Povazska Bystrica

Rozloha: 463 km

Počet obyvateľov: 65 580

Hustota zaľudnenia: 142 obyvateľov na km


Okres Považská Bystrica je rozlohou jeden z najmenších okresov Slovenska. Leží v severozápadnej časti republiky a je najsevernejším okresom Trenčianskeho kraja. Tri susedné okresy, Čadca, Bytča a Žilina sú zo Žilinského kraja, Ilava a Púchov z Trenčianskeho. Susedstvo s okresmi Čadca a Ilava je len symbolické, hranice sú veľmi krátke a vedú po hrebeňoch pohorí. Severná, asi 8 km dlhá hranica, ktorá sa vinie po hrebeni Javorníkov, je zároveň aj štátnou hranicou s ČR.


PRÍRODNÉ POMERY

Jadro okresu leží v severnej časti Považského podolia, ktoré tu tvorí prevažne Podmanínska pahorkatina. Zo severozápadu ju lemujú Javorníky, zo severovýchodu Súľovské vrchy. Najvyšším vrchom územia je Veľký Javorník (1 071 m n. m.) v Javorníkoch. Najnižšie (253 m n. m.) klesá územie pri výtoku Váhu z okresu v katastri obce Beluša.

RELIÉF

V Považskom podolí je reliéf prevažne pahorkatinný. Nižšia časť Javorníkov má vrchovinový reliéf, v ktorom sa miestami vynímajú bradlá z odolnejších hornín. Vyššie časti Javorníkov predstavujú hornatinu. Súľovské vrchy majú zaujímavý reliéf, pretože v menej odolných horninách tam erózia vyhĺbila brázdy a kotliny, z ktorých vystupujú chrbty a bradlá z odolnejších hornín.

PODNEBIE

Považské podolie a svahy pohorí patria do miernej klimatickej oblasti. Najvyššie polohy Javorníkov a Súľovských vrchov sú už v chladnej klimatickej oblasti


PRIEMERNÉ MESAČNÉ TEPLOTY V °C (Nimnica)

mesiac 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. rok

teplota -3,2 -1,3 2,8 8,3 13,3 16,6 18,3 17,5 13,9 8,9 4,.1 -0,2 8,2


PRIEMERNÉ MESAČNÉ ZRÁŽKY V mm (Považská Bystrica)

mesiac 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. rok

zrážky 45 44 46 45 68 87 94 79 52 58 54 46 718


Počet dní so snehovou pokrývkou: 60 – 80

Počet zamračených dní: 120 – 150

Počet jasných dní: 40 – 50


VODSTVO

Najväčším riečnym tokom územia okresu je Váh, do ktorého z pravej strany priteká 21,9 kilometrov dlhá Papradnianka a 21,5 kilometrov dlhý Marikovský potok vtekajúci do Nosickej vodnej nádrže, ktorá sa takisto nachádza na území okresu. Z ľavej strany ústi do Váhu 20 kilometrov dlhá Domanižanka.


PODY

Najčastejším pôdnym typom sú hnedé lesné pôdy (kambizeme), ktoré pokrývajú prevažnú časť Javorníkov a Súľovských vrchov. Na vápencových horninách bradlového pásma a Súľovských vrchov sa vyskytuje rendzina, nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy (fluvizeme)


RASTLINSTVO

Nižšie polohy okresu sú z väčšej časti odlesnené. V Javorníkoch prevládajú smrekové lesy, v Súľovských vrchoch bukové. Pri Váhu sa zachovali malé zvyšky lužného lesa. V Súľovských vrchoch v skalných častiach nájdeme borovicu. V Považsko-bystrickom okrese sa vyskytuje veľmi veľké množstvo chránených rastlín. Je to napríklad: ostrica biela, astra alpínska, poniklec slovenský, orchidea dvojlistá, smlz pestrý, klinček lesklý, klinček peristý včasný, klinček pyšný pravý, veternica lesná, horec Clusiov, orlíček obyčajný, ľalia zlatohlavá, prvosienka holá, drieň obyčajný, žltohlav európsky, lomikameň vystupujúci a kortúza Matthiolova. Prvosienka holá je jarnou okrasou Manínskej tiesňavy a Súľovských skál. Kvitne v apríli na skalách, má ružicu širokých polodužinatých kvetov. Orlíček obyčajný je dekoratívna bylina hájov, lúk a podhorských lesov. Na 60 centimetrov dlhej byľke má veľké fialovo-belasé kvety. Rastie v Zemianskom Kvašove a v Belušských Slatinách. Ľalia zlatohlavá rastie v júli vo vápenatých hájoch. Je to bylina vysoká až 150 centimetrov s purpurovo sfarbenými kvetmi. Voňavé biele kvety klinčeka peristého včasného sa rozvíjajú už v máji a tvoria celé trsy. Veternica lesná nie je obyčajná veternica. Je to nádherný biely kvet široký 5 centimetrov, na až 40 centimetrov vysokej chlpatej stonke.


