Postavenie zemianstva v tvorbe Kalinčiaka, Vajanského, Hviezdoslava a Kukučína

V druhej polovici minulého storočia sa začína úpadok slovenského zemianstva.Postupne sa začalo odnárodňovať, alebo napodobňovalo aristokraciu, ktorej sa však vyrovnať nemohlo. Zvyšky slov. zemianstva oháňajúceho sa privilégiami už svoju dejinnú úlohu stratili Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní r.1867 prevzala v Uhorsku politickú a hospodársku moc maďarská buržoázia. Svoju nadvládu využívala na premenu mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný štát. Táto politika mala dopad na slovenské zemianstvo, ktoré sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch odnárodňovalo a ťažko sa prispôsobovalo novým, buržoáznym podmienkam.Tieto javy popísali vo svojom diele Kukučín, Vajanský, Kalinčiak, aj Hviezdoslav.



JÁN KALINČIAK



Práve preto túto vrstvu veľmi často opisuje vo svojich poviedkach a hlavne s ironickým nadhľadom sa díva na zemianstvo v románe Reštavrácia. Tu najživšie vykreslil zemianske charaktery. Dej sa odohráva v Záhorskej stolici v období volieb a hlavne v období predvolebných kortešačiek. Zachytil tu zemianstvo, ktoré podľa tradície a svojho práva do volieb zasahovalo a preto sa mohol sústrediť na jednotlivé typy. Hlasy zemanov bolo treba kúpiť pijatikou, hostinami, a podplácaním kortešov, čiže vábnikov. Takýmito vábnikmi boli Matiáš Bešeňovský a Peter Barina. Na týchto dvoch postavách autor ukázal, že peniaze mali v dobe volieb hlavnú úlohu. Vábnici sa dali podplácať a preto prestupovali z jednej strany na druhú, podľa toho, ktorá strana koľko ponúkla.





Matiáš Bešeňovský, hmotný a morálny úpadok vysvetľuje týmto: "Múdri sme dosť, ale peňazí nemáme." Voľba vicišpána sa skomplikuje typicky romantickým motívom, láskou dvoch mladých, Aničky Bešeňovskej a Štefana Levického. Adam Bešeňovský, ktorý sa chce stať vicišpánom, sľúbi Štefanovi svoju dcéru iba vtedy, ak sa Štefan stane vicišpánom, Štefanov strýc Potocký, ktorý tiež kandiduje, získa podplácaním väčší počet hlasov a pomôže aj Štefanovi stať sa druhým vicišpánom, Obraz chudobného zemianstva je i pri humornosti bezútešný a vidieť, že je iba nástrojom bohatých a pod tlakom nastupujúceho kapitalizmu sa postupne rozpadáva ja jeho majetok. Kalinčiak sa zo zemianstva nevysmieva, oba sa usmieva nad jeho pýchou a je presvedčený, že nikto mu nemôže pomôcť v jeho udržaní sa pri moci.V druhej polovici minulého stor. úpadok zemianstva bol už taký hlboký, že sa týmto problémom zaoberali aj realisti, ktorí boli presvedčení, že zemianstvo môže byť zachované prostredníctvom inteligencie, alebo roľníctva.




SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ

V osemdesiatych rokoch sa Vajanský sústreďuje na zobrazovanie "vyšších" vrstiev. Najkomplexnejší obraz spoločnosti sa pokúsil vytvoriť v novele Letiace tiene (1883) a v románe Suchá ratolesť (1884). Najtypickejšou postavou oboch Vajanského próz je postava zemana, resp.zemana - statkára. V časoch spisovateľskej mladosti mala táto postava skutočne závažný podiel na politickom živote v Uhorsku. Keďže sa slovenské zemianstvo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch odnárodňovalo, a v uhorských pomeroch sa vážne pociťovala jeho neúčasť v národnoobrannom boji slovenskej buržoázie.

Spisovatelia prvej generácie realistov (okrem Vajanského najmä Hviezdoslav a Kukučín) sa preto zamýšľali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora a nad jeho zástojom v národnom živote. Uvedený problém vytváral i tematické jadro oboch Vajanského próz.V Letiacich tieňoch veľmi citlivo zachytil autor na zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárského života.V románe Suchá ratolesť spracoval spisovateľ podobnú problematiku.


Časovo zaradil románové udalosti do sedemdesiatych rokov, dej umiestnil na západné Slovensko. Ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl v národe, resp. myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné hospodárske zázemie národnoobranného zápasu (statkár Karol Vanovský),jednak vysokú kultivovanosť ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté životné skúsenosti (zeman Stanislav Rudopoľský).





Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do rodného Rudopolia. Zásluhou rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichého i príťažlivej Adely Rybáričky zblyžuje sa s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti.V rozhovore s Tichým síce uvažuje o hynutí zemianstva, ale predsa dochádza k záveru, že najlepší jednotlivci môžu v tomto boji zohrať pozitívnu úlohu. Takéto myšlienky v desaťročiach z konca storočia boli viac subjektívnym želaním, než reálnou skutočnosťou. Autor sa kriticky vyrovnával s politickou pasivitou na Slovensku v časoch úplnej rezignácie, s publicistickým zápalom odhaľoval praktiky a metódy národného útlaku. Dúfa, že zemianstvo nezanikne a že len ono múže priniesť národu obnovu v spojení s inteligenciou.




PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV



V skladbe Ežo Vlkolínsky načrtol čiastočne úpadok zemianstva v 40.rokoch minulého stor. Autor tento proces videl v splynutí zemianstva s roľníctvom. Tento proces ukázal na rodine Eža Vlkolínského, ktorý sa proti matkinej vôli rozchádza so stavovskými predsudkami a za pomoci strýka Eliáša sa ožení so sedliackou dievčinou Žofkou Bockovie. Podstatná časť skladby je venovaná pytačkám a svadbe. Iba záver sa odohráva po rokoch. Na svadbe sa odohráva spor medzi zemanmi a sedliakmi, ktorý vyrieši Ežo slovami: "Sme rovní, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet, kto inak vraví, nezná času, alebo je zatvrdlý, čo je nerozum."




V skladbe Gábor Vlkolínsky zobrazil vonkajšie i vnútorné príčiny úpadku zemianstva. Proces úpadku vykreslil na Gáborovej rodine. Gáborova matka pije, spúšťa sa i otec, majetok postupne upadá. Sociálny rozvrat zapríčiňuje vnútornú neistotu Gábora, ktorý je pokorovaný v láske,odmietajú ho dievčatá a je pokorovaný aj v živote. Proces vyraďovania zo zemianskeho prostredia je sprevádzaný vnútornou krízou a zväčšuje jeho odpor k vyššej šľachte a zbližuje ho s ľudom. Napokon na Ežovu radu ide na prístupky do sedliackej rodiny Blaškovcov.





Hviezdoslav príbeh Eža Gábora dopovedúva v básni Dve návštevy. Na postave Eliáša, alebo Eža vykresľuje postupnú kapitalizáciu zemianstva i so sprievodnými znakmi, psychickom i citovom živote človeka vyslovuje obavu, aby sa bohatý a sebavedomý Ežo nestal pyšným a nadutým ako jeho matka. Na postave Gábora vykresľuje proces splývania zemianstva s ľudom ako proces sebazáchovy, v Gáborovi však vidí dobrého a pracovitého sedliaka. V Hájnikovej žene poukazuje na duchovnú skazenosť zemianstva (Artuš Villányi), úlohu budúcnosti pripisuje mravne čistému ľudu. V Ežovi Vlkolinskom záchranu zemianstva vidí so spojením s ľudom a v Gáborovi Vlkolinskom nedáva zemianstvu už žiadnu šancu.




MARTIN KUKUČÍN



vo svojich prózach stvárnil najrozličnejšie motívy. Od politických, národných až po ľudové, neobišiel ani motív zemianstva. Jeho črta Na stanici je paródiou a satirou na zemianstvo. Podobne poviedka Keď báčik z Chocholova umrie, kde sa Kukučín ukázal ako majster paradoxu.Konfrontáciou dvoch protikladných spoloč. typov ako upadajúceho zemana Aduša Domanického z Domaníc a životaschopného kupca, špekulanta Ondreja Trávu. Zachytil základné tendencie spoloč. vývinu svojej doby. Kukučín na rozdiel od Vajanského jasne videl úpadok zemianstva, i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i národných.





Terčom svojej satiry zasahuje hlavne Aduša, ktorého najprv predstavuje ako pyšného zemana chváliaceho sa svojím, ale najmä majetkom svojho strýka. Kukučín nesúhlasí úplne so svojím druhý hrdinom, Ondrejom Trávom, ktorý je predstaviteľom rodiacej sa buržoáznej spol., nepáči sa mu jeho dravosť a špekulatívne obchodovanie.Aj Kukučín vidí záchranu zemianstva v statočnej práci. Obrazom Domanického dáva Kukučín jasnú odpoveď, že zemania nemôžu byť vedúcou vrstvou v národe, pretože si nevedia urobiť poriadok ani vo vlastných radoch a tak ho nemôžu urobiť ani v národnom meradle




Dom v stráni - Kukučín tu zobrazil proces triedno - spoločenskej diferenciácie a jeho odraz v spoločenských a citových vzťahoch ľudí. V centre románu stoja dve rodiny - rodina starého sedliaka Mateho Beraca a rodina statkárky Anzuly. Vzťah obidvoch rodín sa komplikuje láskou mladého statkára Nika Dubiča k sedliakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry trápi. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Katicou a Nikom začína tam, kde Nikovo citové vzplanutie sa dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď je Katica presvedčená o pevnosti Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia, spôsobená rozumovými úvahami.




Cez ľúbostný príbeh odhaľuje Kukučín rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva, stelesneného Mate Beracom a jeho rodinou a splývanie statkárstva s buržoáziou, ktorú predstavuje obchodník Zandome.




Kompozične tvorí román štyri časti :
vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou
Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k sedliactvu
Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a Zandomeho o jej urýchlenie
smrť Mate Beraca ako symbolický epilóg románu




Záver románu predstavuje obraz zomierajúceho Mate Beraca. Pri smrteľnej posteli sa zhromaždila celá rodina, známi. Tu Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackého mládenca Paška Boboca. Šora Anzula je spokojná, lebo syn Niko dáva prednosť panskému dievčaťu Dorici Zorkovičovej. Konflikt románu autor už nerieši harmonicky. Dom v stráni nie je len román o rodine patriarchálneho sedliaka, ale aj románom o láske a smrti, o vzťahoch diktovaných rozumom a srdcom.