prednáška
Účtovníctvo
Obsah
2. Predmet Účtovníctvo 2
2.5 Témy prednášok (cvičení) 2
3. Vývoj účtovníctva 3
3.1 Historický 3
3.2 U nás 3
4. Základy účtovníctva 3
4.1 Základné pojmy 3
4.2 Význam účtovníctva 4
4.3 Účtovná jednotka 4
4.4 Podnik, jeho ciele a funkcie 4
4.5 Základný cieľ, predmet a charakteristické rysy účtovníctva 4
4.6 Účtový informačný systém 5
4.6.1 Účtovné obdobie 5
4.6.2 Finančné účtovníctvo 5
4.6.3 Nákladové (vnútropodnikové) účtovníctvo 5
4.6.4 Manažérske účtovníctvo 6
4.6.5 Funkcie účtovného informačného systému 6
4.7 Účtovné systémy u nás 6
4.7.1 Zákon o účtovníctve 7
5. Majetok 7
5.1 Predmet účtovníctva 7
5.2 Triedenie majetku 7
5.3 Zdroje majetku 8
5.3.1 Dva pohľady na majetok 9
6. Súvaha 9
6.1 Inventúra 9
6.1.1 Inventúrny súpis 10
6.1.2 Inventarizácia 10
6.2 Tvar súvahy 10
6.3 Náležitosti súvahy 11
6.4 Formy súvahy 11
6.5 Druhy súvah 12
7. Súvaha v pohybe 12
7.1 Hospodárske operácie 12
7.1.1 Príklad nepôsobivých hospodárskych operácií 13
7.1.2 Príklad hospodárskych operácií pôsobivých 14
7.2 Zisťovanie hospodárskeho výsledku 16
8. Účet ako prameň ekonomických informácií 17
8.1 Jednoduchý účtovný zápis 17
8.1.1 Začiatočný účet súvahový 17
8.1.2 Súvahové účty 17
8.1.3 Výsledkové účty 18
8.1.4 Účet ziskov a strát a konečný účet súvahový 18
8.2 Zložený účtovný zápis 18
8.2.1 Príklad zloženého účtovného zápisu 18
8.2.2 Príklad kúpy a následného predaja 22
8.3 Analytická evidencia 23
8.3.1 Súpis analytickej evidencie 23
8.4 Tabuľková predvaha 23
8.4.1 Príklad tabuľkovej predvahy 24
8.5 Iné účtovné doklady a knihy 26
9. Účtová osnova 27
9.1 Princípy dodržované pri zostavení účtovej osnovy 28
9.1.1 Princíp uzávierkového hľadiska 28
9.1.2 Brutto princíp sledovania nákladov a výnosov 28
9.1.3 Princíp sledovania a vyčíslenia hospodárskeho výsledku podľa jednotlivých činností 28
9.1.4 Princíp členenia majetku a záväzkov z hľadiska času na krátkodobé a dlhodobé 29
9.1.5 Reálne vykázanie majetku finančnej a dôchodkovej situácie podniku 29
2. Predmet Účtovníctvo
2.5 Témy prednášok (cvičení)
1. Účtovný informačný systém, jeho predmet, funkcie a štruktúra. Právna úprava účtovníctva.
2. Majetok a jeho zložky.
3. Zdroje majetku a ich členenie, inventúra, inventúrny súpis.
4. Súvaha, jej obsah, forma druhy, bilančný princíp a z neho odvodené vzťahy.
5. Obchodné a účtovné prípady, zmeny súvahových stavov, vznik nákladov a výnosov.
6. Sústava účtov v podvojnom účtovníctve, účet, účtovné zápisy, zásada ich podvojnosti, účtovné knihy, jednoduché a podvojné účtovníctvo.
7. Kontrola formálnej a vecnej správnosti účtových zápisov a opravy ich chýb.
8. Účtovné doklady, princíp dokladovosti.
9. Oceňovanie Ma a záväzkov, druhy oceňovacích veličín, oceňovacie princípy.
10. Účtovná uzávierka a jej funkcia.
11. Zobrazenie kolobehu Ma v podniku v účtovníctve, účtová osnova a účtový rozvrh
12. Harmonizácia účtovníctva.
13. Všeobecne uznávané účtovné zásady.
3. Vývoj účtovníctva
3.1 Historický
Vznikom deľby práce a výmeny tovarov už v prvotno-pospolnej spoločnosti existovala veľmi jednoduchá evidencia, realizovaná rytím do stromov alebo kostí, pričom jednotlivé ryhy symbolizovali nejaké čiastky - v prípade dlžoby mali dlžník aj veriteľ každý svoju “palicu” s rovnakými ryhami - splácaním pôžičky z nej vždy danú časť odlomili. V Peru používali prírodné materiály umožňujúce robiť uzly, ktoré mali rovnakú funkciu ako ryhy - neskôr ich rozlišovali aj farbou. V Číne a Egypte sa používalo obrazové písmo, v Grécku a Ríme, kde účty slúžili hlavne vládnucej triede, sa používali rozličné materiály, napríklad hlinené tabuľky/črepiny alebo morské lastúry. Neskôr v Egypte začali na prenos informácií používať listy v tom čase hojne rozšírenej rastliny, papyrusu. Listy boli 7 až 27 cm široké a asi 35 cm dlhé. Stáčali sa do zvitkov a ukladali do puzdier, ktorých materiál sa líšil podľa vzácnosti dokumentu.
Začiatky podvojnej sústavy sa objavujú v 13. storočí v Taliansku, ktoré bolo v tom čase obchodne veľmi vyspelou krajinou. V roku 1494 vydal Luca Pacioli knihu, v ktorej popísal základy podvojného účtovníctva a jeho logika sa nezmenila dodnes.
U nás sa účtovníctvo objavuje v polovici 18. Storočia, významnými predstaviteľmi sú (väčšinou profesori a niektorí ešte aj žijúci) Fiala, Cisárek, Králiček, Laučík??.
