Pravá láska (rétorický prejav)

Milá pani profesorka, milý spolužiaci. Téma, ktorú som si vybral pre svoj prejav sa týka nás všetkých. Mnohí básnici píšu o nej krásne básne, či dokonca divadelné hry a iní jej dávajú svoj hlas a to pravé čaro. Láska je slovo, s ktorým sa stretávame už v našom detstve. Samozrejme, ešte celkom nechápeme pojem tohto slova a dokonca i v dospelosti to nie je práve najľahšie.
Na ceste k tej pravej láske sa stretávame s mnohými sklamaniami a zradami, na ktoré sa len ťažko zabúda. Často sa ocitneme pred priepasťou pochybností o našej viere, o tom či vôbec niečo ako tá „pravá láska“ vôbec existuje a či je vôbec niekde človek, ktorý nám dá všetko čo k šťastnému duševnému životu potrebujeme. Niekto raz povedal „ Ak neriskujeme, nič nezískame“. Každý si tieto slová vysvetlí ináč, no mne jasne hovoria, že ak sa vyskytne šanca byť niekým milovaný a nevyužijeme ju, nepripravíme sa len o niečo nádherné, ale nikdy sa nedozvieme či práve tento človek nebol tým pravým. Iste, nie je nič horšie ako zlomené srdce, ale o to krajšie je zrodenie novej lásky. Je ľahké hovoriť o láske, no ťažšie ju nájsť. Niekedy ju môžeme nájsť práve v kruhu naších najlepších priateľov, či v kruhu naších najväčších nepriateľov. Mnohí vedci sa snažia pojem slova Láska vysvetliť hlúpymi chemickými a matematickými vzorcami. Je to azda tá správna cesta ? Je láska naozaj len zoskupenie pár čísel, ktoré tvoria nejaké vzorce ? Myslím, že láska je odbor, v ktorom veda na plnej čiare zlyhala. Ak básnik, ktorý sa s tematikou lásky zaoberá možno i celý svoj život nedokáže ju skutočne zachytiť v jej plnej kráse vo svojich veršoch, ako to chce dokázať vedec ? V dnešnej dobe však cena dobrého vzťahu medzi dvoma ľuďmi stále stúpa. Snáď tou najvyššou cenou je venovanie našej dôvery, hlavne po bolestivom vzťahu, ktorý v nás zanechal značné stopy. Ako však máme spoznať, ktorá láska je tá pravá ? Láska nie je len nesmelý pocit v blízkosti milovanej osoby, či sladké bozky a pocit akoby bezhraničného šťastia. Láska je snáď to čo vidíme a čo nachádzame v očiach naších milovaných. Je to pocit úplného uspokojenia vo chvíľach, kedy máme problémy a nevieme čo bude ďalej. Pocit bezpečia, pocit, že žiadne vykonané hlúpe skutky nie sú dostatočne trápne. Je to spôsob rozhovoru medzi dvoma ľuďmi bez slov, bez dotykov a kadejakých znakov...Láska je reč, ktorá vychádza priamo zo srdca a duše. Ak niekoho naozaj milujeme, strácame pojem o rýchlom plynutí času, o tom čo sa vôkol nás vlastne deje. Sme stále a všade duchom neprítomní.
V závere môjho prejavu by som chcel zároveň odpovedať na otázku, ktorú som tu už toľkokrát položil. Ako máme spoznať tú pravú lásku ?
Azda podľa krásy ? Možno podľa obľúbenosti, či pevného svalstva a mnohých podobných vecí ? Priznám sa, že odpoveď nepoznám. Lebo odpoveď na túto otázku nenájdeme v žiadnych knihách, filmoch, ba ani na žiadných internetových stránkach. Ak hľadáme tú pravú lásku, musíme dôverovať svojmu srdcu a ak náš vzťah vydrží aj po prekonaní tých najväčších prekážok, možno práve on je ten pravý.