Prednáška J. Siváka o jeho účasti na korunovačných slávnostiach pápeža Pia XII. v Ríme 9. 3. - 14. 3

Na korunova?ných slávnostiach

Vláda Slovenskej krajiny uznala za potrebné da? sa zastúpi? na korunova?ných slávnostiach
sv. Otca Pia XII., a preto ministerská rada na svojom zasadnutí 27. februára 1939 sa uzniesla vysla?
do Ríma moju mali?kos?.
Bolo to prvý raz v dejinách slovenského národa, ?e Slováci delegátom svojej vlastnej vlády
mali by? zastúpení na pápe?skom korunovaní. A ?e práve mne pripadla úloha by? týmto prvým
delegátom, pokladal som si za ve?kú ?es?. Rád som prijal toto poverenie vlády, lebo som mal
príle?itos? zú?astni? sa na korunova?nej slávnosti, a to vtedy, ke? prozrete?nos? Bo?ia postavila na
?elo katolíckej Cirkvi osobnos? tak ú??achtilú, neoby?ajne významnú a uctievanú, ako bol kardinál
Pacelli. Za osobného tajomníka mi pridelili na cestu dr. Jána Ka??ovica, odborového prednostu
ministerstva vnútra.
Vo ?tvrtok 9. marca sme odcestovali z Bratislavy cez Viede? do Ríma, kde sme pri?li v
piatok v neskorých hodinách ve?erných. Ke??e ná? príchod bol úradne hlásený, v Ríme na stanici
nás ?akali. Vítal nás dr. Radinský, vtedaj?í vyslanec republiky vo Vatikáne, a vyslanec Quirináli
?ermák, ako i mnohí ?lenovia slovenskej kolónie v Ríme, najmä na?i ?tudujúci Slováci – no a
novinári.
V sobotu predpoludním vykonali sme nieko?ko úradných náv?tev, a to hlavne vo
vatikánskom ?tátnom sekretariáte u Jeho Eminiencie arcibiskupa Tardiniho a Montiniho, potom u J.
E. kardinála Ka?para, ktorý pri?iel na vo?bu sv. Otca a býval v kolégiu takzv. Nepomucenum, ?alej
u msgr. Rittera, pra?ského nunciusa.
V sobotu bolo u? na Ríme bada?, ?e Ve?né mesto chystá sa na ve?ký de?. Slávnostnú náladu
povzná?al e?te aj usmievavý jarný slne?ný jas, ?o hojne polieval rímske bulváre a zohrieval
chvejúce sa kvie?a, vysadené po uliciach.
Pod?a programu korunova?né slávnosti mali za??? v nede?u v ranných hodinách. Preto u?
ráno o 7. hodine odi?li sme z hotela a uberali sa do Baziliky sv. Petra. O 9. hodine sa obrady za?ali.
Len asi raz v ?ivote, aj to len mimoriadne ??astnou príle?itos?ou do???í sa ?loveku vidie?
nie?o také ve?kolepé a povzná?ajúce, ako sú starobylé slávnostné obrady korunovania hlavy Cirkvi.
Minul rok od tejto udalosti, ale slávnos? zaryla sa do pamäti tak hlboko a prenikavo a vybavuje sa
mi v spomienkach tak ?ivo, ako keby som ju dnes videl rozvinutú v celej ve?koleposti a nádhere,
akou len katolícka Cirkev vie oplýva? pri najvýznamnej?ích slávnostiach v takom prostredí, ako je
veleba Baziliky sv. Petra! A ?o najviac dojímalo, ba uchvátilo, bola majestátna snehobiela postava
sv. Otca Pia XII. ako klasická alabastrová socha, vzne?ene dominujúca nad záplavou jasajúceho
?udu. Tu pocítila du?a, ?o znamená by? príslu?níkom katolíckej cirkvi a akou nevýslovnou
rados?ou, ba slas?ou je by? veriacim ?lovekom!
Zvlá?tnos?ou tejto korunova?nej slávnosti bolo, ?e do roku 1869 po prvý raz konala sa pod?a
pôvodného ceremoniálu, ke??e Pius XII. je prvý pápe?, korunovaný po vyrovnaní sa s Talianskom
nielen ako pápe?, ale i svetský suverén, ???e panovník.
Po skon?ení slávnostných obradov vo ve?chráme sv. Petra pokra?ovalo sa v nich vonku na
balkóne baziliky, nazývanom loggia delle Benedicioni. Po odbavení korunova?ných modlitieb s
tiarou na hlave sv. Otec povstal a pravicou po?ehnal plesajúce zástupy na Námestí sv. Petra:
„Po?ehnanie Boha V?emohúceho, Otca i Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na vás i nech ostáva s
vami na veky!“
Ke? udrela jedna hodina, na prenosnom tróne odchádzal sv. Otec z balkóna a jasajúce
obecenstvo sa pomaly rozchádzalo. Pre?ili sme chvíle posvätné a nezabudnute?né, odniesli sme si
dojmy hlboké, nehynúce, ve?né...
