Pracovná výchova menej aktívnych a zrucných detí

Pracovná výchova menej aktívnych a zrucných detí
„Nikto nie je úplne neschopný, každý dokáže aspon nieco urobit, len mu treba na to
vytvorit podmienky“
/Preiffer/
Práca je pre jedinca základným socializacným prostriedkom – slúži jeho vlastnému
rozvoju a sebauspokojeniu.
Mnohé deti prichádzajú do MŠ s málo pozitívnymi sociálnymi skúsenostami, vztahmi a
návykmi. Pracovné zrucnosti detí sú na nízkej úrovni, casto nezodpovedajú ich
vývinovým schopnostiam. Preto je dôležité venovat sa týmto detom so zvýšeným
individuálnym prístupom pri plnení úloh.
Pracovná výchova okrem získavania pracovných zrucností by mala každému jedincovi
prinášat radost z vykonanej práce, pocit užitocnosti, uspokojenia, kladný vztah k
veciam, k nástrojom životného a pracovného prostredia.
Práca môže prispiet i k celkovej reflexnej cinnosti. Pomocou nej sa rozvíja
nervovosvalový aparát, motorický, zrakový, sluchový, hmatový receptor, ako aj
psychické schopnosti. Rozsah programu výchovnej práce, jeho vnútorné clenenie a
úlohy sú prispôsobené schopnostiam detí. Pracovná výchova v nom zahrnuje okruhy,
ktoré úzko súvisia. Sú to: sebaobsluha, upratovacie práce, práce s technickým
materiálom a prírodninami, zostrojovanie a konštruovanie, pestovatelské a chovatelské
práce.
Pri plnení úloh s menej zrucnými a aktívnymi detmi je dôležité rešpektovat všetky
výchovné a vyucovacie zásady a metódy. Patria sem: a) zásada názornosti: je
dôležitou podmienkou pozitívnych výsledkov v práci, no pri práci využívame len
nevyhnutné množstvo pomôcok, inak by mohli pôsobit rušivo na pozornost dietata.
Zásada názornosti u menej aktívnych a zrucných detí predpokladá – primeranost práce
- rovnaké zatažovanie svalstva
- vhodnost pracovných úkonov
- správnu organizáciu práce – striedanie práce a odpocinku
- použitie náradia primeraného zrucnosti dietata
b) zásada primeranosti: spocíva v tom, že požiadavky kladené na dieta musia
byt primerané obsahu, rozsahu i forme, aby zodpovedali schopnostiam detí. U menej
zrucných detí možno zlahcit požiadavky na velkost alebo zložitost výrobku – napr.
Zrucnejšie deti majú zhotovit skladaním papiera leporelo, menej zrucné deti zloženie
obdlžnika na polovicku. c) zásada sústavnosti a postupnosti: znamená postup od
lahšieho k tažšiemu, jednoduchšieho k zložitejšiemu s postupným zvyšovaním nárokov
na deti
d) zásada aktivity: pri vzbudení záujmu o cinnost nepodáme detom hotové
informácie, ale stimulujeme ich aktivitu otázkami (napr.
Co máme pripravené na stole? S cím budeme pracovat? ) Úcinným stimulátorom a
aktivizátorom k aktivite detí je pochopenie úcelnosti pracovného výrobku /cinnosti/,
ocenenie detí ucitelkou pred rodicmi
e) zásada individuálneho prístupu: ucitelka sa osobitne venuje detom s
apatickým správaním, k individuálnemu prístupu patrí aj individuálne zadávanie úloh
vzhladom na individuálne možnosti, schopnosti, unavenost, malú schopnost sústredit
sa a pod.
f) zásada jednotného pôsobenia: zahrnuje jednotný výchovný vplyv MŠ, rodiny a
verejnosti.
g) zásada trvanlivosti: spocíva v opakovaní vedomostí, zrucností a návykov,
využívaním individuálnej práce s detmi, pri neustálom opakovaní a oživovaní cinností
prostredníctvom rôznych hier apod.
h) zásada komplexnosti: predpokladá všestranné pôsobenie na dieta – tj., že pri
rozvíjaní pracovných zrucností súcasne rozvíjame myslenie, rec, pohybové schopnosti,
vôlové vlastnosti, citovú oblast, fantáziu a tvorivost detí, ciže celú osobnost dietata.
i) zásada prirodzenosti: jej uplatnovanie predpokladá radostné ovzdušie pri práci,
skutocný záujem o dieta.
METÓDY: rozdelujeme ich na výchovné /príklady, vysvetlenia/ a vzdelávacie / slovné a
názorové/. Pre menej aktívne a zrucné deti ucitelka MŠ vyberá metódy s
rešpektovaním zákonitostí psychiky dietata a jeho možností.
Organizacné formy Pv – v MŠ sa v rámci Pv uskutocnujú individuálne a kolektívne
formy práce – individuálne formy – s menej aktívnymi a zrucnými detmi. V rámci
individuálnej práce s detmi sa využívajú stimulacné a rozvíjajúce výchovné programy,
ktoré môžu prispievat k postupnému vyrovnávaniu niektorých nedostatkov u detí a tým
i k zmenšovaniu rozdielov v úrovni zrucností.
Úspešnost plnenia úlohy na Pv závisí od toho, ako ucitelka prihliada na: individuálne
zvláštnosti, pochopenie úlohy, utvrdzovanie poznatkov a zrucností, precvicovanie.
Výchovný proces treba viest tak, aby sa všetky deti podla svojich schopností a
zrucností mohli podielat na spolocnej cinnosti.
Použitá literatúra:
Pracovná výchova detí predškolského veku
Autorka Katarína Majzlanová
Vypracoval.
________________________________________ __________________________
Zdroje: