Predchádzanie chorobám

Na rozdiel medzi čistým a nečistým sa dbalo nielen pri náboženských obradoch, ale vo všetkých záležitostiach každodenného života. Všetci, ktorí prišli do styku s nákazlivou chorobou, boli izolovaní od tábora. Vrátiť sa mohli až po dôkladnej očiste tela i odevu. Ak bol nákazlivou chorobou postihnutý jeden človek, bol daný takýto príkaz:

„Nečisté je každé lôžko, na ktorom ležal..., každý predmet, na ktorý si sadne, bude nečistý. Muž, ktorý sa dotkne jeho lôžka, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Ak postihnutý... opľuje čistého, ten si musí oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera... Každý, kto sa dotkne čohokoľvek, čo bolo pod ním, bude nečistý až do večera, a kto to prenáša, musí si oprať šaty, (277) umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Každý, koho sa dotkne postihnutý..., bez toho, že by si bol opláchol ruky vodou, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Hlinená nádoba, ktorej by sa dotkol..., bude rozbitá, a všetko drevené náčinie, musí byť opláchnuté vodou.“ (3 Moj 15,4-12)

Zákon o malomocenstve nám ukazuje na dôkladnosť, aká sa vyžadovala pri plnení týchto príkazov: (195)

„Nečistý bude po celý čas, čo bude chorobný znak na ňom, nečistý je, osobitne bude bývať, mimo tábora bude mať bydlisko. Ak sa chorobný znak malomocenstva vyskytne na šatách, a to na šatách vlnených alebo ľanových, alebo na tkanej alebo pletenej látke z ľanu, alebo vlny, alebo na koži, alebo na akomkoľvek koženom výrobku, ...kňaz prezrie chorobu... Ak sa chorobný znak rozšíri na šatách alebo na tkanej, alebo pletenej látke, alebo na koži a na čomkoľvek, čo sa vyrába z kože, ten chorobný znak je zhubné malomocenstvo, je to nečisté, šaty alebo tkanú látku, alebo pletenú látku z vlny, alebo ľanu, alebo akýkoľvek kožený predmet, na ktorom sa vyskytne chorobný znak, nech spáli, lebo je to zhubné malomocenstvo. Ohňom sa to musí spáliť.“ (3 Moj 13,46-52)

Podobne i dom, o ktorom bol podaný dôkaz, že nie je bezpečný na bývanie, mal byť zničený. Kňazi „zbúrajú dom, kamene a drevo z neho aj všetku hlinu z domu nech vynesú na nečisté miesto za mestom. (278) Kto vstúpi do domu po celý čas, čo je uzavretý, bude nečistý až do večera. Ak by niekto spal v tom dome, musí si oprať šaty, kto by jedol v dome, musí si oprať šaty“. (3 Moj 14,45-47)

Čistota
Nutnosť osobnej hygieny bola vštepovaná čo najpôsobivejším spôsobom. Skôr než sa Izraelci zhromaždili pri vrchu Sínaj, aby si vypočuli vyhlásenie zákona Božím hlasom, boli všetci vyzvaní, aby sa umyli a oprali si odev. Tento príkaz museli splniť pod trestom smrti. Božia prítomnosť nestrpela žiadnu nečistotu.

Počas pobytu na púšti boli Izraelci skoro stále na čerstvom vzduchu, kde je škodlivý účinok nečistôt menší než v uzavretých domoch. Napriek tomu v stanoch i vôkol nich museli udržiavať dôkladnú čistotu. Podobne i v tábore (196) a jeho okolí nebolo dovolené nechávať odpadky. Boh povedal: (279)

„Lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča prostriedkom tvojho tábora, aby ťa vyslobodil a aby ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. Nech je tvoj tábor svätý...“ (ROH 5 Moj 23,14; ECAV 5 Moj 23,15)

Strava
Čo sa týka stravy, pokrmy boli rozdelené na čisté a nečisté.

