Právna spôsobilosť prirodzených osôb

I. Pojem právna spôsobilosť
Osoba v právnom zmysle je bytosť (človek, ale aj umelý útvar), ktorá je podľa právneho poriadku spôsobilá byť nositeľom subjektívnych práv a povinností, ktorá je spôsobilá mať práva a povinnosti → spôsobilosť na práva a povinnosti = právna spôsobilosť = právna subjektivita (v rímskom práve výraz caput alebo status = stav)

Status – vyjadroval právne postavenie človeka ako slobodného (status libertatis) alebo ako rímskeho občana (status civitatis) alebo jeho postavenie v rodine (status familiae) alebo ako bezúhonného občana (status illaesae existimationis).

Právna spôsobilosť sa nemusí priznať všetkým ľuďom, a naopak, môže sa priznať aj umelým útvarom (napr. právnickým osobám).

II. Vznik a zánik právnej spôsobilosti
Právna spôsobilosť (PS) prirodzených osôb (ľudí) vzniká narodením (úplne oddelenie od tela matky). Dieťa sa musí narodiť živé a mať ľudskú podobu.

Nasciturus – počaté, ale ešte nenarodené dieťa

mal rezervované určité práva, ktoré mu boli na prospech (dedičské pr., zabezpečenie výživy)

PS prir. osoby zaniká smrťou.

PS prir. osoby bola podmienená jej celkovým právnym postavením (sloboda, rímske občianstvo, čelné postavenie v rodine).

Strata niektorého stavu → úplná strata alebo obmedzenie PS (capitis deminutio).
Strata slobody – úplne sa stráca PS (capitis deminutio maxima)
Strata rímskeho obč. – capitis deminutio media
Vystúpenie z rodinného zväzku – capitis deminutio minima

III. Obmedzenie právnej spôsobilosti
Prir. osoby: ak boli slobodné (liberi) + štátni obč. (cives) + hlavy rodín (patres familias) → úplná PS

Obmedzená PS – napr. podriadenosť moci hlavy rodiny (personae alieni iuris); nedospelé osoby nemali ius conubii; osoby s infamia (nečestnosť) a turpitudo (zlá povesť).

Stav slobody (status libertatis)

I. Vznik otroctva
Rímska spol. – 2 zákl. triedy:
tí, čo sa narodili slobodní (ingenui)
tí, čo boli na slobodu prepustení = prepustenci (libertini)
otroci (servi)

OTROK

vec, predmet práv a povinností, nie ich nositeľ
nemohol nič vlastniť, uzavrieť zmluvu vo svoj prospech, oženiť sa

Nadobudnutie otroctva:
narodenie z otrokyne (bez ohľadu na postavenie sploditeľa)
favor libertatis- ak otrokyňa bola pred pôrodom slobodná → slobodné dieťa

otroctvo zo zajatia
otroctvo z trestu (napr. krádež, zadĺženie)

II. Zánik otroctva
prepustením na slobodu (manumissio) zo zákona (ex lege)
Spôsoby prepustenia na slobodu podľa civilného práva:
zápisom medzi rím. občanov (censu)
vo forme súdneho procesu (vindicta)
závetom (testamento)
vyhlásením v chráme pred biskupom (in ecclesia)

Spôsoby prepustenia na slobodu podľa prétorského práva:
listom
vyhlásením pred priateľmi
prizvaním k stolu

Na základe ustanovenia civilného práva sa stal priamo slobodným otrok,
ktorý odhalil vraha svojho pána
ak ho pán opustil

ak ho pán predal s doložkou, že ho má kupujúci do určitého času prepustiť na slobodu

III. Prepustenci (libertini)
Patronátny vzťah – vzťah medzi prepustencom (prepusteným otrokom) a patrónom (pánom, ktorý otroka prepustil)

Každému patrónovi patrilo voči prepustencovi právo na:
úctu
menšie bezplatné práce
zákonné dedenie
poručníctvo
alimenty v prípade núdze

Každý patrón bol povinný:
chrániť prepustenca na súde
v núdzi ho vyživovať

IV. Kolóni
Kolonát – od 3. stor. po Kr.; nová forma osobnej závislosti; prechod od otrokárstva k feudalizmu

Kolóni

drobní roľníci, slobodní, ale bez politických práv
nesmeli opustiť pôdu, ktorú obrábali
boli otrokmi pôdy (servi terrae)