Práca, význam práce a problematika pracovnej

12. Práca, význam práce a problematika pracovnej
spokojnosti
Scheinova typológia človeka ako pracovníka
Ekonomický systém a jeho analýza


Práca sa považuje za základnú podmienku existencie a komunity ľudského života

Práca
 je vedomá činnosť ( nie je to vrodená záležitosť ) a je závislá na našej vôli
 má účel mimo seba ( nie je samoúčelná činnosť , ako hra )
 umožňuje ľuďom prežitie
 zabezpečuje uspokojovanie potrieb ľudí


Práca je činnosť zameraná na uspokojovanie ľudských potrieb, ktorou sa vytvárajú materiálne i nemateriálne produkty. Má vždy sociálny charakter.

Povolanie :
Je druh práce vykonávaný za odmenu, vyžadujúci si určité schopnosti a odbornú prípravu.
Povolanie treba odlišovať od zamestnania.

Zamestnanie :
Je vzťah zamestnávateľa a zamestnanca


Scheinova teória :

Maslova tória sa stala základom Scheinovej teórie


Sebapresadzovanie,
sebarealizácia,
sebatranscendencia



Sociálne potreby uznanie, akceptácia, spolupatričnosť


fiziologické potreby


základné štyri typy človeka, ako pracovníka

4. komplexný typ človeka
3. sebarealizujúci sa typ človeka
2. sociálny typ človeka ( očakáva uspokojenie aj v kolektíve + vzťahy na pracovisku )
1. racionálno – ekonomický typ človeka ( očakáva primerané ohodnotenie, je orientovaný na
zisk, mzda mu vytvára istý životný štandard )




Význam práce v živote :
1. zárobok
2. aktivita ( opak nudy )
3. pestrosť
4. štrukturovanie času
5. sociálne kontakty
6. práca je súčasť našej osobnej identity


Pracovná spokojnosť :
Človek potrebuje byť v práci spokojný
1. spokojnosť v rámci organizácie, ktorá ma zamestnáva
- činitele pracovnej spokojnosti
 plat + ďalšie výhody
 samotná práca
 pracovné podmienky
 vzťahy medzi pracovníkmi navzájom ( nadriadený, podriadený)
 možnosť postupu

2. aký status vďaka práci zastávam, aké mám postavenie v práci
Spokojnosť ľudí s prácou – protiklad – odcudzenie

Ekonomický systém :
 je označenie sociálnej inštitúcie, ktorá zabezpečuje výrobu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti.

Ekonomický systém pozostáva z troch základných sektorov:
1. primárny sektor ( získavanie surovín a pestovanie plodín )
2. sekundárny sektor ( pretváranie prírod. surovín na tovary )
3. terciálny sektor ( poskytovanie služieb )



Kapitalistický ekonomický systém :
 súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, sledovanie individuálneho profitu, zisku

Socialistický ekonomický systém:
 kolektívne vlastníctvo výr. prostriedkov, štátne riadenie a plánovanie ekonomiky.

Ekonomické systémy súčastných industriálnych a postindustriálnych spoločností sa nazývajú zmiešané , pretože sú kombináciou základných prvkov oboch systémov .



ekonomické systémy – termínom ekonomický systém sú označované soc. inštitúcie, ktoré zabezpečujú výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti.

Ekonomický systém pozostáva z troch základných sektorov, ktoré vznikli ako výsledok deľby práce v spoločnosti :

primárneho (poľnohospodárstvo, rybárstvo, lesníctvo, baníctvo),
sekundárneho (hutníctvo, strojárstvo, chem., farmaceut. a drevospracujúci priemysel) terciárneho sektora (služby).

Dejiny ľudskej spoločnosti poznajú tri druhy ekonomických systémov :
ekonom. systémy predindustriálnych,
industriálnych
postindustriálnych spoločností.

Ekonomické systémy predindustrial. spoločností – väčšina členov týchto technicky málo vyspelých spoločenstiev pracovala v primárnom sektore, pričom deľba práce bola minimálna. Ekonom. systémy industrial. spoločenstiev – priniesla ich priemyselná revolúcia, ktorá spôsobila zmeny v spôsobe výroby atď., čo viedlo k výraznému zvýšeniu významu a rozsahu sekundárneho sektora i k celkovým spoločenským zmenám – vznik kapitalistickej spoločnosti.
Ekonom. systémy postinustrial. spoločenstiev – využívajú najvyspelejšie technológie, zvyšujú význam poskytovania informácií a služieb, teda dominuje tu terciárny sektor. Na základe toho, ako spoločnosť rieši otázky spôsobu organizovania svojich ekonomických činností a súkromného vlastníctva hovoríme o kapitalistickom a socialistickom ekonomickom systéme industriálnych a postindustriálnych spoločností. Tieto dva druhy predstavujú čisté typy, no existuje aj kombinácia ich základných prvkov a označuje sa ako zmiešaný ekonom. systém, ktorý je charakteristický pre súčasné spoločnosti.