Právny vzťah a politológia

P O L I T O L Ó G I A
Právny štát
Občianstvo človeka
Štátna moc

venuje sa skúmaniu politiky

tvorí ju systém viacerých vied o politike, ktorá má dve stránky – odbornosť a demokratizmus.


VEDY O POLITIKE
1. Teória politiky (vysvetľuje pojmy súvisiace s politikou )



2. Dejiny politického myslenia ( zhŕňajú a zovšeobecňujú názory na politiku vo všeobecnom kontexte)



3. Komparatívna politológia ( zaoberá sa porovnávaním rôznych politických systémov)



4. Politická sociológia ( skúma politické správanie )



5. Politická prognostika ( predvída budúci stav )


ZVRCHOVANOSŤ ŠTÁTU
štát je neobmedzeným pánom nad príslušným územím a jeho postavenie nemôže ovplyvniť nijaký človek, skupina, či organizácia. Prejavuje sa v úplnej a neobmedzenej právomoci štátu vytvárať prostredie, v ktorom žijú jeho obyvatelia. Zvrchovanosť štátu môžu obmedzovať náboženstvo, vojenská diktatúra a ideologizácia štátu.


PODMIENENÁ ZVRCHOVANOSŤ ŠTÁTU
stav, keď neexistuje na území štátu iná inštitúcia, osoby apod., ktorým by bol štát podriadený – podriaďuje sa iba vôli občanov.


OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ
Spoločnosť vynútená občanmi poskytujúca rovnaké príležitosti na prejavenie osobnej individuality každého občana.


OBMEDZENIE SUVERENITY
môže nastať uzavretím dohody s iným štátom, alebo pridružením k nejakej medzinárodnej inštitúcií. Značne sa naruší suverenita štátu ak štát vytvorí federáciu s inými štátmi.


KULTÚRNE URČENIE NÁRODA
Národ = kultúrna pospolitosť ľudí s pozitívnym vzťahom k určitému teritóriu. Ľudia používajú spoločný jazyk, majú spoločné tradície, názory na históriu, potreby


POLITICKÉ URČENIE NÁRODA
súvisí s nezávislosťou – politickým vzťahom k iným národom.


EMANCIPÁCIA NÁRODA
proces, v ktorom si národ uvedomuje vlastné potreby, zvláštnosti a realizuje vlastnú predstavu o spravovaní svojich záležitostí.



vrcholí vytvorením národnostného štátu, čo však nemusí byť vždy konečným cieľom národa.


NÁRODNÁ SEBADOVERA
súhrn individuálnej sebadôvery jednotlivcov. Jednotlivec si musí veriť, že dosiahne svoj cieľ, čo sa prejavuje v národnej sebadôvere


DOSIAHNUTIE NEZÁVISLOSTI ŠTÁTU
môže nastať v referende, ktoré však môže byť nejasné, lebo neudáva nikoho, kto by mal prejavený výsledok realizovať. Častejšie je dosiahnutá nezávislosť po rokovaní koalície s opozíciou – pokojnejší prechod na iný režim.


FORMY ZÁVISLOSTI NÁRODA
politická (národ priamo politicky podlieha pod iný národ, nemá vlastnú ústavu apod.), kultúrna (národ môže byť politicky nezávislý, ale spája ho s iným národom kultúrne dedičstvo) a ekonomická (podliehanie politickej vôli iného štátu, v prípade ak štát nie je schopný sám uspokojiť vlastné potreby)


SATELITNÝ ŠTÁT
istá forma politickej závislosti. Štát je síce oficiálne definovaný ako nezávislý, ale podlieha politickej vôli iného štátu.


IDEA PRÁVNEHO ŠTÁTU
na začiatku sa rozšírilo politické právo. Podieľali sa na tom liberálne a sociálnodemokratické strany. Liberálne videli ako základ štátu občana, soc.dem. sa orientovali na robotnícku triedu, ktorá nemala volebné právo. Volebné právo sa rozšírilo na celú dospelú populáciu t.j. stalo sa všeobecným volebným právom. Nastala otázka určenia vzťahu medzi občanom a štátom. Ňou sa zaoberal politológ Harold Laski. Ten vzťah občana k štátu pomenoval ako protirečivú podmienenosť : občan vo voľbách určuje vládu a tá mu zákonmi limituje jeho aktivity. Štát teda videl ako dieťa občanov, disponujúce represívnymi opatreniami smerujúcimi na ich ochranu.


PRÁVNY ŠTÁT
štát, ktorého zákony vychádzajú z vôle ľudu


jeho základom je demokraticky vytvorená ústava, určujúca kompetencie štátnych inštitúcií, spôsob ich vzniku a formu ich zodpovednosti


jeho zákony môžu vydávať rôzne stupne zákonodarného systému, meniť sa môžu referendom, vytvárajú sa z vôle väčšiny


existuje v ňom nezávislé súdnictvo


musí vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých voličov


musí byť kontrolovaný opozíciou


musí garantovať šancu na prípadnú zmenu – volebným víťazstvom, odstúpením vlády, iniciáciou prezidenta apod.


musí tolerovať prejavy nesúhlasu – opozičné strany


jeho občania majú právo vyjadrovať svoje postoje /VEREJNÁ MIENKA/, no vláda sa ňou nemusí zo zákona riadiť, no väčšinou sa ňou politici riadia.

spravodlivosť v právnom štáte závisí od akceptovania občianskych slobôd

ak by sa podarilo uskutočniť atribúty právneho štátu v celej Európe, prípadne na svete, dosiahla by spoločnosť európsku, či svetovú federáciu, čím by bolo zabezpečené rešpektovanie občianskych slobôd v globálnom meradle. V skutočnosti je však tento projekt nerealizovateľný, keďže uplatňovanie atribútov právneho štátu je realizované v každej krajine iným spôsobom a hlavným stabilizačným prvkom spoločnosti nie je občan, ale národ, ktorý sa v predstave federácie nevyskytuje.