Na ukon?enie korunova?ných slávností podve?er toho istého d?a dával princ Colonna
recepciu vo svojom skvostnom paláci, ktorý vlastne nebol ani palácom, ale múzeom krásneho
umenia. Recepcia bola dobrou a vítanou príle?itos?ou zoznamovacou vysokých cirkevných
hodnostárov a ?lenov vládnych delegácií. Na druhý de?, v pondelok popoludní usporiadal recepciu
vatikánsky ?tátny sekretariát, a to v letnom pápe?ovom sídle Castel Gandolfo. Po prechádzke
rozko?nými pápe?skými záhradami hostia pobudli v tamoj?om paláci umelecky prebohato
upravenom. Domácim pánom bol tu ?tátny sekretár kardinál Magione, s arcibiskupmi Tardinim a
Montinim. Zapa?ovali sa u? ve?erné svetlá a Rím videli sme z?aleka utápa? sa v bledej ?iare
elektrických lámp, ke? sme opú??ali pohádkové Castel Gandolfo medzi albénskymi horami.
Slovenska delegácia ?akala e?te na posledný akt svojho pobytu v Ríme. Chcela sa s
novozvoleným nástupcom sv. Petra rozlú??? a poprosi? o po?ehnanie. Zahlásili sme sa na audienciu
u sv. Otca; do?lo na ?u v utorok v polud?aj?ích hodinách. Moju mali?kos? prijal sv. Otec na
osobitnej audiencii. Pri tejto príle?itosti stru?nými slovami tlmo?il som sv. Otcovi hold slovenskej
vlády a celého slovenského národa. Poukázal som na historické chvíle, ktoré Slovensko práve
pre?íva, a pripomenúc tisícro?ím osved?enú vernos? a oddanos? Slovákov vo viere a prítulnosti k
Apo?tolskej stolici, prosil som sv. Otca, aby po?ehnal slovenský národ na prahu jeho nového
slobodného ?ivota, ktorý práve v tejto hodine nastupuje. Sv. Otec odpoveda, prízvukujúc
odovzdanos? do vôle Bo?ej a neochvejnú vieru v Boha, udelil apo?tolské po?ehnanie a po?ehnal
osobitne Slovensko, jeho vládu a jeho ?ud. Dodato?ne sme zistili, ?e apo?tolské po?ehnanie Pia XII.
dostalo sa Slovensku presne v prvých chví?ach jeho samostatného ?tátneho ?ivota. O audiencii a jej
výsledku upovedomil som telegraficky ministerského predsedu dr. Jozefa Tisu.
Pred nami bol na súkromnej audiencii u sv. Otca bývalý bulharský cár Ferdinand. Ke?
opú??al audien?nú sie?, ?akoval za na?e pozdravy. Prekvapilo nás, ke? sme po?ule v na?ej drahej
sloven?ine z jeho úst: „Ve?a ??astia vám prajem!“ pri?om sa zdalo, akoby sa s usmievavým
poh?adom blí?il k nám, ale vtom u? nám dali pokyn vstúpi? do pracovnej siene sv. Otca.
Po krátkej, ale tie? ve?mi srde?nej náv?teve u ?tátneho sekretára kardinála Maglione rozlú?ili
sme sa s Vatikánskym mestom a v neskorých no?ných hodinách toho istého d?a i s Ve?ným
mestom Rímom.
Slovenská delegácia na korunova?ných slávnostiach Pia XII. splnila svoje poslanie. Na nich
salo sa delegáciami zastúpi? 35 ?tátov z celého sveta – a medzi nimi na ?estnom mieste bola i
delegácia Slovenska.
Boli to pamätné dni radosti, ?e sme my Slováci mali ojedinelú príle?itos? holdova? sv.
Otcovi, a to hne? pri jeho nastúpení na svätopeterský trón. Jedna tieto vzácne chvíle, strávené v
Ríme, ostanú pre nás pamätnými nav?dy aj ako chvíle vzru?enia a trápnej neistoty. O udalostiach,
odohrav?ích sa na Slovensku, dozvedeli sme sa len v piatok 10. marca na stanici v Ríme ve?er o 11.
hodine a uvedomili sme si vá?nos? situácie, ke? ma vyslanec dr. Radinský oslovil a vítal ako
ministerského predsedu... Na?a dezorientovanos? vä??mi vzrastala, lebo sme z domu nemali
nijakých spo?ahlivých správ a boli sme odkázaní iba na zvesti talianskych ?asopisov, nepresné,
skreslené, ba priam neuverite?né. Hoci by sme sa boli chceli sústredi? celí na udalosti, kvôli ktorým
sme do Ríma pri?li, jednako nevedeli sme sa opanova?; na?a myse? bola ustavi?ne doma na
Slovensku. Spomínam si na pozornos? a prítulnos? pána dr. Ka??ovica, na jeho upokojujúce slová a
na v?etku jeho ochotu, a akou mi i?iel v ústrety v tých pohnutých d?och. Tak spolo?ne sme v
cudzom svete akosi ?ah?ie zná?lia a pretrpeli bezsenné noci i vzru?ujúce dni.
No ke? sme sa vrátili, videli sme, ?e na Slovensku v?etko sa na dobré obrátilo. Na?li sme
slovenský ?tát.
Jozef Sivák
(Pravdepodobne marec 1940.)