Práva žien

Práva žien
STE PRED DVESTO ROKMI mali ženy velmi málo práv. Nemohli volit a boli považované
za majetok svojich otcov alebo manželov. V polovici 19. storocia však zacali požadovat
zrovnoprávnenie s mužmi. Chceli získat hlasovacie právo a rovnaké právo na prácu a
vzdelanie. Žiadali, aby mali právo i na majetok, na rozvod a na deti po nom. Boj za
práva žien sa nazýval aj feminizmom. Mnohé sa na nom obetavo zúcastnovali. Ženy
prvý raz organizovane požadovali, aby sa mohli zúcastnit na volbách roku 1848 v
Spojených štátoch amerických. Okolo roku 1920 už sufražetky (angl. slovo suffrage
znamená hlasovacie právo) dosiahli viacero vítazstiev, najmä v oblasti hlasovacieho
práva a vzdelania. Koncom 60. rokov tohto storocia obnovili boj za rovnoprávnost.
Nová vlna protestov sa volala hnutím za oslobodenie žien. V mnohých štátoch mala za
následok prijatie zákonov, ktoré znamenali koniec diskriminácie žien.
SUFRAŽETKY
Roku 1905 použili jedny britské noviny slovo suffragette ako hanlivé pomenovanie žien
bojujúcich za svoje hlasovacie právo. Sufražetkám sa však pomenovanie zapácilo a
slovo sa vžilo - ludia ho používajú ešte aj dnes. Vela sufražetiek sa dostalo pre svoje
názory do väzenia.
EMILY DAVISONOVA
Roku 1913 britská sufražetka Emily Davisonová sa hodila pod vedúceho kona na
dostihoch a zahynula. Svojím protestom upútala pozornost verejnosti na kampan
Hlasovacie právo pre ženy.
SUSAN B. ANTHONYOVA
Jedna z vodkýn hnutia za hlasovacie právo žien v Spojených štátoch amerických S. B.
Anthonyová (1820-1906)
pomáhala založit Revolution, prvé feministické noviny.
NÁSILNÉ KRMENIE
Roku 1909 odmietali väznené sufražetky jedlo. Väzenský dozorcovia ich krmili násilím
tak. že im vkladali cez nosnú dierku tenkú rúrku do žalúdka a cez nu im liali potravu.
Bolo to bolestivé a niektoré ženy pritom vážne poranili. Násilné krmenie sa skoncilo
roku 1913.
HNUTIE ZA OSLOBODENIE ŽIEN
Koncom šestdesiatych rokov a v sedemdesiatych rokoch hnutie za oslobodenie žien
bojovalo za dalšie zlepšenie práv žien. Ženy na celom svete demonštrovali za rovnaké
mzdy, za lepšie zdravotnícke služby a za skoncovanie s pornografiou a násilím voci
ženám.
ZENY POCAS VOJNY Pocas 1. svetovej vojny (1914-1918) ženy vo Velkej Británii
udržiavali chod tovární, kým muži bojovali na fronte. Dokázali, že sú rovnocenné
mužom. Roku 1918 získali britské ženy po dovršení 30 rokov hlasovacie právo.