praha
PRAHA - ČASŤ STARÉ MĚSTO
PRAŠNA BRÁNA
Jedna z najvýznamnejších pražských pamiatok z neskorej gotiky je dielo Mateja Rejska. Začala sa stavať v r. 1475 k úcte kráľa Vladislava Jagellonského. V 14. st. v jej susedstve začal Václav IV. stavať Kráľovský dvor. Keď v r.1483 kráľ Vladislav Jagelonský opustil Kráľovský dvor a presťahoval sa natrvalo na hrad, Prašná brána stratila svoju reprezentačnú funkciu.
Za pruského obliehania v r.1757 bola veľmi poškodená. Koncom 17. st. začala slúžiť ako skladište pušného prachu, začalo sa jej hovoriť Prašná brána.
Dnešnú novogotickú úpravu brány previedol arch. J. Mocker v r.1875 – 1886. Pri tejto oprave boli z brány odstránené hodiny.
Prašná brána je vysoká 65 m a má 186 kamenných schodov.
STAROMESTSKÁ RADNICA
Je dnes len časťou niekdajšej radnice, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná. Radnicu, ako symbol mestskej samosprávy si vymohlo Staré mesto v r.1338 od kráľa Jána Lucemburského.
Keď kráľ Karol IV. získal v r. 1355 cisársku korunu a Praha sa stala hlavným mestom rímskej ríše, vzrástol aj význam radnice. Prvým sídlom mestskej rady a tak aj základom radnice sa stal nárožný gotický dom Wolflina od Kamene, ktorý zakúpili radničný mešťania v r. 1338. K domu pristavali do r. 1364 štvorbokú vež a k jej východnej stene bol pripojený arkier kaplnky vysvetenej v r. 1381. Začiatkom 15. st. vznikol na južnom boku veže preslávený orloj. Medzi r. 1470 – 1840 bol osadený na južné priečelie ozdobný neskoro gotický portál – hlavný vchod do radnice. V 2. pol. 14. st. bol prikúpený vedľajší dom, ktorý patril Krížovcom. Na tomto dome bolo po r. 1520 umiestnené krásne renesančné okno s nápisom PRAGA CAPUT REGNI – PRAHA HLAVA KRÁLOVSTVA. Tretí dom radničného komplexu bol dom odkúpený od kožušníka Mikšu v r.1458 bol prestavaný novorenesančne arch. Baumom. posledný dom bol Dom u kohúta, gotický s empírovým priečelím prikúpený v r. 1835. V podzemí domu sa zachoval románsky sál, v miestach 1. posch. renesančné stropy a nástenné maľby. Z doby, keď tu bola lekáreň U bieleho leva pochádza socha leva z konca 18.st. Stavebný vývoj radnice pokračoval s prestávkami až do 19. st. Najväčšiu škodu utrpela v posledné dni vojny, keď bola poškodená strelami z tankov . Poškodila sa vež, kaplnka, časť orloja a vznikol požiar na celom novogotickom východnom krídle radnice.
Z vnútra radnice je historicky najvýznamnejšie 2.posch., kde sa vo svojej gotickej podobe z r. 1470 zachovala stará radničná sieň s plastikom Krista zo zač. 15. st. Nárožie kaplnky zdobí kopia plastiky Madony s dieťaťom z r. 1381.
Dnes radnica slúži len na reprezentačné účely, výstavy a rôzne zhromaždenia.