Povrch Alžírska

Povrch Alžírska
Zatial co severná cast Alžírska je hornatá, rozbrázdená pocetnými údoliami, takmer 75
% juhu krajiny vyplna rozsiahla jednotvárna púšt Sahara s ojedinelými horskými
chrbtami a pohorím Ahaggar. Geologická stavba a vývoj jednotlivých castí území sú
znacne rozdielne. Severné Alžírsko bolo postihnuté predkambrickým, hercýnskym a
pyrenejsko-alpínskym vrásnením. Posledné vrásnenie bolo velmi silné práve v
tretohorách. Okrem toho sa tu prejavujú pohyby vertikálne, ktoré spôsobujú poklesy a
zdvihy. Vznikli tu tiež plošiny. Dnešný reliéf bol vytvorený v Saharskom Atlase v
oligocéne a v Malom Atlase v neogéne. Väcšinou sa tu nachádzajú zlepence a vápence.
Zdvihy pevninu rozclenili a vytvorili pobrežie, ktoré má málo vhodných prirodzených
prístavov, je väcšinou skalnaté a necelých 20 km od Alžíru je hlbka Stredozemného
mora 2310 m. Saharský Atlas je od púštnej Sahary oddelený zlomom. Až do dnešnej
doby sa uchovala v celom Atlase a prilahlých oblastiach znacná seizmická aktivita. Na
území Alžírska rozlišujeme šest velkých oblastí, ktoré popisujeme smerom do východu
na západ:
Východné Alžírsko má rozsiahle háje korkových dubov a cédrov a pri pobreží pomerne
vela zrážok. Znacne sa líši od západnej casti krajiny.
Velké Kabylsko je hornatá krajina, asi 150 km východne od Alžíru, velmi podobná
východnému Alžírsku. V podloží sú paleozoické a prekambrické horniny, na ktorých sú
vápence a pieskovce, ktoré tvoria Džebel Džurdžurú (2308 m), najvelkolepejší a
najmohutnejší horský chrbát v Alžírsku, kde rocne spadne 1 500 mm zrážok. Na
svahoch rastú duby, olivy a figy. Na úpätí hôr leží ropný prístav a stredisko
petrochemického priemyslu Bedžája, kde vyústuje ropovod zo saharskej tažiacej
oblasti. Alžírsky Sahel sa rozkladá v okolí hlavného mesta Alžíru, ktoré je jeho
hospodárske centrum. Vyskytujú sa tam úrodné oblasti viníc, pomarancov, tabaku,
rannej zeleniny a kvetov na výrobu parfémov. Leží tu najväcšie mesto Alžír, ktoré je
sídlom vlády s významným prístavom. Údolie Šelifov, významná hospodárska oblast,
ktorú tvorí údolie najdlhšej rieky Šelif, ktorá tecie na strednom a dolnom toku
rovnobežne s pobrežím v zníženine. Pestujú sa tu olivy, figy, marhule a obilie, ale aj
vinná réva. Na svahoch zarastaných macchiou sa pasú stáda oviec a kôz. V tejto oblasti
leží druhé najväcšie mesto Oran.
Vysocina šotov sa tiahne na juhu cez celé Alžírsko. Je to náhorná stepná oblast, silno
kontrastujúca s úrodným a husto zaludneným Tellom.
Má len 200 až 400 mm zrážok, je porastaná trávou esparto a po zimných daždoch aj
inými rastlinami, ktoré sa udržiavajú zelené len jeden mesiac. Pasú sa na nej stáda
oviec. Najväcším strediskom v tejto oblasti je Sidi – bel – Abbás. Saharské Alžírsko.
Saharský Atlas sa rozprestiera na juh od Vysociny šotov. Má viac zrážok. Svahy sú
porastané lesíkmi a krovinami alebo sú premené na pastviny. Sever Alžírska môžeme
rozdelit na tri orografické pásma:
Malý Atlas (Pobrežný alebo Tellský Atlas), ktorý je velmi rozclenený na jednotlivé
chrbty, tvorí severné pásmo pri pobreží a rozširuje sa od západu na východ až na 200
km. Najväcší zalesnený príbrežný masív je Dahra (1415m) a najväcší vnútorný chrbát
je l’Ouarsenis (1985 m).
Plošina šotov (Oransko - alžírska meseta), ktorá leží v nadmorskej výške 800 –1 200
m, je najrozsiahlejšia na západe. Tvorí ju rad bezodtokových zníženín, kde v
najmenších miestach sú solné panvy. Saharský (Velký) Atlas je tektonickým a
orografickým pokracovaním marockého Vysokého Atlasu. Na západe je najvyšší Džebel
Aissa (2236m) a na východe masív Aurés s Džebel Chélia (2328m). Sahara, najväcšia
púšt, zasahuje do Alžírska strednou a severnou castou. Najrozsiahlejším masívom
alžírskej Sahary je Ahaggar s najvyššou horou Alžírska Mt. Tahat (3005m) vo
svojom strede a so
žulovým hrebenom Garet el Djenoun (2327m) na severe
a vulkanickým Adrarom (2154m) na východe.