3.2 U nás
1946 Základná reforma
“Jednotná sústava podnikového počtovníctva”
-zmiešaná ekonomika, účtovníctvo bolo podriadené daniam
1953 “Národohospodárska evidencia”
-účtovníctvo sa degradovalo, stratil sa jeho význam pre finančné riadenie, všetko sa riešilo centrálne, úplne zmizlo vnútropodnikové účtovníctvo
1966-7 “Jednotná sústava sociálno-ekonomických informácií”
-centralistický vplyv, ale rehabilitácia vnútropodnikového účtovníctva, ako celok bolo ale stále chápané iba ako štatistika
1993 Porevolučná reforma
-účtovníctvo sa prispôsobilo trhovým podmienkam (pri rozhodovaní, systém ktorého štátu prebrať nakoniec ostali iba francúzsky a nemecký (daňovo zameraný) - nakoniec vybrali francúzsky)
4. Základy účtovníctva
4.1 Základné pojmy
(dopĺňajú sa postupne)
Pohľadávka Keď nám niekto niečo dlhuje
Záväzok Vždy keď niekomu niečo dlhujeme
4.2 Význam účtovníctva
(Je jasný :-).
4.3 Účtovná jednotka
môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť a preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pre daňové účely. Viď Obchodný zákonník 513/92, § 1-6, 27, 35-40. Dôležitý je vlastník - fyzická alebo právnická osoba.
4.4 Podnik, jeho ciele a funkcie
Podnik je jednotka:
• Ekonomická, lebo vytvára materiálne/duchovné statky a/alebo poskytuje služby pre uspokojenie spotrebiteľov
• Sociálna, lebo zamestnáva ľudí a stará sa o nich (niekedy :-)
• Finančno-účtovná, lebo svoje ekonomické ciele uskutočňuje rozvážne, plánovite a cieľavedome
Podnik má tri základné ciele:
1. Zisk
2. Úhradu všetkých platobných povinností
3. Hospodárnosť podnikateľskej činnosti (minimálne vstupy/náklady, maximálne výstupy/príjmy)
Aby účtovníctvo mohlo dávať kvalitné informácie pre riadenie, musí nadväzovať na všetky jeho funkcie, t.j.:
a) Plánovaciu
b) Organizačnú
c) Kontrolnú
d) Informačnú
e) Komunikačnú
Štruktúra riadenia:
1. Stanovenie cieľa
2. Priebeh a uskutočňovanie cieľa
3. Kontrola
4.5 Základný cieľ, predmet a charakteristické rysy účtovníctva
Základným cieľom účtovníctva je podávať verný a pravdivý obraz o finančnej, výnosovej situácií a majetku podniku.
Predmetom účtovníctva je:
1. Zobraziť stav Ma a jeho zdrojov, záväzkov, vlastného imania a zachytiť ich zmeny
2. Zobraziť náklady a výnosy, resp. príjmy a výdavky
3. Zistiť hospodársky výsledok (zisk/strata)
Charakteristické rysy:
• Úplnosť
• Nepretržitosť
• Usporiadanosť
• Systémovosť
• Atď. :-)
4.6 Účtový informačný systém
Informačný systém podniku predstavuje sústavu záznamov hospodárskych operácií prebiehajúcich v podniku, z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v celom procese riadenia podniku.
-časti:
1. Finančné účtovníctvo
2. Nákladové účtovníctvo a kalkulácie
3. Plánovanie a rozpočtovanie
Všetky tri stupne sú navzájom úzko prepojené a nadväzuje na ne manažérske účtovníctvo.
4.6.1 Účtovné obdobie
Je ??. V SR je v zákone stanovený kalendárny rok, t.j. vždy od 1.1. do 31.12. Preto ak sa napríklad začne účtovať 1.12., účtovné obdobie končí aj tak 31.12.
4.6.2 Finančné účtovníctvo
Jeho forma a obsah sú dané ministerstvom financií. Predstavuje nepretržité zachytávanie všetkých obchodných prípadov účtovného obdobia, ktoré vyjadrujú vzťah podniku k externému svetu. Zachytávanie sa deje vecne, systematicky a časovo chronologicky.
Často sa chápe aj ako základné.
Zachytáva vzťah účtovnej jednotky a operácie, ktoré vznikajú medzi ňou a okolím. Jeho výsledkom je účtovná závierka - súvaha, výkaz ziskov a strát a príloha. Dáva informácie o javoch minulých.
Naň bezprostredne nadväzuje daňové účtovníctvo.
4.6.3 Nákladové (vnútropodnikové) účtovníctvo
sa používa hlavne pre vnútropodnikové riadenie, čerpá informácie z finančného. Tiež poskytuje informácie o javoch minulých. Sleduje náklady podľa druhu (aký náklad) a miesta jeho vzniku. Výkony sa evidujú ako výnosy. Porovnaním vnútropodnikových nákladov a výnosov sa dostáva vnútropodnikový výsledok hospodárenia.
V súčasnosti nie je právne upravené.
4.6.4 Manažérske účtovníctvo
čerpá informácie aj z nákladového, na ich základe robí prepočty zamestnanosti, plánov zásob, a i. Je to taktika a stratégia pre účtovné jednotky.
