Potravinová legislatíva

Potravinová legislatíva Vlastnosti potravín uvádzaných na trh a podmienky obchodu s nimi boli pomerne skoro predmetom právnej regulácie. Najskôr išlo o jednotlivé výrobky, resp. zložky potravín (napr. soľ, koreniny, huby, mletie múky) a ku koncu 19. storočia boli položené systematickejšie zákonné základy potravinového práva. Úprava výroby a obchodu s potravinami sledovala odpočiatku ciele zdravotné i ciele hospodárske, kedže potraviny svojím významom pre spotrebiteľov a objemom na trhu nesú nielen riziko ohrozenia zdravia,ale aj neodôvodnených hospodárskych znevýhodnení pre konzumentov, ako aj zneužitia hospodárskeho postavenia na trhu medzi jednotlivými výrobcami a obchodníkmi.


Vzhľadom na uvedené sa okrem všeobecných predpisov prijali aj špeciálne predpisy pre túto oblasť. V rakúskej časti monarchie (kde nebol všeobecný zdravotný zákon) bol prijatý zákon č. 89/1897 r.z. o obchode s potravinami a niektorými úžitkovými predmetmi a v Uhorsku bola táto problematika upravená v rámci zákonnej úpravy verejného zdravotníctva (§ 14 zák. čl. XIV/1876), doplnenej osobitným zák. č. XLVI/1895 o zákaze falšovania poľnohospodárskych plodín, výrobkov a potrieb. Na ich základe bol postupne vydaný rad vykonávacích predpisov pre jednotlivé výrobky a prierezové problematiky (obaly, farbivá a pod.). Špeciálne zákony boli vydané o zákaze falšovania vína (zákon č. 210 z 12.4.1907 a zákon čl. XLVII/1908).


Významnou zložkou tejto úpravy bola kontrola potravín, vykonávaná v sústave všeobecných orgánov a doplnená osobitnými štátnymi alebo štátom autorizovanými ústavmi pre technické skúšanie potravín. Zdravotné a kvalitatívne parametre potravín ponúkaných na trhu priaznivo ovplyvňovali aj špeciálne predpisy pre veterinárnu starostlivosť a odrodové právo, všeobecné predpisy o ochrane označenia pôvodu a napokon aj predpisy jednoznačne hospodárskej povahy (napr. podmienenie pevných cien mlieka pre roľníkov mliekárenským ošetrením mlieka - vl. nar. 76/1934), ako i predpisy živnostenské.

Originálnym regulačným nástrojom, ktorý vznikol v oblasti rakúskeho práva bol tzv. potravinový kódex (Codex alimentaris austriacus) vydaný v troch zväzkoch v r. 1911, 1912 a 1917, ktorý zachytil pre jednotlivé výrobky platné predpisy, popis tovaru, jeho zloženie, skúšanie atď. Pri jeho preklade do češtiny a súčasnej aktualizácii v tridsiatych rokoch (organizačne zabezpečovanom záujmovou samosprávou potravinárskeho priemyslu a úradne potvrdenom uznesením vlády z 23.6.1934) bol rozšírený (vtedy už ako Potravinový kódex československý) aj na oblasť bývalého uhorského práva.


Právna povaha tohoto diela bola zmiešaná: bol vydaný v medziach platných právnych predpisov pre orgány potravinovej kontroly a ústavy pre technické skúšanie potravín bol záväznou smernicou pre súdy, plnil "funkciu znalca... vyjadrujúceho názory najlepších odborníkov". Dlhodobým cieľom zahraničnej orientácie Slovenskej republiky je integrácia do Európskej únie.

Prvým krokom vedúcim k plnému členstvu v únii sa stala Európska dohoda o pridružení, ktorá vstúpila v platnosť 1.februára 1995. Z nej, ako jedna z hlavných podmienok pre integráciu Slovenska do Európskej únie, vyplýva povinnosť zbližovania existujúcich a pripravovaných legislatívnych predpisov Slovenskej republiky s predpismi únie. Táto úloha zahrňuje potrebu analyzovať všetky súčasné legislatívne predpisy, z hľadiska ich kompatibility s predpismi únie. V prípade, že táto požiadavka nie je dodržaná je potrebné našu legislatívu upraviť, alebo nahradiť novými harmonizovanými právnymi predpismi. Ak v slovenskej legislatíve chýbajú právne predpisy obdobné s predpismi únie je potrebné ich vypracovať a zaviesť.


Ďalším krokom, ktorý je dôležitý pri postupnej harmonizácii práva SR a EÚ, je vládou SR podaná žiadosť o vstup do EÚ. Preto sa zrýchľuje proces harmonizácie a postupného transféru práva EÚ do nášho právneho poriadku. Biela kniha sa zameriava na tie opatrenia spoločenstva, ktoré vytvárajú a udržiavajú vnútorný trh, zároveň identifikuje kľúčové oblasti v každom sektore a odporúča postupnosť aproximácie legislatívy. V súlade s Essenskými závermi v oblasti vytvárania podmienok pre jednotný trh popisuje Biela kniha i úlohy, ktorým budú pridružené krajiny čeliť, vrátane zavedenia legislatívy, regulačných systémov, noriem a metód certifikácie kompatibilných s Európskou úniou. Okrem aproximácie legislatívy zdôrazňuje a popisuje Biela kniha i potrebu vytvorenia primeraných štruktúr na jej implementovanie a presadzovanie.


