PRIBINA ( 825 - 833 ) vládnutie

Stopäťdesiat rokov po zániku Samovej ríše na našom území pretrvávalo kmeňové zriadenie. Časom sa pretvorilo na nový, vyšší útvar - Nitrianské kniežat-stvo. Naši pradávni predkovia obrábali zem, pásli dobytok, venovali sa remeslám. A občas museli bojovať. Najmä proti Avarom, hoci tí postupne splývali s domácim obyvateľstvom, a tak sa nepriateľstvo zmierňovalo. K vojenským konfliktom však dochádzalo ešte dlho. Súdobá história si územie nad stredným Dunajom akosi prestala všímať. Za celé obdobie sa o ňom nezachovala nijaká správa. Až sa v dobových písomných prameňoch objavilo meno Pribina. Jeho predkovia sa pravdepodobne ako kmeňoví náčelníci zúčastnili aj po boku franského vojska Karola Veľkého na konečných víťazných bitkách proti Avarom v oblasti stredného Dunaja - v Panónii. Pribina zveľadil majetok predchodcov a časom zjednotil značnú časť samostatných útvarov na západnom, severnom a strednom Slovensku. Ako knieža spravoval krajinu najmä zo svojho hlavného sídla v Nitre - Nitrave. Tam dal postaviť aj prvý kresťanský kostol na našom území, teda na území severne od Dunaja. Pri upevňovaní svojej moci skrížil meče s kniežaťom Mojmírom I. (z mojmírovskej dynastie), ktorý sa takisto usiloval zväčšiť svoje, Moravské kniežatstvo. Pribina boj prehral a spolu s družinou a synom Koceľom opustil Nitru. Krátky čas žil vo Východofranskej ríši, potom v Bulharsku, Chorvátsku, Korutánsku a napokon v Zadunajsku, pri Balatóne a rieke Zale, kde mu franský panovník prepožičal (dal do léna) majetky. Neskôr mu ich daroval až do skutočného vlastníctva.

ČO ZNAČÍ MENO PRIBINA

O tom, že súvisí s latinským privignus (čo znamená nemanželský, nevlastný syn, pastorok), dnešní vedci pochybujú. Zastávajú názor, že je to slovo slovanského pôvodu. Podľa jedných pochádza zo slova prvina, čiže prvorodený syn, prvý z rodu. Väčšina vedcov sa však domnieva, že meno Pribina je odvodené od slova pribúdať, staršie pribývať. Keďže nitrianskemu kniežaťu pribúdala moc, sláva, majetok, takéto vysvetlenie pôvodu mena môže byť opodstatnené.

PRIBINA A KRESŤANSTVO

Keď dal Pribina postaviť kostol v Nitrave, bol ešte pohanom. Prečo tak urobil? Dôvodov mohol mať niekoľko. Možno chápal význam kresťanstva vo svojom kniežatstve, možno chcel vyhovieť manželke, kresťanke z Bavorska, alebo kupcom zo západu, ktorí prichádzali na naše územie a sústreďovali sa aj v Nitre, šíritelia kresťanstva - írsko-škotskí, franskí a talianski misionári, ako aj kupci zo západu - prenikali totiž na naše územie predtým (v druhej polovici 8.storočia). Pribina sa neskôr dal pokrstiť a stal sa zanieteným šíriteľom kresťanskej viery. Vo svojom kniežatstve v Panónii (tak sa nazývalo územie medzi Dunajom a Sávou) vybudoval 13 kostolov. Vysviacka každého sa stala veľkou udalosťou. Najväčšou bolo dokončenie baziliky v jeho sídle Blatnohrade.

O PRIBINOVI A JEHO DOBE V DÁTACH

• Pribina sa narodil okolo roku 800.
• V roku 828 sprevádzal salzburský arcibiskup Adalrám Ľudvíta Nemca na jeho výprave proti Bulharom. Vtedy navštívil (možno na pozvanie) aj Pribinu a vysvätil mu kamenný kostol
• V rokoch 830 - 833 prebiehali boje medzi Pribinom a Mojmírom a skončili sa Pribinovou porážkou a útekom z Nitravy.
• V roku 839 dal Ľudovít Nemec Pribinovi územie okolo Zaly v dolnej Panónii do prenájmu, v roku 847 do trvalého vlastníctva.
• V roku 850 sa konalo vysvätenie kostola v Blatnohrade.
• Pribina umrel v roku 861. Buď padol v boji proti Moravanom, alebo ho zákerne zavraždili. Jeho nástupcom sa stal syn Koceľ.