„...ja som Hospodin, ktorý som vás oddelil od týchto národov. Robte teda rozdiel medzi nečistými a čistými zvieratmi, medzi nečistými a čistými vtákmi a nezošklivte sami seba ani zvieratmi ani vtákmi, ani ničím, čo sa hemží na zemi, čo som vám oddelil, aby ste to pokladali za nečisté.“ (3 Moj 20,24.25)

Mnohé druhy potravín, ktoré pohania bežne jedli, Izraelci jesť nesmeli. Delenie nebolo urobené svojvoľne. Zakázané veci boli nezdravé. To, že boli vyhlásené za nečisté, nás chce naučiť, že požívanie škodlivej potravy človeka poškvrňuje. Čo kazí telo, ničí i ducha. Znižuje schopnosť človeka komunikovať s Bohom a zodpovedne a verne mu slúžiť.

Výchova, ktorá sa začala na púšti, pokračovala v zasľúbenej zemi, kde boli priaznivé podmienky na osvojovanie správnych návykov. Ľudia sa netlačili v mestách. Každá rodina vlastnila pôdu na obrábanie, čo všetkým prinášalo požehnanie.

O krutých a zvrhlých zvykoch Kanaáncov, ktorých Izraelci vyhnali, Boh povedal: „A nechodievajte podľa zvykov národov, ktoré vyháňam spred vás. Pretože oni páchali všetko toto, zošklivil som si ich.“ (3 Moj 20,23) (280) „Nevnášaj ohavnosť do svojho domu, aby si neprepadol hubiacej kliatbe ako oni.“ (5 Moj 7,26)

Všetky oblasti každodenného života mali Izraelcom vštepovať poučenie neskôr dané prostredníctvom Ducha Svätého:

„Či neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Boží vo vás prebýva? Ak niekto kazí Boží chrám, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý a tým ste vy!“ (1 Kor 3,16.17) (197)

Radosť
„Radostné srdce je dobrým liekom.“ (Prísl 17,22) Vďačnosť, radosť, dobročinnosť a viera v Božiu lásku a starostlivosť sú najistejšou ochranou zdravia. Izraelcom sa mali stať základnými prvkami životného štýlu.

Cesta na výročné slávnosti do Jeruzalema, ktorú Izraelci konali trikrát do roka, a týždenný pobyt v stanoch na slávnosť stánkov, boli príležitosťou pre spoločenský život i odpočinok vo voľnej prírode. Boli tiež dôvodom na radosť, ktorá mohla byť znásobená pozvaním cudzincov, levítov i chudobných.

„Raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe i tvojej domácnosti, ty i levita i cudzinec, ktorý prebýva v tvojom prostredí.“ (5 Moj 26,11)

Keď bol v Jeruzaleme Boží zákon čítaný zajatcom, ktorí sa vrátili z Babylona, a ľud plakal pre svoje hriechy, počul tieto láskavé slová:

„Netrúchlite... Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj tým, ktorí nemajú nič pripravené, lebo svätý je tento deň nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vaša sila.“ (Neh 8,9.10) (281)

Toto dali rozhlásiť „vo všetkých mestách i v Jeruzaleme: Vyjdite do hôr, doneste ratolesti z olivy a borovice, ratolesti myrtové, palmové a z iných listnatých stromov na zhotovenie stánkov, ako je napísané. Vtedy ľudia vyšli, doniesli a zhotovili si stánky, každý na svojej streche a na svojich dvoroch, i na nádvorí Božieho domu i na námestí pri Vodnej bráne a na námestí (282) pri Efrajimskej bráne. Tak si zhotovil stánky celý zbor tých, čo sa vrátili zo zajatia, tak bývali v stánkoch... A radosť z toho bola veľmi veľká“. (Neh 8,15-17)

Dôsledky poslušnosti Božiemu zákonu
Boh dal Izraelcom príkazy týkajúce sa telesného i mravného zdravia. Tieto príkazy, ako aj mravný zákon, mal na mysli, keď im prikázal: (198)

„Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami a napíšeš ich na dveraje svojho domu a na svoje brány.“ (5 Moj 6,6-9)

„Keď sa ťa zajtra opýta syn a povie: Aký význam majú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh? Odpovedz svojmu synovi: ...Hospodin nám prikázal plniť všetky tieto ustanovenia, báť sa Hospodina, nášho Boha, aby sa nám dobre viedlo po všetky dni, aby nás zachoval nažive, ako je to dnes.“ (5 Moj 6,20-24)

Keby Izraelci rešpektovali príkazy, ktoré dostali, a využili ich vo svoj prospech, stali by sa pre svet názorným príkladom zdravia a blahobytu. Keby ako národ žili podľa Božieho plánu, boli by ušetrení chorôb, ktoré postihovali iné národy. Telesnou zdatnosťou i silou intelektu by prevyšovali ostatných. Stali by sa najmocnejším národom na zemi. Boh povedal:

