1. apríla 2000, vzniká zápisom do obchodného registra nová slovenská firma so zahraničnou kapitálovou účasťou – cestovná kancelária „MUCHA CC“. Ako prezrádza už samotný názov, nešlo o klasický typ cestovnej kancelárie. Prvotný nápad sa zrodil v hlave jedného zo spolumajiteľov, dobrodruha a cestovateľa M. Napadnutého. Druhý z vlastníkov, P. Počerný má tiež skúsenosti v tejto oblasti, veď v krátkom čase spoznával kultúru Fínska, Nórska i Belgicka. Trojicu majiteľov uzaviera nemenovaný neúspešný kandidát na post hlavy štátu. O odbornosti zakladateľov samozrejme nemožno pochybovať, no i napriek tomu sa rozhodli vybudovať nezávislý tím manažérov .
Uvedená firma Vám neponúkne žiadne vyhľadávané a svetoznáme destinácie, žiaden **** hotel, izbu s klimatizáciou, skrátka žiaden komfort. V ponuke služieb nenájdete výlet do New Yorku, Silvester v Paríži, či slnkom zaliate pláže Kalifornie. Napriek tomu firma rastie, zaujíma čoraz silnejšiu pozíciu na trhu, ekonomické a finančné ukazovatele sa vyvíjajú podľa predstáv každého manažéra. Mucha CC expanduje, zakladá nové pobočky za spolupráci partnerov i v zahraničí. Zamestnáva čoraz väčší počet interných i externých pracovníkov.
Kto alebo čo spôsobilo takýto zvrat a úspech? Podnikateľská jednotka objavila medzeru na trhu, prázdne miesto v ponuke konkurencie, zariskovala a využila situáciu vo svoj prospech. Mucha CC ponúka svojim klientom romantiku, nebezpečenstvo a dobrodružstvo v zaostalých, človeku len málo známych krajinách tretieho sveta. Ide o materiálne chudobné miesta na Zemi, kde hladom každodenne umierajú 100-ky ľudí, domorodé obyvateľstvo v ťažkých podmienkach bojuje o prežitie. Na druhej strane sa však človeku naskytne šokujúci pohľad na ničím nerušenú, panensky čistú flóru a faunu, miesta kde stále platí zákon prírody. Azúrové vody, večne zelené pralesy, banány, kokos a k tomu tajomné a spirituálne obrady neznámych kmeňov. Približne tak je konštruovaná ponuka a reklama tejto agentúry. Jednoducho originálne.
Celý plán sa pripravoval niekoľko rokov. Vlastníci postupne nadväzovali kontakty so skupinami osôb v cieľových oblastiach. Priateľské kontakty neskôr premenili do formy obchodného či zamestnaneckého vzťahu. Formálne a administratívne úkony radšej prenechali na skúsených odborníkov. Zákazník okrem približného plánu cesty dostáva domorodého sprievodcu, v spoločnosti ktorého jednoducho žije a ktorý sa stará o jeho spokojnosť. Celá takáto sranda nestojí málo, práve naopak. Náklady sú vysoké, vedenie však argumentuje tým, že značná časť Vašich peňazí smeruje na rozvoj a pomoc deťom a postihnutým v krajinách tretieho sveta. Možno teda hovoriť aj o akomsi humánnom projekte, ktorý si získava čoraz väčšiu podporu i zo strany osobností a prominentov v Slovenskej republike.
Počas niekoľko mesačnej pôsobnosti si firma urobila meno doma i v zahraničí, predbehla v mnohom konkurenciu, celkový obrat a zisk neustále rástol.
Po takmer 2 rokoch však nastal zvrat. Situácia sa postupne začala dramaticky meniť krátko po tom, ako jeden z domorodých sprievodcov jednoducho zlyhal. Každý sprievodca bol podrobený zdravotným testom, s výsledkami ktorých bol vedúci pracovník oboznámený dodatočne .Domorodý sprievodca Úgačaka vedome nakazený nebezpečným a neznámym vírusom „bažina“ sprevádzal turistov i napriek tomu, že si uvedomoval riziko prenosu infekcie na zákazníkov. Vidina rýchleho obohatenia sa a materiálne zabezpečenie jeho rodiny mu však nedovolili vzdať sa tejto práce. Keďže dopredu vedel, že mu ostáva už len niekoľko dní a okrem rodiny nemá čo stratiť, rozhodol sa využiť situáciu posledný krát vo svoj prospech.
Otázka: Ako mal manažér zareagovať, keď sa o domorodcovej chorobe dozvedel v čase, keď výlet prebiehal už tretí deň? V čom urobil manažér chybu? / výlet mal povoliť až po zverejnení testov – resp. mal vyvíjať tlak na činnosť zdravotníckej jednotky./
Pokr. Manažér si síce reálne uvedomoval nebezpečenstvo, no napriek tomu nezasiahol do danej situácie, pretože do konca zájazdu ostávali už iba dva dni a nechcel vyvolať paniku medzi turistami, nakoľko sa v skupine nachádzali aj ženy a deti.
Realita však bola iná. Úgačaka predal celú skupinu cudzincov domorodému kmeňu ľudožrútov, za čo zinkasoval nemalé množstvo zlata a diamantov, ktorými mohol zabezpečiť rodinu tesne pred svojou smrťou. V piaty deň sa u sprievodcu ozvalo svedomie a s celou záležitosťou oboznámil svojho nadriadeného ,krátko na to podľahol zákernej chorobe. Celá skutočnosť po niekoľkých dňoch vyšla najavo, čo ovplyvnilo celý chod spoločnosti.
Otázka: Aké opatrenia by mal manažér uskutočniť v súvislosti s odhaleným problémom ak nie je neskoro?
Záujem o služby z radov zákazníkov klesal, ubytovacie a prepravné kapacity, zmluvy a kontrakty boli zrazu nerentabilné. Klesal obrat, rástla zadĺženosť. Rodinné vzťahy medzi vedením a vlastníkmi sa zhoršili do takej miery, že M. Počerný obvinil management zo zanedbania kontroly a zodpovednosť pripísal konkrétnym osobám.
Otázka: Môže zanedbanie priebežnej kontroly činnosti v podniku viesť k totálnemu krachu?
Vlastníci si uvedomovali nepriaznivý dopad na firmu, nechceli však pripustiť, že ich originálna myšlienka mohla zlyhať. Za príčinu pádu preto i naďalej považovali management. Ten sa na druhej strane bránil tým, že každá zložka riadenia je kontrolovateľná vyššou úrovňou a zodpovednosť teda nesú i vlastníci firmy.
Otázka: Má management pravdu?