového hospodárstva na
vojnové hospodárstvo,
- realizáciou úloh mobilizácie ozbrojených síl pri prechode ozbrojených síl na vojnovú
organizáciu a ich bojové použitie.
3. V období BPŠ (stupen „krízová situácia“)
a) na riešenie konkrétneho stavu v štáte podla vývoja situácie:
- funkcnost vojnového hospodárstva na zabezpecenie potrieb ozbrojených síl a
obyvatelstva,
- použitie ozbrojených síl na odrazenie agresora,
- použitie bezpecnostných síl na zabezpecenie vnútornej bezpecnosti v štáte,
- použitie ochranných síl na likvidáciu následkov napadnutia protivníkom.
b) na vytvorenie podmienok na ukoncenie vojny a prechod do mierového stavu:
- obnova územnej celistvosti a suverenity štátu,
- všestranná obnova spolocnosti.
Systém obrany SR je tvorený:
a) podsystémom riadenia obrany SR,
b) výkonným podsystémom obrany SR,
c) podsystémom zabezpecenia obrany.
Vrcholnými orgánmi riadenia obrany SR sú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR a
Rada obrany štátu.
Nižšími orgánmi riadenie obrany SR sú ministerstvá, ostatné orgány štátnej správy,
miestne orgány štátnej správy a územnej samosprávy.
Ozbrojené sily – ich úlohou je bránit slobodu, nezávislost, suverenitu a územnú
celistvost SR pred vonkajším protivníkom a pomáhat pri odstranovaní následkov
mimoriadnej udalosti ohrozujúcej ludské životy alebo majetok vo velkom rozsahu.
Mimoriadna udalost – živelná pohroma, technologická havária alebo katastrofa, pri
ktorej dochádza k bezprostrednému ohrozeniu života a stratám na životoch alebo
škodám vo velkom rozsahu.
OS môžu plnit úlohy:
- aj mimo územia SR,
- so súhlasom vlády SR ich možno použit aj na stráženie objektov dôležitých pre
obranu štátu,
- na ochranu štátnych hraníc,
- v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon c. 171/93 o Policajnom
zbore). OS tvorí Armáda SR, vojská ministerstva vnútra a železnicné vojsko. Armáda
SR (zákon c. 3/93 O zriadení Armády SR) je rozhodujúcou súcastou OS SR. Jej úlohou
je bránit slobodu, nezávislost, suverenitu a územnú celistvost SR, pomáhat pri
predchádzaní živelných pohrôm a katastrofách a haváriách ohrozujúcich životy a
majetok vo velkom rozsahu a plní úlohy v rámci mierových síl OSN. Na plnení úloh sa
podielajú vojenské VŠ, súdy a prokuratúra.
Armádu SR tvoria:
- jednotlivé druhy vojsk (pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana),
- vojenské zariadenia,
- vojenská polícia,
- vojenské spravodajstvo,
- vojenské správy a vojenská justícia (vojenské súdy a prokuratúra). Pocetný stav
armády schvaluje vláda SR v súlade s potrebami obrany a medzinárodnými dohodami,
ktorými je SR viazaná. O zložení jednotlivých druhov vojsk armády a ich pocetnom
stave rozhoduje ROŠ na návrh ministra obrany SR.
Podla „Dlhodobého plánu rozvoja Armády SR do roku 2010“ (prijatý ROŠ 27. júna 199)
by sa armáda mala clenit na:
a) sily rýchlej reakcie,
b) hlavné obranné sily (pohotovostné sily a mobilizované sily),
c) teritoriálne sily (vojsko domobrany a strážne jednotky).
Armáda by mala byt štruktúrovaná na princípe taktických a operacných subsystémov,
ktoré dovolia vždy vybrat a vcas aktivovat úcelové taktické a operacné zoskupenia v
takom rozsahu a optimálnom zložení, v ktorom budú schopné riešit konkrétnu úlohu.
Branná pohotovost štátu je stav, v ktorom sa podla vývoja situácie zabezpecuje súhrn
opatrení, alebo ich jednotlivé casti, najmä organizacného, financného, hospodárskeho,
vojenského a mobilizacného charakteru, zameraných na prípravu štátu pre možnost
vyhlásenia vojnového stavu alebo vypovedania vojny. Štát vstupuje do brannej
pohotovosti dnom, ked bude vykonané niektoré z týchto uvedených opatrení:
a) nariadenie mobilizácie ozbrojených síl,
b) vyhlásenie vojnového stavu,
c) vypovedanie vojny. Mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov v
zálohe na výkon mimoriadnej služby. Je nariadená v situácii, ked dôjde k udalostiam
ohrozujúcim zvýšenou mierou nezávislost, samostatnost, suverenitu, územnú celistvost
alebo nedotknutelnost hraníc SR alebo
dôjde k priamemu napadnutiu SR vonkajším protivníkom.
Podla rozsahu vykonania môže byt všeobecná alebo ciastocná.