4.6.5 Funkcie účtovného informačného systému
sú zároveň aj funkciami účtovníctva:
1. Dokumentačná = každý prípad v účtovníctve musí byť zdokladovaný (tovar, množstvo, cena) - kúpa aj predaj
2. Informačná = poskytuje informácie pre všetkých užívateľov (vlastníci, manažéri, zamestnanci, veritelia, banky)
3. Kontrolná = z nej vyplýva rentabilita/hospodárnosť
4. Je základňou pre rozhodovanie = či sa splnili ciele a z toho vyplývajúce ďalšie rozhodnutia
Informácie manažérskeho účtovníctva musia mať aj kvalitatívne charakteristiky:
1. Relevantnosť (vlastnosť predvídať budúcnosť a poskytovať spätnú väzbu)
2. Objektívnosť (preukázateľnosť, overiteľnosť, nestrannosť)
3. Včasnosť (vždy vtedy, keď ich potrebujeme)
4. Zrozumiteľnosť (jasné, logické, prehľadné)
5. Porovnateľnosť (napr. medzi podnikmi)
Veľkosť informačného systému závisí od veľkosti podniku, ale 4 kroky sú v každom rovnaké:
1. Zber informácií (postup, umožňujúci získať potrebné informácie)
2. Záznam informácií (+roztriedenie podľa toho, kde ich potrebujú)
3. Zhodnotenie informácií (analýza a rozbor)
4. Komunikácia (odovzdanie informácií užívateľom, ktorí ich potrebujú - správy/výkazy, a i.)
4.7 Účtovné systémy u nás
môžu byť organizované troma spôsobmi:
1. Zachytenie príjmov a výdavkov
2. Jednoduché účtovníctvo = príjmy a výdavky, evidencia Ma a záväzkov - zisk sa zisťuje porovnaním vlastného imania na začiatku a na konci účtovného obdobia = rozdiel
3. Podvojné účtovníctvo = všetky obchodné prípady sa zachytávajú časovo chronologicky a systematicky v hlavnej knihe - kladú sa na ňu viaceré požiadavky, ale 3 sú základné:
1. Vedenie účtovníctva musí byť úplne preukazné (doklady) a správne (zákon a postupy)
2. ??
3. ??
Medzi základné metodické prostriedky účtovníctva patria:
1. Súvaha a bilančný princíp
2. Účet a sústava účtov
3. Podvojnosť a súvzťažnosť
4. Oceňovanie
5. Účtovná dokumentácia
Náš účtovný systém je prebratý z francúzskeho, ktorý sa snaží hlavne o reálne zobrazenie/vyjadrenie účtovnej jednotky a daňový základ sa zisťuje mimo účtovníctva. Ďalšie úpravy vyplynuli z medzinárodných štandardov (napr. EU). Zahŕňajú aj niektoré Európske direktívy, konkrétne najmä 4., 7. a 8:
• 4. je o zostavovaní výkazov (aby sa dalo rovnako orientovať vo výkazoch všetkých štátov)
• 7. hovorí o konsolidovanej účtovnej uzávierke (za spoločnosť s viacerými dcérskymi)
• 8. upravuje overovanie účtovnej uzávierky = auditorstve
4.7.1 Zákon o účtovníctve
1. Všeobecné ustanovenia
2. Účtovné sústavy, účtovné doklady, účtovné zápisy a účtovné knihy
3. Účtovná závierka
4. Spôsoby oceňovania
5. Inventarizácia majetku a záväzkov
6. Úschova účtovných písomností
7. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
Vedenie podvojného účtovníctva záväzného pre podnikateľské subjekty stanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov.
5. Majetok
5.1 Predmet účtovníctva
je zachytenie zmien a zdrojov majetku. Ma je to, čím účtovná jednotka uskutočňuje svoju činnosť - môžu byť rôzne druhy. Podstatný je aj zdroj, odkiaľ bol Ma získaný.
Kolobeh (1-2-3-4-5-1-…):
1. Peniaze
2. Budovy, stroje a zásoby (hodnota budov a strojov prechádza do výrobkov postupne, zásob okamžite)
3. Nedokončené výrobky
4. Dokončené výrobky
5. Zákazníci
5.2 Triedenie majetku
I. Investičný (stály, neobežný) má v držbe dlhšie ako 1 rok
1. Hmotný investičný
a) Budovy, haly a stavby
b) Stroje prístroje a zariadenia
c) Dopravné prostriedky,
d) Inventár (nábytok, knižnica)
e) Trvalé porasty a základné stádo
f) Drobný hmotný investičný Ma
g) Umelecké diela a pozemky (neodpisujú sa - všetko ostatné áno)
2. Nehmotný investičný
a) Duševné práva, patenty, licencie a iné cenné práva
b) Výsledky výskumnej činnosti
c) Software
d) Goodwill
e) Drobný nehmotný investičný Ma
3. Finančné investície
a) Vklady
b) Dlhodobé pôžičky v iných podnikateľských subjektoch (cenné papiere, akcie a i.)
II. Obežný - kratšie ako 1 rok
1. Zásoby
a) Ma na sklade
b) Nedokončené výrobky
c) Polotovary vlastnej výroby
d) Výrobky
e) Zvieratá
f) Tovar
2. Pohľadávky voči
a) Odberateľom
b) Zamestnancom
c) Finančným orgánom a iným subjektom
3. Krátkodobý finančný Ma
a) Peniaze = pokladnica
b) Bankové účty
c) Ceniny (kolky, známky, jedálenské lístky, telefónne karty = všetko, čo má hodnotu)
d) Majetkové cenné papiere obchodovateľné (nakúpené v spoločnosti za účelom obchodovania, t.j. pod 1 rok)
5.3 Zdroje majetku
predstavujú hodnotové zobrazenie časti podielu vlastníka na majetku a právne nároky veriteľov. Z právneho hľadiska ich možno označiť ako právnu oblasť a druhy majetku ako vecnú oblasť majetku.
I. Vlastné
1. Vlastný kapitál/Základné imanie (pri zakladaní) - o jeho výške hovorí obchodný zákonník, často sa s ním viaže právne hľadisko, lebo určuje aj práva spoločníkov na podiel na Ma. Zdroje krytia: vlastné a cudzie (pri založení vlastný = základné imanie = peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov do účtovnej jednotky, ktorú zakladajú) Pri založení môže vzniknúť rozdiel medzi upísaným a splateným imaním. Upísané je dané Z, splatené je skutočne splatené a rozdiel je nesplatené upísané imanie. Vzniká pohľadávka voči spoločníkom na splatenie tejto časti.