„Budeš požehnaný nad všetky národy...“ (5 Moj 7,14) (283)

„Hospodin priviedol ťa dnes k vyhláseniu, že mu budeš vlastným národom, ako ti zasľúbil, a že budeš zachovávať všetky jeho príkazy, aby ťa v chvále, cti a sláve vyvýšil nad všetky národy, ktoré učinil, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, ako povedal.“ (5 Moj 26,18.19)

„Splnia sa na tebe všetky tieto požehnania a budú ťa sprevádzať, ak budeš poslúchať slovo Hospodina, svojho Boha. Požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. Požehnaný bude plod tvojho života a plod tvojho dobytka i mláďatá tvojho statku i prírastky drobného stáda. Požehnaný bude tvoj kôš i tvoje koryto. Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať, a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať.“ (5 Moj 28,2-6)

„Hospodin ti udelí svoje požehnanie, aby bolo s tebou vo (199) tvojich zásobárňach a vo všetkom, čoho sa chytia tvoje ruky. Požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Hospodin ťa povýši za svätý ľud, ako ti prisahal, ak budeš zachovávať príkazy Hospodina, svojho Boha, a kráčať po jeho cestách. Vtedy všetky národy zeme zbadajú, že nosíš meno Hospodinovo a budú sa ťa báť. Hospodin ti dá nadbytok dobrého, plodu tvojho života, plodu tvojich zvierat a plodín tvojej pôdy v krajine, ktorú Hospodin prísahou tvojim otcom zasľúbil dať tebe. Hospodin ti otvorí svoju bohatú pokladnicu, nebesá, aby v pravý čas dal dážď na tvoju krajinu a aby požehnal každé dielo tvojich rúk... Hospodin ťa učiní hlavou a nie chvostom, budeš len hore a nebudeš dolu, ak budeš poslúchať (284) príkazy Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem zachovávať a plniť.“ (5 Moj 28,8-13)

Veľkňazovi Áronovi a jeho synom bol daný príkaz:

„Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov: Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech obráti Hospodin svoj obličaj k tebe a nech ti udelí pokoj! Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám.“ (4 Moj 6,23-27)

„...tvoja sila nech trvá pokiaľ žiješ! Niet takého, ako je Boh Ješúrúnov, ženie sa po nebi na pomoc tebe vo svojej velebe po oblakoch. Útočišťom je ti Boh odveký a dolu vládnu večné ramená... Preto prebýva Izrael v bezpečí, prameň Jákobov je osobite v krajine obilia a muštu a z jeho neba kvapká rosa. Blahoslavený si, Izrael! Kto ti je podobný? Ľud, zachránený Hospodinom, on je tvojím ochranným štítom, tvojím slávnym mečom!“ (5 Moj 33,25-29)

Izraelci zlyhali v plnení Božieho zámeru, preto požehnanie, ktoré mohli získať, stratili. No Jozef, Daniel, Mojžiš, Eliáš a mnohí iní sú nám vzácnym (200) príkladom toho, čo človek môže dosiahnuť, ak má správny cieľ v živote. Takáto vernosť dnes prinesie rovnaké výsledky. Preto je napísané: (285)

„Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutky toho, ktorý vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.“ (1 Pet 2,9)

„Požehnaný je muž, čo dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin.“ (Jer 17,7)

„Spravodlivý prekvitá ako palma, košatie ako libanonský céder. Tí, čo sú zasadení v dome Hospodinovom, prekvitať budú na nádvoriach nášho Boha.

Aj v šedinách prinesú plody, zostanú svieži a čerství...“ (Ž 92,13-15)

„...tvoje srdce nech zachováva moje príkazy, lebo ti predĺžia dni a roky života a rozhojnia tvoje blaho.“ (Prísl 3,1.2)

„Potom pôjdeš bezpečne svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Ak si ľahneš, nevydesíš sa a keď budeš ležať, sladký bude tvoj spánok. Neboj sa náhlej hrôzy, ani keď búrka príde na bezbožných, lebo Hospodin bude tvojou nádejou a chrániť ti bude nohy pred osídlom.“ (Prísl 3,23-26) (286) (201)