Považská Bystrica

Považská Bystrica
Rozloha: 463 km
Pocet obyvatelov: 65 580
Hustota zaludnenia: 142 obyvatelov na km
Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trencínom a
Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska Váhom. Je 14. najväcším
mestom Slovenska. V okrese Považská Bystrica je 28 obcí, z toho 1 mesto. Cestovný
ruch okresu sa sústreduje v okolí vodnej nádrže Nosice. Velmi atraktívna je Manínska
tiesnava a celé Súlovské vrchy. Typickými zvieratami považského územia sú divé
kacice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srncia a diviacia zver. K
chráneným druhom patria: vydra riecna, hlavátka podunajská, netopier vodný, jason
cervenooký, labtuška vrchovská, medved hnedý, tetrov holniak. Priaznivá klíma malej
kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužela a nivy riecky
Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu
sem prilákali cloveka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje
niekolko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby,
starých asi 4500 rokov.
Kaštiel v Považskom Podhradí Bystrický (Považský) hrad
Prvá písomná zmienka o Považskej Bystrici sa však viaže až s rokom 1316. Písomná
zmienka o hrade z roku 1316 sa spája s menom Matúš Cák Trenciansky. Dejiny mesta
sú úzko späté s dejinami Bystrického (Považského) hradu. Najznámejšími majitelmi
Bystrického hradu a panstva boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Dalšia známa
písomná zmienka o Bystrici pochádza z 13. júla 1330. V roku 1432 bola Považská
Bystrica vypálena (nájazdy Husitských vojsk). Plamene pohltili všetky obecné listiny a
obyvatelstvo zostalo bez právnych dokumentov. Na ich žiadost král Žigmund obnovil
Považskej Bystrici 23. apríla 1435 jej výsadné práva. V 1458-om roku král Matej Korvín
darúva mestecko i s šesnástimi dedinami Ladislavovi Podmanickému za jeho verné
služby Hunadyovcom i krajine. Tým zacína storocné panstvo rodu Podmanických na
hrade Bystrica, rodu, ktorého clenovia zohrali významnú úlohu v dejinách celého
Uhorska. Ladislavov syn Ján, bratislavský hlavný župan a kapitán bratislavského hradu,
zdedil podla otcovho testamentu i panstvo Bystrica. Dal v mestecku postavit gotický
kostol a stal sa jeho prvým súkromným patrónom, cím získal právo volby duchovného s
biskupským schválením. Mimoriadne cenným svedectvom vnútorného života mestecka
je listina nazvaná "Articuli Podmanickyani" z 2.
januára 1506, ktorou Ján Podmanický ustanovuje v 30 clánkoch obecný štatút mesta
Bystrica. Okrem iného sa v nej spomínajú cechy: mäsiarsky, tkácsky, cižmársky,
Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako
výlucný jazyk cechových majstrov používala slovencina. 29. augusta 1526 padol v bitke
pri Moháci Jánov brat Michal i uhorský král Ludovít II. Druhému Jánovmu bratovi
Štefanovi, najstaršiemu biskupovi v Uhorsku, pripadla významná úloha - korunovat
nového panovníka. A korunoval ich hned dvoch. Na tom istom mieste, tou istou
korunou. V Stolicnom Belehrade, v roku 1526 Jána Zápolského a o rok neskôr
Ferdinanda I. Habsburgského. Epitaf Rafaela Podmanického Poslední z rodu, Ján a
Rafael, tažiac z tejto politickej situácie, ako prívrženci Jána Zápolského násilne
obsadzovali panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od "svojho" krála, aby im na ne
udelil donáciu. Po smrti Zápolského sa usilovali o zmierenie s Ferdinandom II. Turecké
nebezpecenstvo im dopomohlo k dohode s cisárskym dvorom, takže v decembri 1544
Ferdinandovi prisahali vernost. Rod Podmanických vymrel po meci - smrtou Rafaela
roku 1558. Náhrobný epitaf s jeho vyobrazením a slovakizovaným textom je
zabudovaný v stene predsália rímsko- katolického kostola v Považskej Bystrici,
postaveného v 14. storocí. Zomierajú bezdetní, po ich smrti panstvo prechádza do rúk
mocného rodu Balassovcov. S ich príchodom nastáva pre mesto dalšie z tažkých období
- storocie stavovských povstaní. Mesto i okolie postupne drancovali vojská Štefana
Bockaya /1604/, Imricha Tokolyho /1679 - 80/, Berczényiho a Ockaya /1707/. Napriek
nepriaznivej dobe, panovníci mestu udelujú dalšie privilégiá, cím získava prestíž pred
ostatnými obcami na okolí.
V roku 1571 král Maximilián dodáva k dvom sviatkom jarmocným ešte dva jarmoky
na Troch králov a na sv. Trojicu. V 1656 panovník Ferdinand III. udeluje mestu dalšie
výsady, a to potvrdením jarmokov v pondelok po Kvetnej nedeli a na sv. Vavrinca. Na
žiadost obcanov zemepáni ešte potvrdili staré právo výcapu v casoch jarmoku a povolili
postavenie jednej píly na vyšnom mlyne. V roku 1716 sa zacína sústavné
zaznamenávanie obecných záležitostí tyv. Protocolum privilegiati oppidi vagh Besterze.