2. Kapitálové fondy - vlastné zdroje krytia (dary, dotácie)
3. Fondy ziskové - vytvárajú sa zo zisku
a) Zákonný rezervný fond povinne zo Z, buď 10% pri založení, alebo 20% pri prvom hospodárskom výsledku
b) Ostatné fondy (odmeny, výstavba, a i.)
c) Sociálny fond - môže sa doplniť zo zisku = sociálne účely pre zamestnancov
4. Nerozdelený zisk z minulých rokov
5. Zisk za príslušné účtovné obdobie
II. Cudzie (záväzky)
1. Dlhodobé
a) Rezervy - osobitné postavenie - vytvárajú sa väčšinou na veľké opravy/rekonštrukcie, aby vás to v tom roku “nepoložilo” platí aj nižšiu daň, ako cudzí sa chápe preto, že ju robí iná firma, voči ktorej bude mať záväzok
b) Dlhodobé bankové úvery (nad 1 rok)
c) Ostatné dlhodobé záväzky, napr. dlhopisy (ak účtovná jednotka môže vydať dlhopis - používa ho ako finančnú výpomoc)
2. Krátkodobé
a) Záväzky voči dodávateľom
b) Záväzky voči zamestnancom
c) Krátkodobé bankové úvery (do 1 roka)
d) Záväzky voči finančným orgánom (napr. daňový úrad)
e) Záväzky voči orgánom sociálneho zabezpečenia
5.3.1 Dva pohľady na majetok
 Forma (v čom) = Aktíva
 Zdroj (odkiaľ) = Pasíva
Musí platiť, že Aktíva = Pasíva, čo sa nazýva bilančný princíp.
6. Súvaha
zodpovedá podniku dve základné otázky:
1. Aký je bohatý, čiže aký má majetok
2. O čo sa stal bohatším/chudobnejším, čiže ako sa zmenil stav majetku
Aby ich mohol zodpovedať, musí svoj Ma stále preverovať, na čo slúži inventúra.
Súvaha zobrazuje majetok podľa formy a účelu (aktíva) a jeho zdroje (pasíva) v peňažnom vyjadrení k určitému dňu.
Súvahová rovnováha: aktíva = pasíva.
Súvahová položka je každá položka majetku alebo zdrojov.
Súvahový stav je označenie jednotlivých druhov aktív a ich príslušných zdrojov v peňažnom vyjadrení.
Súvahový deň je deň, ku ktorému je súvaha zostavená.
6.1 Inventúra
sa riadi zákonom o účtovníctve (napr. v pokladni sa musí robiť minimálne 4 krát ročne).
Môže mať dve formy:
1. Fyzická (premeranie, odváženie, atď.)
2. Dokladová (len doklady - faktúry, pohľadávky, záväzky, a pod.)
Po skončení inventúry sa zostaví inventúrny súpis o majetku a záväzkoch.
6.1.1 Inventúrny súpis
• Musí v ňom byť uvedený deň, ku ktorému bol zostavený
• Obsahuje veľmi podrobné detailné informácie
• Zostavuje sa v tabuľkovej forme
• Nezverejňuje sa, slúži len pre vnútornú potrebu firmy
• Slúži ako podklad pre zostavenie súvahy
Druhou časťou je inventarizácia.
6.1.2 Inventarizácia
je porovnanie skutočného stavu zisteného inventúrou so stavom majetku a záväzkov vedených v účtovníctve.
Inventarizačné rozdiely sa musia účtovnícky správne zaúčtovať. Môžu byť:
1. Úbytok do normy/Manko do normy (prirodzený úbytok)
2. Manko nad normu
3. Prebytok
6.2 Tvar súvahy
Tvar súvahy sa prebral z dvojramennej váhy - ak má byť v rovnováhe, musí mať rovnaké zdroje na oboch stranách. Vľavo = aktíva, vpravo = pasíva (aktíva - to čo máme, pasíva - zdroje, odkiaľ ho
máme). Každá súvaha musí mať svoj názov. Všetko je vyjadrené aj hodnotovo - v peňažných jednotkách. Suma aktív sa musí rovnať sume pasív. Vtedy je súvaha uzavretá.
Definícia súvahy: je prehľadné usporiadanie zložiek Ma, podľa jeho formy, zloženia a účelu, to jest aktív na ľavej a podľa zdrojov krytia, z ktorých sa kapitál získal, to jest pasív na pravej strane, v peňažnom vyjadrení k určitému konkrétnemu dňu (ten sa nazýva súvahový deň).
Jednotlivé položky v súvahe sa nazývajú súvahové položky. Peňažné vyjadrenie súvahových položiek je súvahový stav.
Najzákladnejšie triedenie aktív je delenie podľa Ma na investičný a obežný (vecné hľadisko), pasíva vyjadrujú právnu oblasť, t.j. odkiaľ sme získali ten ma, jeho pôvod a zdroje sa delia na vlastné a cudzie. Ma vyjadrený v súvahe je všetok Ma, ktorý má nejakú hodnotu alebo hodnotu prináša. Napr. účtovná jednotka má strojové zariadenie v zostatkovej cene 10000 (tak ho vedie v Ma), ale je schopné ešte priniesť hodnotu. Ak je zariadenie odpísané - nemá hodnotu, sa už v Ma nevedie, tak isto ako Ma v prenájme.
Pasíva = právna oblasť = nároky spoločníkov na podnik.
Nárok na čisté obchodné imanie = nárok spoločníka/vlastníka na aktíva v takej výške, v akej vložil vklad.
Čisté obchodné imanie = súhrn oceniteľných hodnôt v peniazoch.
Obchodné imanie = obchodný Ma + záväzky. Obchodný Ma je celý Ma podnikateľský (všetky oceniteľné veci, pohľadávky a iné oceniteľné práva).