Väčšina zákonodarstva Európskej únie je vo forme Direktív - Smerníc, ktoré musia byť úplne a presne zapracované do národnej legislatívy členských štátov, čím sa v členských krajinách zabezpečuje voľný pohyb tovaru. Tak napríklad potraviny, ktoré vyhovujú smerniciam sa môžu voľne pohybovať v krajinách únie. Obchod s potravinami v rámci únie, ktoré smerniciam nevyhovujú, je zakázaný. Rovnaký cieľ zaistenia voľného obchodu majú i nariadenia - Regulation, ktoré majú priamy efekt, čiže členské štáty únie majú povinnosť ich do svojho právneho poriadku prevziať a to priamo prekladom. Z úloh uvedených v Bielej knihe sa 254 úloh týka činnosti Komisie pre integráciu pôdohospodárstva v normotvornej oblasti, čo zahŕňa implementáciu jednej a viac smerníc EÚ.


Tieto úlohy boli v Komisii rozpracované s vyznačnením právnych predpisov do ktorých sú, alebo budú zapracované, zodpovednosti za zapracovanie a časového harmonogramu. Úlohy týkajúce sa Komisie zahrňujú oblasť vody, poľnohospodárstva vrátane pôdy a veterinárstva, potravinárstva vrátane tabaku, kozmetických výrobkov. Rezort pôdohospodárstva však už pred spracovaním a obdržaním Bielej knihy venoval pozornosť aproximácii a harmonizácii práva. Svedčí o tom i skutočnosť, že už v schválenom Zákone o potravinách a pripravovanom Potravinovom kódexe sú transformované všetky dôležité smernice Európskej únie.


V Európe a od 27.6.1995

aj v Slovenskej republike, pri súčasnej existencii viacerých zákonných úprav pre oblasť potravín (zákon o technickej normalizácii, zákon o štátnom skúšobníctve, zákon o veterinárnej starostlivosti a pod.), existuje zjednocujúca úprava - Zákon o potravinách. Táto úprava je rámcová, obsahuje základné pravidlá výroby, manipulácie a obehu potravín a splnomocnenia na vydávanie vykonávacích predpisov a zákonné medze pre ne. To znamená, že pri existencii takejto zjednocujúcej právnej úpravy sú nadväzne vydávané ďalšie predpisy potravinového práva - tzv. horizontálne, ktoré sa vzťahujú na všetky potraviny alebo ich rozhodujúcu časť alebo - vertikálne, ktoré sa vzťahujú na určitú skupinu výrobkov alebo výrobok.


Zákon o potravinách, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 27. júna 1995 s účinnosťou od 1.1.1996 s výnimkou § 9 ods. 1 - označovanie potravín a zákaz klamlivej reklamy, ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.1996 , je uverejnený v zbierke zákonov č.iastka 51 a má číslo 152. Zákon o potravinách je koncipovaný ako špeciálny predpis upravujúci špecifické podmienky výroby potravín, manipulácie s nimi a obeh potravín vrátane úloh a organizácie potravinového dozoru v záujme ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Je rozdelený do siedmich častí a 32 paragrafov, ktoré vytvárajú po prvý raz ucelený legislatívny rámec pre oblasť potravín.

V primeranom rozsahu upravuje aj podmienky výroby tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov. Stanovuje záväznosť potravinového kódexu, základné povinnosti výrobcu potravín, podmienky ich uvádzania do obehu, dovoz, balenie potravín, označovanie potravín a zákaz klamlivej reklamy, podmienky skladovania, prepravu, predaj potravín, úlohy a organizáciu orgánov potravinového dozoru, právomoci rezortov pri autorizácii laboratórií vykonávajúcich skúšanie a monitoring pre potreby štátnej správy atď. a následne na tieto kapitoly sa odvíja i časť o výške pokút podľa toho, ktoré povinnosti zákona podnikateľ poruší.


Zákon o potravinách je len rámcovým predpisom, ktorým sú vymedzené základné podmienky výroby potravín vrátane pochutín a nápojov, kozmetických prostriedkov a tabakových výrobkov, manipulácie s nimi a ich uvádzanie do obehu v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa. Rozhodujúcim, a to predovšetkým svojím rozsahom a zameraním, bude v zmysle § 3 zákona o potravinách Potravinový kódex SR. Jeho osobitné postavenie je dané jednak jeho zásahom do sústavy technických noriem, (nahradí kmeňové normy - spoločné ustanovenia), ale aj do záväzných právnych predpisov napr. pre oblasť hygieny, kontroly a pod