Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe

Ján Kalinčiak bol jedným z významných prozaikov slovenského romantizmu. Písal aj poéziu, ale jeho prozaické dielo je také rozsiahle, že zatienilo básnicku tvorbu. V jeho dielach sa vystriedalo viacero romantických motívov : láska, historické príbehy, baladické námety, národ a pod. Medzi jeho poéziou a prózou je tematická súvislosť. Jedným z Kalinčiakových najvýznamnejších diel je dielo Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias. Zaľudnil ju zemianskými postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého pozoruhodnejšieho činu. Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Prípravy na voľby boli miestom, kde sa ozývalo ich sebavedomie ako ozvena zašlej slávy. V Kalinčiakovej povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta. Nenájdeme medzi nimi ani jednu postavu, ktorá by mohla byť hrdinom povesti, a preto niet v nej ani typického romantického konfliktu. Na obraze zemanov ukázal nenávratnosť toho, čo sa prežilo a stáva sa príťažou pre ďalší vývin.



Svetozár Hurban - Vajanský svojou bohatou umeleckou, publicistickou, literárnokritickou, redakčnou i organizačno - politickou činnosťou hlboko zasahoval do slovenského života, myslenia i literatúry. Jeho zameranie na "vyššie" vrstvy je evidentné v jeho dielach Letiace tiene a v románe Suchá ratolesť. Najtypickejšou postavou oboch próz je postava zemana, resp. zemana - statkára. V časoch spisovateľovej mladosti mala táto postava skutočne závažný podiel na politickom živote v Uhorsku. keďže sa slovenské zemianstvo v sedemdesiatych rokoch odnárodňovalo, v uhorských pomeroch sa vážne pociťovalajeho neúčasť v národno - obrannom boji slovenskej buržoázie. Realistickí spisovatelia sa preto zamýšľajú nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora a nad jeho zástojom v národnom živote. Uvedený problém vytváral i tematické jadro oboch Vajanského próz.

V Letiacich tieňoch zachytil autor veľmi citlivo na osudoch zemianskej rodiny proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárskeho života. V spojení zemianstva spätého s pôdou a národne uvedomelej slovenskej inteligencie videl autor spoločenskú perspektívu v národnoobrannom zápase.

V románe Suchá ratolesť spracúva spisovateľ podobnú problematiku. Ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl v národe, resp. myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné hospodárske zázemie národnoobranného zápasu, jednak vysokú kultivovanosť ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté životné skúsenosti. Dej : Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do rodného kraja, zbližuje sa s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti.



Pavol Országh Hviezdoslav, azda najvýznamnejší slovenský autor, opísal svoj pohľad na zemianstvo v dielach Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. v obidvoch z nich rieši Hviezdoslav vzťah zemanov k ľudu. Dával v nich vlastne odpoveď na tému vzťah zemianstva k ľudu. Zemani boli najnižšia privilegovaná vrstva v spoločnosti. Na Slovensku ich bolo veľa. Drobní šlachtici ( zemani ) mali v minulosti osobné slobody, neplatili dane, mohli voliť, mohli mať funkcie v stoličnom úrade, mali prístup k vzdelaniu. Na toto právo doplácal ľud. V roku 1848, so zrušením poddanstva boli zrušené aj tieto ich výsady. Zemani sa stávajú roľníkmi a pri práci sa stráca rozdieľ medzi sedliakmi a zemanmi. V mysliach zemianskych rodov tento prerod nenastal, žili v starej rodovej sláve a boli na ňu pyšní.

V Ežovi Vlkolinskom stvárňuje Hviezdoslav proces vraďovania sa zemianstva do novouvárajúcich sa buržoáznych vzťahov na prelome prvej a druhej polovice minulého storočia i psychologické dramatické zázemie tohto procesu.

Ežo Vlkolinský nastoľuje problém Hviezdoslavovi intámne známy z detstva, ktorý však bol aktuálny aj v čase písania eposu i po ňom. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča. Matka ho síce vydedí, no prichýli ho ešte pyšnejší zeman - strýk, ktorý iba navzdory nenávidenej švagrinej vystrojí synovcovi svadbu. Obraz svadby dáva básnikovi možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Záver skladbysmeruje k uzmiereniu matky so synom zásluhou vnúčaťa v scénke , ktorá patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre. Dielo je rámcované obrazom rodostromu na začiatku a zdravej jablone v závere skladby. práve jabloň svojimi plodmi pritiahne vnúča za starou materou a súčasne symbolizuje životaschopnosť sedliactva.

V Gáborovi Vlkolinskom zobrazil vnútorné i vonkajšie príčiny úpadku zemianstva, jeho hynutie.



Martin Kukučín, pochádzal takisto z Oravy, ktorej prostredie sa takisto odrazilo v jeho tvorbe, ale jeho život bol poznačený početnými premiestňovaniami sa. Pôsobil v Juhoslávii, v Južnej Amerike a inde. Povolaním bol učiteľ. Písal zväčša romány a poviedky s rôznou tematikou, ktorá však často mala veľa spoločného s jednoduchým ľudom. Aj problém zemianstva rozoberá vo svojich dielach, ako napríklad Keď báčik z Chochoľova umrie a taktiež aj v románe Dom v stráni.

Keď báčik z Chochoľova umrie má humorno - satirický charakter. Zachytil v nej úpadok zemianstva i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. V poviedke reprezentuje zemianstvo pán Aduš Domanický z Domaníc. Jeho charakter je v podstate tragický a autor využíva na jeho vykreslenie paradox a iróniu. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, podnikavý kupec. Kukučínovi sa práve konfrontáciou týchto dvoch protikladných spoločenských typov, upadajúceho zemana a podnikavého kupca podarilo zachytiť základné tendencie spoločenského vývinu doby.

Dom v stráni - Kukučín tu zobrazil proces triedno - spoločenskej diferenciácie a jeho odraz v spoločenských a citových vzťahoch ľudí. V centre románu stoja dve rodiny - rodina starého sedliaka Mateho Beraca a rodina statkárky Anzuly. Vzťah obidvoch rodín sa komplikuje láskou mladého statkára Nika Dubiča k sedliakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry trápi. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Katicou a Nikom začína tam, kde Nikovo citové vzplanutie sa dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď je Katica presvedčená o pevnosti Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia, spôsobená rozumovými úvahami.

Cez ľúbostný príbeh odhaľuje Kukučín rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva, stelesneného Mate Beracom a jeho rodinou a splývanie statkárstva s buržoáziou, ktorú predstavuje obchodník Zandome. Kompozične tvorí román štyri časti : - vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou

- Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha

priblížiť sa k sedliactvu

- Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a Zandomeho o jej urýchlenie

- smrť Mate Beraca ako symbolický epilóg románu

Záver románu predstavuje obraz zomierajúceho Mate Beraca. Pri smrteľnej posteli sa zhromaždila celá rodina známi. Tu Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackého mládenca Paška Boboca. Šora Anzula je spokojná, lebo syn Niko dáva prednosť panskému dievčaťu Dorici Zorkovičovej. Konflikt románu autor už nerieši harmonicky. Dom v stráni nie je len román o rodine patriarchálneho sedliaka, ale aj románom o láske a smrti, o vzťahoch diktovaných rozumom a srdcom.