Príhovor na stužkovú 3

Vážený pán riaditeľ, vážená pani triedna profesorka, ctení profesorský zbor, drahí rodičia, milí spolužiaci a všetci naši hostia.

Zišli sme sa tu, aby sme spoločne oslávili tento výnimočný okamih.

Dnešným večerom, sa začne nová etapa nášho života. Začleníme sa do sveta dospelých, do sveta plných nástrach, povinností, ťažkých životných skúšok ale i radostí, ktoré patria k životu každého človeka.Stojíme tu, s pripnutou zelenou stužkou a s nádejou, že prvú veľkú skúšku dospelosti zvládneme šťastne a do života vykročíme so vztýčenou hlavou. Zoberieme si so sebou i mnoho krásnych spomienok, ktoré nás viažu k tejto škole. Až keď opustíme bránu tejto školy a budeme si hľadať zamestnanie alebo pokračovať v štúdiu na vysokej škole, uvedomíme si, že najkrajšie roky nášho života uplynuli ako tečúca rieka.

V tomto, pre nás poslednom ročníku máme veľa povinností, veľa učenia. Musíme sa naučiť to, čo sme za predchádzajúce roky nestihly alebo sa nám nechcelo. Budem dlho spomínať nad prebde-nými nocami strávenými pri robení referátov alebo učení sa na previerky, ktoré mnohokrát nedo- padli podľa našich predstáv. Často naše chyby prisudzujeme profesorom, no myslím si, že oni za to nemôžu, ale môžeme si za ne sami. Keby sme sa na každú hodinu poriadne pripravili, tak by asi dnes nebol žiaden problém. No na druhej strane, nielen učenie je dôležité. Treba si vedieť aj oddýchnuť, relaxovať a načerpať tým nové sily. Niektorý, to s tým relaxovaním prehnali hneď na začiatku a až teraz si uvedomili, že nič nerobením ešte nikto nič nezískal. Pre mnohých to neboli najľachšie roky. Možno aj tým, že si asi nevybrali správnu cestu.

Chcel by som sa poďakovať Vám, milí profesori, že ste sa snažili nás usmerniť na tú správnu cestu.

Určite to nebola ľahká úloha. Snažili ste nás zaplaviť hromadou vedomostí, ktoré sme veľakrát jednoducho ignorovali. Zažili sme kopu zábavných i menej zábavných dní. Viem, nemali ste to s nami ľahké, ale priznajte si, že ani my sme to s vami nemali vždy ľahké.

Ďakujeme za vaše úsilie.

Osobitná vďaka patrí našej triednej profesorke, ktorá tolerovala naše výstrelky. Ďakujem jej za to, že to s nami vydržala počas celých štyroch rokov a dúfam, že spomienka na našu triedu bude príjemná a dlhotrvajúca.

Veľká vďaka a zároveň poklona, patrí práve Vám milí rodičia. Pretože bez vašej podpory by sme neboli tým, čím sme dnes. Určite to nebolo ľahké pre Vás, pozorovať, ako sa z vašeho dieťaťa stáva dospelý človek, ktorý bude musieť zdolávať prekážky, ktoré nám do cesty podhodí sám život. Ešte veľakrát sa budete dívať na to, ako vaše dieťa spadne, no vy budete vždy pripravený mu podať pomocnú ruku.


Možno ešte celkom nechápeme, prečo nás vnímate ako deti, no zistíme to až vtedy, keď budeme mať vlastné a vtedy si uvedomíme čo ste sa nám za tie roky snažili ukázať. Snažili ste nám dať to najlepšie čo ste mohli a za to vám patrí veľká vďaka.

Ako som už na začiatku spomenul, stojíme tu v tomto slávnostnom okamihu, okamihu, ktorý sa nám všetkým zapíše do pamätí. Stojíme tu s túžbou stať sa skutočne dospelými a s túžbou, že prvý najdôležitejší vstup sa nám vydarí čo najlepšie. Spomienky, ktoré nás viažu s touto školu, nám určite dlho pretrvajú a budeme na ňu vždy radi spomínať.

Prajem Vám príjemný večer a dobrú zábavu.