Všeobecná mobilizácia sa vztahuje na celé územie republiky, na vojakov v zálohe, ktorí
nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na vecné prostriedky dodávané
ozbrojeným silám.
Ciastocná mobilizácia sa vztahuje na celé územie republiky alebo na jej cast, na cast
vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na cast
vecných prostriedkov dodávaným ozbrojeným silám.
Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, iné právnické osoby a
fyzické osoby povinné plnit úlohy vyplývajúce:
a) z mobilizacnej výzvy,
b) z mobilizacného oznámenia,
c) z povolávacích rozkazov,
d) z dodávacích príkazov.
ROŠ na základe Zákona c. 40/1961 Zb. o obrane a ústavného zákona c. 10/1969 Zb. o
Rade obrany štátu v znení neskorších zmien a doplnkov, vydala „Docasnú smernicu na
uvádzanie SR do brannej pohotovosti“. Tento dokument v náväznosti na uvádzanie
Armády SR do bojovej pohotovosti stanovuje spôsob, obsah a rozsah cinnosti po
vyhlásení jednotlivých stupnov pohotovosti, ako i prípravu na túto cinnost v dobe
mieru. Uvádzanie SR do brannej pohotovosti sa vykonáva spravidla postupne,
realizáciou plánovaných a urcených opatrení, v závislosti na skutocnom ohrození jej
suverenity a integrity prostredníctvom dvoch stupnov pohotovosti situácie nebezpecia a
stavu ohrozenia.
Za BPŠ sa podla § 6 zákona c. 40/1961 Zb. obrane republiky môže obcanom v záujme
obrany republiky uložit:
a) zotrvat v zamestnaní a podla potreby konat práce, ktoré nepatria k ich pravidelnému
zamestnaniu, prípadne pracovat i mimo miesta pravidelného zamestnania,
b) nastúpit zamestnanie, ktoré sa im pridelí,
c) konat casovo obmedzené práce, ktoré budú od nich požadované na zdolanie
nárazových alebo mimoriadnych úloh pre obranu republiky (osobné úkony).
Tieto opatrenia vyhlasuje vláda.
Na ubytovanie obcanov, ktorým sa uložili tieto úlohy, môžu sa od každého požadovat
potrebné priestory a prostriedky.
Podla § 7 vláda môže za BPŠ upravovat pracovné pomery, najmä ich vznik a zánik,
pracovný cas a iné pracovné podmienky.
Podla § 10 môže sa za BPŠ každému uložit poskytnút na úcely obrany potrebné vecné
prostriedky, ktoré má v držaní.
Poskytnút vecné prostriedky znamená:
a) odovzdat požadované vecné prostriedky do užívania alebo vlastníctva štátu,
b) naložit s nimi podla pokynov alebo
c) strpiet, aby sa s nimi naložilo urceným spôsobom.
Ten, komu sa uložilo odovzdat vecné prostriedky do užívania alebo do vlastníctva, je
povinný odovzdat ich v urcenom case, na urcenom mieste, v použitelnom stave a s
urceným príslušenstvom.
Podla § 11 vláda môže zaviest úcinnost jednotlivých ustanovení zákona i mimo casu
BPŠ, ak sú zvýšenou mierou ohrozená zvrchovanost štátu alebo ak to vyžadujú
medzinárodné zmluvné záväzky o spolocnej obrane proti napadnutiu.
Hospodárska mobilizácia je súhrn opatrení pripravovaných v mieri a uskutocnovaných v
období brannej pohotovosti štátu na zabezpecenie potrieb ozbrojených síl a
obyvatelstva.
Hospodárska mobilizácia zahrnuje:
- prestavbu výrobného procesu v základných odvetviach hospodárstva, najmä v
priemysle, v doprave, spojoch, v polnohospodárstve a v stavebníctve,
- mobilizáciu pracovných síl, ich prerozdelenie a odborná príprava,
- výstavba objektov, urcených plánom prípravy územia na obranu,
- udržaním životnosti a pružnosti ekonomiky,
- zosilnením centrálneho riadenia výroby pre ozbrojené sily,
- organizacná a materiálna príprava na zavedenie systému prídelového hospodárstva v
období brannej pohotovosti štátu,
- organizacná príprava financného hospodárenia, zásad cenovej politiky, financných
tokov a štátneho vojnového rozpoctu,
- prestavba vonkajších ekonomických vztahov.
Krízový plán je úcelový dokument, v ktorom spracovatel rozpracováva vlastné
opatrenia na dosiahnutie stanoveného ciela pri riešení krízových situácií v casovo
vymedzenom období. V základných vztahoch je rozpracovaný na obdobie BPŠ, ktorá je
najvýznamnejšou a najzložitejšou krízovou situáciou.
Krízové plány umožnujú zladit požiadavky ozbrojených síl vyplývajúcich z úloh
stanovených na zabezpecenie obrany SR, potrieb obyvatelstva na prežitie v období
krízovej situácie s technologickými, energetickými, materiálovými, financnými a
personálnymi možnostami hospodárstva SR.