ŽIVOČÍŠSTVO

Prírodne rôznorodé územie okresu obývajú najmä živočíchy listnatých a ihličnatých lesov, v Nosickej vodnej nádrži sa hojne vyskytuje vodné živočíšstvo. Typickými zástupcami tohto územia sú divé kačice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srnčia a diviačia zver. K chráneným druhom patria: vydra riečna, hlavátka podunajská, netopier vodný, jasoň červenooký, ľabtuška vrchovská, medveď hnedý, tetrov hoľniak.


ADMINISTRATÍVNY

VÝVOJ

Územie celého dnešného okresu patrilo od 13. storočia do roku 1948 do Trenčianskej stolice. Okres Považská Bystrica vznikol roku 1023. Mal podobné hranice ako dnešný okres. Jediný rozdiel bol v tom, že na juhozápade nepatrili okresu obce Pružina, Slopná, Dolný a Horný Lieskov. Pri zmenách v roku 1928 stratil okres Považská Bystrica ešte ďalšie dve obce – Ďurďové a Podskalie. Dnešnú podobu získal okres v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili 6 spomínaných obcí na juhozápade, v porovnaní s obdobím pred rokom 1949 však stratil obec Malé Lednice. V rokoch 1949 – 1960 bola Považská Bystrica súčasťou Žilinského kraja. Pri zmene správneho členenia v roku 1960 sa tento okres podstatne zväčšil, pretože k nemu pričlenili dva celé okresy, a to Púchov a Ilavu a ešte aj okres Malé Lednice. V rokoch 1960 – 1990 patril okres do Stredoslovenského kraja.


OBYVATEĽSTVO

Počet obyvateľov v okrese Považská Bystrica je takmer rovnaký ako celoslovenský priemer. Hustotou zaľudnenia však priemer výrazne prevyšuje. Sídla sú tu rozmiestnené pomerne rovnomerne, obyvateľstvo je však sústredené predovšetkým v strede okresu. V okresnom meste žije až 65,6 % z celkového počtu obyvateľov. Podobne ako v ostatných okresoch, ktorých jadrom je Považské podolie, aj tu sa počet obyvateľov za posledných 150rokov, no najmä v rokoch 1950 – 1991, prudko zvyšoval.

VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV

Rok 1869 1921 1950 1991 1995

Počet obyv. 19 198 23 223 32 701 62 798 65 580


VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Predproduktívny vek: 26,3 %

Produktívny vek: 57,5 %

Poproduktívny vek: 16,2 %


NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Slovenská národnosť: 98,4 %

Česká: 1,2 %

Maďarská: 0,1 %

Rómska: 0,1 %

Ostatné: 0,2 %


ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA VZDELANIA

Základné vzdelanie: 25,2 %

Učňovské: 21 %

Stredné odborné 1,4 %

Stredné všeobecné s maturitou: 2,6 %

Stredné odborné s maturitou: 16,4 %

Vysokoškolské: 5,4 %


SÍDLA

V okrese Považská Bystrica je 28 obcí, z toho 1 mesto. Považská Bystrica vznikla v úzkom priestore severnej časti považského podolia medzi Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Je 14. Najväčším mestom Slovenska. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1330. Od roku 1923 plní funkciu okresného mesta. Jeho rozvoj sa zrýchlil budovaním strojárskeho priemyslu od roku 1928.


VEĽKOSTNÁ ŠTRUKTÚRA VIDIECKYCH OBCÍ