6.3 Náležitosti súvahy
Oproti inventúrnemu súpisu súvaha vyjadruje stav Ma a zdrojov krytia k určitému dňu (rovnaké), rozdiel je že inventúrny súpis je podrobný, súvaha obsahuje údaje globálne. Záväzky a pohľadávky nie sú vyjadrené menovite, ale globálne. Aj súvaha je v peňažnom hodnotení/vyjadrení. Súpis sa nezverejňuje, ale súvaha sa podľa potreby áno. V praxi je súvaha jeden výkaz. Má určité logické usporiadanie, dané ministerstvom financií. Jej zostavenie slúži hlavne na finančnú analýzu podniku (rentabilita, hospodárnosť, likvidita, a i.).
Triedenie súvahy:
Názov Deň
Aktíva Pasíva
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
B. Stále aktíva
I. HIM
II. NIM
III. Finančné investície
C. Obežné aktíva
I. Zásoby
II. Dlhodobé pohľadávky
III. Krátkodobé pohľadávky
IV. Finančný Ma
D. Ostatné aktíva
I. Časové rozlíšenie
II. Dohadné účty aktívne A. Vlastné imanie
I. Základné imanie
II. Kapitálové fondy (fondy = vždy vlastné)
III. Fondy zo zisku
IV. Hospodársky výsledok minulých rokov
V. Hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia (zisk je +, strata -)
B. Cudzie zdroje krytia
I. Rezervy (napr. na opravy)
II. Dlhodobé záväzky
III. Krátkodobé záväzky
IV. Bankové úvery a výpomoci
C. Ostatné pasíva
I. Účty časového rozlíšenia - jeho účty
II. Dohadné účty pasívne
Aktíva sa ďalej triedia podľa likvidity (od najmenej), pasíva podľa doby splatnosti (prvé = s najdlhšou).
6.4 Formy súvahy
Dve základné:
1. Horizontálna/účtovná (tá, v tvare T) - jej prínosom je, že je dodržaný bilančný princíp a možno z nej vyčísliť celkovú hodnotou pasív aj aktív
2. Vertikálna/finančná (hlavne pri vyčísľovaní nárokov vlastníkov na vlastné imanie, pri vyčísľovaní čistých obežných aktív - výške pracovného kapitálu) jej nevýhodou je, že nevyjadruje sa v nej bilančný princíp ani výška Ma a zdrojov krytia
Príklad:
Účtovná súvaha:
Aktíva Pasíva
Budovy, haly a stavby 600000
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Dopravné prostriedky 300000
Inventár 100000
Tovar na sklade a v predajni 375000
Pokladnica 20000
Ceniny 5000
Bankový účet 160000
Majetkové cenné papiere 100000
Pohľadávky 140000 Základné imanie 1000000
Ostatné kapitálové fondy 100000
Zákonný rezervný fond 200000
Hospodársky výsledok - zisk 400000
Bankový úver 200000
Záväzky voči dodávateľom 40000
Zamestnanci 60000
2000000 2000000
Finančná súvaha:
A. Suma investičného Ma - stále aktíva 1200000 (prvé štyri v aktívach)
B. Výška obežného Ma - obežné ak. 800000 (zvyšné aktíva)
C. Krátkodobé záväzky (mínus) -100000 (voči dodávateľom + zamestnancom)
D. Čisté obežné aktíva (pracovný kapitál) +700000 (B-C)
E. Dlhodobé záväzky -200000 (bankový úver)
F. Čisté aktíva (výška Ma) 1700000 (A+D+E)
G. Vlastné imanie 1700000 (to isté (to aby ste chápali :-))
6.5 Druhy súvah
1. Externé (aj pre vonkajšie potreby - externých užívateľov)
a) Riadna súvaha (k 31.12.)
b) Daňová/individuálna (pre daňový úrad)
c) Konsolidovaná (v rámci holdingu)
d) Otváracia/zahajovacia (mimoriadna - na začiatku podnikania)
e) Konkurzná/likvidačná/iné mimoriadne okolnosti (mimoriadna)
2. Interné (na vnútornú potrebu)
7. Súvaha v pohybe
Súvaha má statický charakter - vykazuje stav k určitému konkrétnemu dňu. Cieľom a predmetom účtovníctva je ale zachytávať zmeny.
K zmene majetku a zdrojov dochádza pri hospodárskych operáciách/obchodných prípadoch. Hospodárska operácie, ktorá je predmetom účtovníctva sa nazýva účtovný prípad. Každý môže byť zachytený len na základe účtovnej dokumentácie (dokladovosť). Ak je doklad v poriadku (obsahuje všetko) prevádza sa účtovný zápis do účtovných kníh. Účtovné operácie sú tie, kde nedochádza k zmene majetku a zdrojov ale vyplývajú z techniky účtovania. Tiež sa stáva účtovným dokladom, preto potrebuje aj dokumentáciu a zápis. Účtovný prípad - napr. opravy, otváranie a zatváranie účtov. V podvojnom účtovníctve sa hospodárske operácie vyplývajúce zo zmien majetku a zdrojov zachytávajú systematicky v peňažných jednotkách (v prvom rade) viazanými zápismi, ktoré majú prísnu formu a tou je podvojnosť zápisov.
Zmeny sa dajú zachytávať aj v súvahe - po každej hospodárskej operácii sa robí nová súvaha.