Zo záznamov sa dozvedáme, že hlavou mesta bol richtár, volený podla zvyku na sv.
Juraja, právne záležitosti vybavoval volený notár, majetok mesta spravoval obecný
hospodár - gazda. Mesto dalej zamestnávalo hájnikov, pastierov a hlásnika. 19.
storocie môžeme z pohladu mesta nazvat storocím pohrôm. Mestecko stíhali povodne,
požiare a epidémie.
Z dobových dokumentov sa môžeme napríklad docítat, že:
"od 23. do 26. augusta 1813 štyri dni ustavicne pršalo, co zaprícinilo rozvodnenie
Váhu. Voda dole prúdom strhávala brvná, stromy, celé domy, ludí a dobytok. Škody
predstavovali miliónové sumy, v Považskej Bystrici zahynulo viac ako sto ludí."
"6.augusta 1831 cholera skosila prvé obete medzi obyvatelmi mesta a utíšila sa až 14.
septembra 1831. Celkom zahynulo 135 ludí."
" V roku 1832 zhorela jedna cast, v roku 1834 druhá cast mesta. "
"15. februára 1858 o 8.hodine vecer bolo silné zemetrasenie v okolí Bystrického hradu,
kedy sa zrútila i veža hradnej väznice."
Zákon z roku 1886 zlikvidoval všetky výsadné rozdiely medzi obcami, Považská
Bystrica ako poddanské mestecko stratila v zmysle zákona svoje postavenie a stala sa
malou obcou, avšak len do 1. marca 1914. Župná kongregácia v Trencine ju povýšila
na velkú obec.
Rozvoj spolocenského života nastal až po roku 1918. Vznikali rôzne spolky, školy,
menšie podniky. Velkým prínosom pre mesto bolo preloženie výroby bratislavskej
municnej továrne firmy Roth. Základný kamen výstavby nového závodu bol položený 7.
júla 1929. Nové pracovné príležitosti a vzrastajúci pocet obyvatelov súvisel aj s
výstavbou bytov, kultúrnych, sociálnych a športových zariadení. Pocas druhej svetovej
vojny dosiahol rozvoj Považskej Bystrice taký stupen, že sa obec rozhodla požiadat o
priznanie charakteru mesta, ktoré mu bolo Zborom povereníkom na zasadnutí 25. júna
1946 priznané. V roku 1948 sa Považská Bystrica stala okresným mestom. Úplná
prestavba starého mesta na nové, ktorá sa uskutocnila v 70. a 80. rokoch, zmenila
jeho ráz. Postavili sa nové sídliská, pribudli rôzne hotelové a reštauracné zariadenia,
zrekonštruovali sa mestské komunikácie a parkoviská.
Medzi dalšie dnes už kultúrno-historické pamiatky mesta patrí kaštiel s dvoma
nárožnými vežami, vybudovaný pod považskobystrickým hradom, zvaný Burg,
renesancný kaštiel v obci Orlové, kde v súcasnosti sídli Vlastivedné múzeum.Na kopci
nad mestom vo výške 391 m.n.m. sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728.
Zaciatky organizovaného športu v Považskej Bystrici spadajú do rokov skoncenia 1.
svetovej vojny. V roku 1920 založila hrstka mladých športových nadšencov športový
klub. V mestách a obciach, kde vznikali nové priemyselné závody, sa zakladali
telovýchovné jednoty. V Považskej Bystrici zacal kralovat futbal. Prvé ,,oficiálne”
stretnutie sa zohralo v roku 1921.
Hrávali sa však iba priatelské stretnutia a až v roku 1929 Športový Klub Považská
Bystrica po prvýkrát zaradili do 1.B triedy Trencianskej futbalovej župy; klub tu hral až
do roku 1934. V roku 1929 sa zacal stavat strojársky závod v Považskej Bystrici. Po
likvidácii závodu Patrónka v Bratislave a jeho prestahovaní do Zbrojovky podstatná cast
zamestnancov
Štatút okresného mesta bol Považskej Bystrici zachovaný aj v rámci nového
územnosprávneho clenenia Slovenskej republiky od júla 1996.
POZORUHODNÉ ÚDAJE O VIDIECKYCH OBCIACH
Najstaršia obec: Domaniža (1268)
Najmladšia obec: Jasenica (1921)
Najnižšie položená obec: Udica (282 m n. m.)
Najvyššie položená obec: Vrchteplá (520 m n. m.)
S najväcším katastrom obec: Papradno (5582 hektárov)
S najmenším katastrom obec: Záskalie (242 hektárov)
S najväcším poctom obyvatelov obec: Papradno (2700)
S najmenším poctom obyvatelov obec: Pocarová (141)
SLUŽBY
Kiná: Mier, Kino v kultúrnom dome
Hotely: Manín, Sparta, Váh ...
Športové areály: krytá plaváren, športová hala (usporadúvajú sa v nej viaceré
medzinárodné sútaže), futbalový štadión v Považskej Bystrici, futbalové ihriská, zimný
štadión, kúpalisko ...
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: