Práva dieťaťa

Deklarácia „Práv dieťaťa“ a Dohovor o právach dieťaťa
Deklarácia práv dieťaťa ako dokument na ochranu dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959, obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Roku 1979 v medzinárodnom roku dieťaťa sa začali práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov, a preto má širokú podporu. V roku 1990 pristúpila k nemu aj Slovenská republika.

Desať základných práv dieťaťa
1. Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v deklarácii
Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného spoločenského postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny. K dieťaťu sa treba správať ako k seberovnému. Zaslúži si to najlepšie, čo svet poskytuje.


2. Dieťa má osobitné právo na telesný a duchovný rast
Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.


3. Dieťa má mať právo na meno od narodenia a právo na štátnu príslušnosť
Dieťa má mať právo na meno a krajinu, ktorú môže volať svojou.


4. Dieťa má právo na dobrú stravu, bývanie a zdravotnícke služby
Dieťaťu sa majú dostať všetky výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu i jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením aj po ňom. Dieťa má mať právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby.


5. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť
Ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho zvláštnym potrebám.


6. Dieťa má právo na lásku
A pochopenie u svojich rodičov a rodiny, ale aj od štátu, ak títo nemôžu pomôcť.

Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty, výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Je žiaduce, aby štát poskytoval finančnú pomoc, alebo inú na výživu mnohopočetným rodinám.


7. Dieťa má právo zadarmo chodiť do školy
Možnosť rozvíjať sa. Rodičia majú osobitnú zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu dieťaťa.

Dieťa má nárok na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostávať vzdelávanie, ktoré mu zvýši jeho všeobecno-kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú myseľ, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Dieťa má mať zároveň všetky možnosti a podmienky pre hru a zotavenie. Hrou sa má pripravovať pre samostatný život.


8. Dieťa má právo vždy byť medzi prvými, komu treba pomôcť
Každému dieťaťu treba poskytovať pomoc a ochranu, a to nielen v najťažších chvíľach života, lebo od detí závisí budúcnosť sveta.


9. Dieťa má právo na ochranu proti krutosti a zneužívaniu
Nesmie pracovať, kým nedosiahne určený minimálny vek.

Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Dieťa sa nesmie zamestnávať pred dovŕšením primeraného, minimálneho veku, v nijakom prípade mu nemožno vnútiť, alebo mu dovoliť, aby vykonával prácu alebo zamestnanie, ktoré je na úkor jeho zdravia alebo vzdelávania, alebo bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývinu.


10. Dieťa treba učiť mieru, tolerancii a priateľstvu voči všetkým ľuďom
Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Dieťa sa má vychovávať v duchu porozumenia, znášanlivosti, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí, aby si plne uvedomovalo, že má svoje sily a schopnosti venovať službe ostatným ľuďom.


Okrem týchto základných práv majú deti ešte ďalšie práva
Právo na pomoc a ochranu, právo na bezpečie, právo na vývoj, na hru, prázdniny, na kultúrne aktivity, na slobodný prejav, právo na spravodlivosť, na súkromie, právo na slobodu zhromažďovania sa, združovania, pretože to pramení z prirodzenej potreby každého človeka spájať sa s inými ľuďmi.


Každé dieťa, nech by žilo kdekoľvek, má právo vyrastať v podmienkach dôstojných človeka. Zdá sa to úplne logické a iste sa nenájde nik, čo by tvrdil opak. Skutočnosť však niekedy vyzerá inak. Každý deň sa rodia deti, ktoré pravdepodobne nespoznajú všetko to, čo je pre naše deti samozrejmosťou. Ešte aj dnes sú deti vykorisťované, nemôžu vyrastať vo svojich vlastných rodinách, pretože v ich vlasti zúri vojna. Deti nemajú dostatok jedla, nemajú možnosť rozvíjať sa. Žiaľ, sú deti, ktoré ani nevedia, že sa možno aj hrať.


Týchto desať zásad obsahuje množstvo známych pojmov, ako je sebaúcta, tolerancia voči iným národom, rasám a kultúram, či zneužívanie detí. Sú to veľmi závažné pojmy, ak ich posudzujeme v rámci súčasného stavu práv dieťaťa.


Keď sa zamyslíme nad tým, že sú to práva detí a pre deti, mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, či im deti vôbec rozumejú. Je veľmi dobré, že sa kompetentní aj nad tým zamysleli a k právam dieťaťa vydali aj publikáciu „Detský hlas“ (Children Chorus). Je to prekrásne ilustrovaná kniha, ktorá vhodným detským jazykom vysvetľuje všetkých desať zásad. Medzinárodne uznávaní ilustrátori z desiatich krajín sveta skrášlili text kresbami, ktoré sú vhodnou pomôckou k činnostiam. Príručka obsahuje učebné činnosti a literatúru, ktorá pomôže lepšie pochopiť zásady. Každá zásada je rozpracovaná osobitne. Jednotlivé činnosti sú rozpracované pre tri vekové kategórie:

Predškolské deti (3. – 5. rokov)
Mladšie školské deti (6. – 8. rokov)
Staršie školské deti (9. – 12. rokov)


Táto príručka dokumentuje, že zásady tvoria celistvý komplex, v ktorom sú zásady formulované osobitne, ale zároveň sú prepojené.
Ak je dieťa nešťastné, má problémy, nemá sa s nimi komu zdôveriť, môže bezplatne zavolať Linku dôvery, odkiaľ dostane východiskovú odpoveď primeranú jeho schopnostiam a vekovej primeranosti.

V tomto roku, v roku 2006 si pripomenieme už 47. výročie vyhlásenia deklarácie práv dieťaťa.

Dúfajme len, že všetky krajiny sveta uznávajú konvenciu o právach dieťaťa.
Prajeme si, aby tie práva boli nielen uznané, ale aj rešpektované a dodržiavané. Bol by to významný krok smerom k lepšej budúcnosti pre všetky deti sveta.
Dôstojný, šťastný a radostný život si zaslúžia deti celého sveta.