7.1 Hospodárske operácie
Sa delia na:
1. Nepôsobivé (nemajú vplyv na zmenu vlastného imania, nemenia náklady ani výnosy, t.j. žiaden hospodársky výsledok): A = aktíva, P = pasíva:
a) +A +P Obojstranný prírastok
b) -A -P Obojstranný úbytok
c) -A +A Presun v rámci aktív
d) -P +P Presun v rámci pasív
2. Pôsobivé (menia výšku vlastného imania): A = aktíva, P = pasíva, N = náklady, V = výnosy:
a) -A N Strata
b) +P N Strata
c) +A V Zisk
d) -P V Zisk
7.1.1 Príklad nepôsobivých hospodárskych operácií
Obchodná spoločnosť PLUS s.r.o., ktorá sa zaoberá predajom čistiacich prostriedkov. Na začiatku účtovného obdobia mala nasledovný stav majetku a zdrojov (spoločnosti bolo oznámené, že banka jej poskytla úver vo výške 400000):
Súvaha č.1
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 100000
Bankové účty 80000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 10000 Základné imanie 100000
Dodávateľ 220000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000
410000 410000
1. Spoločnosť nakúpila od dodávateľa pracie prášky za 80000. Prevzala ich na sklad a faktúru zatiaľ neuhradila. (Obojstranný prírastok)
Súvaha č.2
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni +80000 180000
Bankové účty 80000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 10000 Základné imanie 100000
Dodávateľ +80000 300000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000
+80000 490000 +80000 490000
2. Úhrada časti faktúry dodávateľovi za už dodaný tovar z bankového účtu vo výške 50000. (Obojstranný úbytok)
Súvaha č.3
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty -50000 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 10000 Základné imanie 100000
Dodávateľ -50000 250000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000
-50000 440000 -50000 440000
3. Nákup cenín v hotovosti do zásoby vo výške 2000. (Presun v rámci aktív)
Súvaha č.4
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica -2000 8000
Ceniny +2000 2000 Základné imanie 100000
Dodávateľ 250000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000
440000 440000
4. Úhrada časti záväzku dodávateľovi z poskytnutého bankového úveru vo výške 100000. (Presun v rámci pasív)
Súvaha č.5
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000 Základné imanie 100000
Dodávateľ -100000 250000
Bankový úver +100000 90000
440000 440000
7.1.2 Príklad hospodárskych operácií pôsobivých
Súvaha č.1
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
440000 440000
1. Výdaj materiálu zo skladu do spotreby vo výške 10000. (Strata)
Zmena sa zachytí do výkazu ziskov a strát:
Náklady Výnosy
Spotreba materiálu 10000 Strata 10000
10000 10000
Súvaha č.2
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade -10000 10000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Strata 10000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
440000 440000
Aktíva sú menšie ako pasíva, čiže je strata, ktorá sa pripočíta k aktívam (možno ju zachytiť ako zápor do pasív)
2. Nárok zamestnancov na hrubé mzdy vo výšky 60000. (Strata).
Náklady Výnosy
Mzdové náklady 60000 Strata 60000
60000 60000
Súvaha č.3 (stále z pôvodnej)
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Strata 60000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
Zamestnanci 60000
+60000 500000 +60000 500000
3. Vystavenie faktúry odberateľovi za poskytnuté služby vo výške 240000. (Zisk)
Náklady Výnosy
Zisk 240000 Tržby za služby 240000
240000 240000
Súvaha č.4
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Pohľadávky 240000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
Zisk 240000
+240000 680000 +240000 680000
4. Tržby inkasované od zamestnanca za prenájom strojového zariadenia zrážkou zo mzdy vo výške 1000. (Zisk)
Všetky 4 dokopy
Náklady Výnosy
Spotreba materiálu 10000
Mzdové náklady 60000
Zisk 171000 Tržby za služby 241000
241000 241000
Súvaha č.5
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade -10000 10000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Pohľadávky 240000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
Zamestnanci 59000
Zisk 171000
+230000 670000 +230000 670000
7.2 Zisťovanie hospodárskeho výsledku
sa dá robiť:
a) Zo súvahy (väčšinou porovnaním na začiatku a konci účtovného obdobia).
Základné imanie sa môže zmeniť:
1. Ďalšími vkladmi/výbermi vkladov spoločníkov
2. Zvýšenie na základe dosiahnutého hospodárskeho výsledku
Súvaha k 31.12.95=1.1.96
Súvaha k 1.1.95 - stav: A = Majetok; P = Vlastné imanie + cudzie zdroje
Súvaha k 31.12.96 - stav: A = Majetok; P = Vlastné imanie zvýšené o hospodársky výsledok + cudzie
Ak A>P = zisk, ináč strata (ak je znížené).
b) Z výkazu ziskov a strát (porovnanie nákladov a výnosov)
Náklady = spotreba zhmotnenej a živej práce. V účtovníctve = úbytok rôznych druhov hospodárskych prostriedkov v peňažnom vyjadrení, ktoré sa spotrebovávajú v najširšom slova zmysle pri uskutočňovaní podnikových výkonov. K nákladom patria aj pokuty, penále, platené úroky, škody, a i. V účtovníctve sa členia podľa druhov a miesta vzniku. Podľa druhov = mzdové, spotreba, a i.
Výkony sú výsledkom podnikateľskej činnosti, či už vo forme výrobku, služby alebo práce či tovaru. Výkony sa môžu realizovať do vlastného podniku = odovzdané výkony. Ak ich preberajú iné subjekty / tretie osoby - realizácia výkonov. Výkon realizovaný a vyjadrený v peniazoch sa nazýva výnos. Výnosy sa delia na tržby a vnútropodnikové výnosy. Tržba je taký druh výnosu, ktorý je úhradou za realizované výkony. Vnútropodnikový výnos je výnos z odovzdania výkonov medzi útvarmi podniku. V praxi v účtovníctve aj tzv. ostatné výnosy, ako sú napríklad prebytok materiálu, predaj majetku. Príjem je širší pojem ako výnos. Výdaj je širší pojem ako náklad.
Výkaz ziskov a strát - vpravo náklady, vľavo výnosy, prebytok výnosov nad nákladmi je hospodársky výsledok. Zisk/strata sa zachytáva vždy na stranu menšiu (zisk do nákladov, strata do výnosov). Tiež musí byť na konci uzavretý, t.j. výnosy = náklady.
Hospodársky výsledok z výkazu ziskov a strát sa musí rovnať tomu zo súvahy.
8. Účet ako prameň ekonomických informácií
Každý obchodný prípad má vplyv na dve položky. Aby nebolo nutné opisovať celú súvahu, do účtovníctva bol vložené účty, niektoré sa tieto prípady zachytávajú.
