Právny systém

Právny systém.
 je normatívny systém- systém, ktorí tvoria normy hierarchicky usporiadané vo vzťahu k základnej norme (právna norma- u nás)
 modizmus práva- že na určitom území je jedno platné právo- štátom uznaná forma práva
- štátne donútenie
Právna norma je určitý druh spoločenskej normy. Všeobecne záväzné pravidlo správania sa ľudí. Má určité špecifické znaky:
1) štátom uznaná forma
2) všeobecnosť právnej normy
3) záväznosť
4) normatívnosť
5) štátne donútenie


1) forma práva v ktorej sú právne normy vyjadrené. V systéme kontinentálnej Európy. právna norma + právny predpis, právna norma nie je obsahom právneho predpisu
2) Právna forma sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu.
3) platná a účinná
4) právna norma ako pravidlo správania je vyjadrená prostredníctvom viet. Normatívne , permisívne.
5) môže byť priame alebo nepriame:
nepriame: aby subjekt dobrovoľne plnil povinnosti
priame: ak neplní dobrovoľne = polícia, súdy


Štruktúra právnej normy:
 vnútorné usporiadanie právnej normy
 trichotonomická štruktúra právnej normy
1, hypotéza
2, dispozícia
3, sankcia

1) stanovuje podmienky, za ktorých subjekt musí splniť povinnosť alebo uskutočniť oprávnenia
2) je vlastné pravidlo správania sa
3) ujma, ktorá postihuje toho, kto za podmienok stanovených hypotézou nedodržal pravidlo správania sa vyjadrené dispozíciou

Právna norma nemusí byť v jednom normatívnom právnom akte.

Poznáme zdvojenú štruktúru právnej normy:
 z primárnej hypotézy
 z primárnej dispozície
 zo sekundárnej hypotézy
 zo sekundárnej dispozície




Druhy právnych noriem:
 primárne = pôvodné  orgány so zákonodárnou a ústavodárnou právomocou + obec a vyšší územný celok ( VÚC )
 sekundárne = odvodené – sú vydávané v medziach a na základe primárnych štátne orgány s výkonnou mocou

Z technického hľadiska sa vydávanie sekundárnych právnych noriem uskutočňuje tak, že primárna norma obsahuje tzv. blanket = ustanovenie ktorým sa splnomocňuje príslušný štátny orgán na vydanie sekundárnej právnej normy, ktorá v čase vydania primárnej právnej normy ešte neexistuje.

 blanketová právna norma – obsahuje blanket
 odkazujúca právna norma- budú odkazovať na konkrétny normatívno-právny akt.


 kogentné – právna norma, ktorú nemožno vôľou zmluvných strán modifikovať alebo vylúčiť
 dispozitívne – opak kogentnej


Právo

dispozitívne súkromné verejné kogentné
horizontálnosť vertikálnosť
rodinné právo štát
obchodné a duševné 
vlastníctvo PO

FO
trestné, finančné, správne, štátne právo


generálne: obsahuje väčšiu mieru zovšeobecnenia
špeciálne: aplikované na úzky okruh právnych vzťahov

Platnosť a pôsobnosť právnej normy
Na to aby bola platná musí byť publikovaná v zbierke zákonov. Až účinnosťou právnej normy sú práva a povinnosti záväzne pre subjekty.
Medzi platnosťou a účinnosťou je legisvakačná lehota.
Ustanovenia o účinnosti:
- generálne: obsahuje ho ústava alebo publikačná norma
- špeciálne: budú konkrétne hovoriť na konkrétny prípad kedy bude daná účinnosť

Zánik platnosti a účinnosti právnej normy
Dôvody zániku platnosti a účinnosti stanovuje platné právo
vonkajšie dôvody: zánik platnosti a účinnosti staršej právnej normy a vznik novšej právnej normy

derogačné klauzuly: 1) generálne
2) taxatívne

1) vo všeobecnosti vyhlasuje všetky právne normy ktoré sú s ňou v rozpore za zrušené.
2) presne taxatívnym spôsobom vymenúva zrušené právne normy

vnútorné dôvody: termínované právne normy,ktoré už obshaujú zánik platnosti a účinnosti.





Právny vzťah a jeho štruktúra.

 skladá sa zo subjektov
 aj z predmetu právneho vzťahu
 obsah právneho vzťahu = súhrn práv a povinností
 právne skutočnosti = je to skutočnosť iná než zákon  spôsobí vznik, zánik, zmenu
právneho vzťahu

 právne skutočnosti  objektívne = skutočnosť, ktorá nezávisí od vôle subjektu (smrť,
narodenie, plynutie času)
 subjektívne = je závislá od vôle zmluvných strán

 subjektívne právne skutočnosti  protiprávne konanie = trestný čin, priestupok, porušenie
noriem pracovného práva, civilné delikty (omeškanie
platenia, vadnosť)
 právne konanie = konštitutívne rozhodnutia štátnych
orgánov
= právne úkony

Subjekty právnych vzťahov

FO má spôsobilosť mať práva a povinnosti, vzniká narodením, zaniká smrťou.
 súd vyhlási osobu za mŕtvu ak:
 osoba nezvestná ( s prihliadnutím na vek a okolnosti prípadu)
 smrťou inak (letecké nešťastie)
 spôsobilosť na právne úkony: 18 rokov
aj 16 ročná osoba, ktorá uzatvorí manželstvo so súhlasom súdu
 od 15 rokov trestno-právne zodpovedná = deliktuálna
 procesná spôsobilosť = znamená byť spôsobilým účastníkom občiansko-právneho konania


PO  má vlastnú právnu subjektivitu
 má majetkové a personálne substráty
 má určité usporiadanie




rozdelenie PO:
1) združenie FO alebo PO ( politické hnutia, cirkevné organizácie, družstvá, stavovské komory)
2) účelové združenia majetku ( nadácie, fondy)
3) jednotky územnej samosprávy (obce, VÚC)
4) iné PO o ktorej to ustanovuje zákon ( štátne podniky)


Založenie PO  zakladateľská listina alebo iným spôsobom uvedeným v zákone
 zápisom do Obchodné registra (OR)