Zem, tzv. modrá planéta, je obklopená atmosférou, teda ovzduším Zeme, čo je plynový obal obklopujúci Zem, ktorý splýva s kozmickým priestorom. Skladá sa najmä z N (78%), O2 (21%) a delí sa na: - troposféru, - stratosféru, - mezosféru, - termosféru, - exosféru. Prečo je však nebo modré, Slnko žlté a svetlo dopadá aj na predmety, ktoré nie sú priamo vystavené slnečnému žiareniu?
Deje sa tak preto, lebo slnečné svetlo, prenikajúce atmosférou, je rozptyľované molekulami N a O2 v závislosti od jeho vlnovej dĺžky.
Pri pohľade na oblohu sa nám zdá Slnko žlté. V skutočnosti vyžaruje biele svetlo, ktoré je zmesou všetkých farieb dúhy. (Dúha – rozložené biele svetlo.) Každá z nich má však svoju vlastnú vlnovú dĺžku. Červené sú najdlhšie, fialové najkratšie.
Nebeskú modrú vidíme preto, že molekuly plynov odkláňajú alebo rozptyľujú krátke vlny dokonalejšie ako dlhé. Vypočítal to britský fyzik lord Rayleigh a tento fakt nazývame Rayleigho rozptyl.
Dlhé vlny teda vnímane na takmer priamej spojnici so Slnkom, ale modrá sa na nás valí zo všetkých strán a nebo nám tak pripadá modré.