Má položky:
Má dať (na ťarchu účtu) Dal (v prospech účtu)
Dátum Text Suma (Sk) Dátum Text Suma (Sk)
8.1 Jednoduchý účtovný zápis
Zásada podvojnosti v tomto prípade znamená, že ten istý prípad a príslušná suma sa vždy uvedie na dvoch súvsťažných účtoch - na jednom na ľavej a na druhom na pravej strane = jednoduchý účtovný zápis.
8.1.1 Začiatočný účet súvahový
Otváracia/zahajovacia súvaha sa robí len raz, dňom zápisu do obchodného registra sa začne podnikanie, preto sa musí začať aj účtovanie, t.j. musia sa otvoriť účty hlavnej knihy = účty aktív a pasív (zo súvahy); na začiatku je do nej vložený začiatočný účet súvahový, čo je zrkadlový obraz súvahy - majetok na pravej a zdroje na ľavej strane. Na začiatku sa zachytia len začiatočné zostatky, napr. účet pokladnica. Začiatočný účet súvahový nie je presný zrkadlový obraz súvahy, lebo treba doň rozpísať globálne položky. Musia byť na každý jeden účet podrobne rozpísané.
Začiatočné zostatky: Aktíva vždy = Má dať, Pasíva vždy = Dal.
8.1.2 Súvahové účty
Účty aktív a pasív = súvahové účty, lebo sú odvodené zo súvahy.
Aktív:
1. Zvýšenie = Má dať (napr. peniaze do pokladnice a pohľadávky)
2. Zníženie = Dal (platby, výdaj, a i.)
?? = Obrat strany Má dať, čo odbudlo
Pasív:
1. Zvýšenie = Dal
2. Zníženie = Má dať
Konečný zostatok = (Začiatočný zostatok) + (Obrat strany Má dať) - (Obrat strany Dal)
8.1.3 Výsledkové účty
Okrem súvahových existujú ešte účty nákladov a výdavkov = účty výsledkové, ktoré ale nemajú začiatočné zostatky, lebo sa neprevádzajú do ďalšieho obdobia (tvar majú rovnaký ako súvahové).
Zvýšenie nákladov sa spravidla účtuje do Má dať, zníženie do Dal, a u výnosov spravidla naopak.
V ich prípade nehovoríme o zostatku, ale o konečnom stave:
1. Na strane Má dať = (Obrat strany Má dať) - (Obrat strany Dal)
2. Na strane Má dať = (Obrat strany Dal) - (Obrat strany Má dať)
8.1.4 Účet ziskov a strát a konečný účet súvahový
Aby bola aj na konci účtovného obdobia dodržaná podvojnosť, do účtovej osnovy boli vložené:
1. Účet ziskov a strát predstavuje hospodársky výsledok (prvý krát vyčíslený); Náklady = Má dať, Výnosy = Dal; prevod konečného stavu zo strany Dal na Má dať pre náklady a pre výnosy naopak
2. Konečný účet súvahový je pre súvahové aktíva a pasíva; má podobu súvahy: Aktíva = Má dať, Pasíva = Dal; po prevode sa zistí hospodársky výsledok
8.2 Zložený účtovný zápis
vzniká, keď účtujeme na troch alebo viacerých súvsťažných účtoch. Často sa vyskytuje u podnikateľov, ktorí sú platiteľmi DPH. Títo musia viesť špeciálny účet, ktorý sa volá “Daň z pridanej hodnoty”. Zachytáva sa na ňom záväzok voči finančnému orgánu - je to účet pasív, čiže na strane dal. Daň, ktorú platí za tovary, si môže odpočítať a zachytáva ju a strane má dať.
8.2.1 Príklad zloženého účtovného zápisu
Dvaja spoločníci založili firmu. Jeden vložil do pokladnice 20000, druhý dal vklad vo výške 80000 a požiadali banku krátkodobý úver, ktorý im banka previedla na ich bankový účet v o výške 50000. Výpis z bankového účtu máme.
Začiatočná súvaha
Aktíva Pasíva
Pokladnica 20000
Bankový účet 130000 Základné imanie 100000
Krátkodobý bankový úver 50000
150000 150000
Pri otvorení účtov hlavnej knihy treba začať začiatočným účtom súvahovým.
Začiatočný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Základné imanie 100000 Pokladnica 20000
Bankový úver 50000 Bankové účty 130000
Suma 150000 Suma 150000
Treba ho vždy uzavrieť = sumy a čiary. Ostatné podvojne pootvárať, ale uzavrieť až na konci.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000
Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 130000
Základné imanie
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 100000
Krátkodobý bankový úver
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 50000
1. Nákup tovaru v hotovosti vo výške 12300 (cena 10000 + DPH 2300).
a) Vytvorenie účtu “Tovar na sklade a v predajni” a zapísanie sumy bez DPH do MD:
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 10000
b) Záznam do pokladnice, aj z DPH:
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000 Platba za tovar 12300
c) Vytvorenie účtu “Daň z pridanej hodnoty” a do MD 2300 (typický príklad účtovania na troch účtoch).
Daň z pridanej hodnoty
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup tovaru od dodávateľa 2300
2. Nákup strojového zariadenia od dodávateľa vo výške 6150 (5000+DPH).
a) Vytvorenie účtu “Dodávatelia” a do D 6150.
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup strojového zariadenia 6150
b) Vytvorenie účtu “Drobný investičný majetok” a do D 5000.
Drobný investičný majetok
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Strojové zariadenie 5000
c) Do účtu “Daň z pridanej hodnoty” do MD 1150 (opäť zložený účtovný zápis).
Daň z pridanej hodnoty
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup tovaru od dodávateľa 2300
Nákup strojového zariadenia 1150
3. Predaj nakúpeného tovaru - faktúra odberateľovi - 30000+6900 DPH.
a) Vytvorenie účtu “Odberatelia” a do MD 36900.
Odberatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj tovaru 36900
b) Vytvorenie účtu “Tržby” (výnosový) a do D 30000.
Tržby
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj nakúpeného tovaru 30000
c) Do účtu “Daň z pridanej hodnoty” do D 6900.
Daň z pridanej hodnoty
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup tovaru od dodávateľa 2300 Predaj nakúpeného tovaru 6900
Nákup strojového zariadenia 1150
4. Úhrada faktúry od odberateľa na bankový účet.
a) Do účtu “Odberatelia” do D 36900.
Odberatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj tovaru 36900 Úhrada faktúry 36900
b) Do účtu “Bankový účet” do MD 36900.
Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 130000
Úhrada faktúry odberateľom 36900
5. Zaúčtovanie odpisu strojového zariadenia.
- v SR sa neznižuje jeho hodnota na jeho účte (napr. v Rakúsku áno), ale nepriamo, cez účet “Oprávky”, kde sa opotrebenie zaznamenáva v peňažnom vyjadrení
a) Vytvorenie účtu “Oprávky” (kontraaktívny, ale správa sa ako účet pasív) a do D 5000 :
Oprávky
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Strojové zariadenie 5000
b) Vytvorenie účtu “Odpisy hmotného a nehmotného investičného majetku” (nákladový) a do MD 5000:
Odberatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Strojové zariadenie 5000
6. Vyskladnenie predaného tovaru.
a) Do účtu “Tovar na sklade a v predajni” do D 10000:
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 10000 Vyskladnenie 10000
Tržby treba upraviť o náklady, ktoré sme mali s kúpou toho, čo predáme.
b) Vytvorenie účtu “Predaný tovar” (nákladový) a do MD=10000:
Predaný tovar
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Vyskladnenie 10000
7. Uzatvorenie účtov.
Účet ziskov a strát
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaný tovar 10000 Tržby 30000
Odpisy 5000
Zisk 15000
30000 30000
Konečný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Pokladnica 7700 Základné imanie 100000
Bankové účty 166900 Bankový úver 50000
Drobný hmotný investičný majetok 5000 Daň z pridanej hodnoty 3450
Dodávatelia 6150
Oprávky 5000
Hospodársky výsledok (Zisk) 15000
Suma 179600 Suma 179600
8.2.2 Príklad kúpy a následného predaja
Kúpa za 100 a predaj za 150.
1. Nákup za 100.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok X Platba za tovar 100
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 100
2. Predaj za 150.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok X Platba za tovar 100
Predaj tovaru 150
Tržby
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj nakúpeného tovaru 150
3. Vyskladnenie tovaru.
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 100 Vyskladnenie 100
Predaný tovar
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Vyskladnenie 100
4. Výsledok.
Účet ziskov a strát
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Náklady 100 Tržby 150
Zisk 50
8.3 Analytická evidencia
Syntetické účty (klasické, napr. Dodávatelia) sa používajú kvôli prehľadnosti, ale často je zaujímavé aj poznať ich obsah podrobnejšie Preto sa k syntetickým účtom vedie ešte tzv. analytická evidencia. Tá podrobnejšie vyjadruje ten syntetický účet. Napr. Dodávatelia: K syntetickému sa vedie osobitný účet pre každého dodávateľa.
Vyzerá približne takto:
Dodávateľ 1 Dodávateľ 2 Dodávateľ 2
Má dať Dal Má dať Dal Má dať Dal
ZZ 50000 ZZ 30000 ZZ 20000
Príslušný syntetický účet:
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 100000
8.3.1 Súpis analytickej evidencie
Sa väčšinou robí na konci účtovného obdobia. Vyzerá nasledovne (podľa údajov z 8.3):
Začiatočný zostatok Obrat Zostatok
Dodávateľ 1 50000
Dodávateľ 2 30000
Dodávateľ 3 20000
Dodávatelia spolu 100000
8.4 Tabuľková predvaha
je formálna kontrola správnosti účtovných zápisov. Volá sa predvaha, lebo sa zostavuje ešte pred uzatvorením účtovníctva. Slúži len na formálnu kontrolu správnosti účtovných zápisov, čiže nevyčísľuje sa nič, zisťuje sa len či sa všetko správne účtovne podvojne zaúčtovalo. Môže mať viacero náležitostí, základné:
1. Poradové číslo
2. Názov účtu
3. Začiatočné zostatky MD/D
4. Obraty MD/D
5. Súčty MD/D (ZZ + súčty)
6. Zostatky MD/D (konečné zostatky na účtoch, aktíva MD, pasíva D)
Vždy sa strana má dať musí rovnať strane dal.
8.4.1 Príklad tabuľkovej predvahy
Na začiatku účtovného obdobia (ak už účtovná jednotka podniká) netreba robiť súvahu. Ale vždy treba začiatočný účet súvahový.
1. Začiatok účtovného obdobia.
Začiatočný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Základné imanie 100000 Pokladnica 20000
Bankové účty 80000
Suma 100000 Suma 100000
Začiatočný účet súvahový treba vždy uzavrieť!!
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000
Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 80000
Základné imanie
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 100000
2. Nákup tovaru v hotovosti vo výške 15000.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000 Nákup od dodávateľa 15000
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 15000
3. Faktúra od dodávateľa za spotrebu elektrickej energie vo výške 2000.
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Spotreba energie 2000
Spotreba elektrickej energie
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Faktúra od dodávateľa 2000
4. Tržby z predaja tovaru inkasované v hotovosti vo výške 25000.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000 Nákup od dodávateľa 15000
Tržby z predaja tovaru 25000
Tržby
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj nakúpeného tovaru 25000
5. Vyskladnenie predaného tovaru.
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 15000 Vyskladnenie tovaru 15000
Predaný tovar
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj odberateľovi 15000
6. Úhrada záväzku voči dodávateľovi z bankového účtu. máme výpis z bankového účtu.
Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 80000 Uhradenie záväzku dodávateľovi 2000
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Uhradenie záväzku 2000 Spotreba energie 2000
Tabuľková predvaha
P. Názov Zač. zostatky Obraty Súčty Zostatky
č. účtu MD D MD D MD D MD D
1. Pokladnica 20000 - 25000 15000 45000 15000 30000 -
2. Bankový účet 80000 -