Pôsobenie ekonomického okolia podniku na finančný manažment podniku
Pôsobenie svetových finančných trhov na finančný manažment podnikov
Rozpad brettonwoodského menového systému inicioval zásadné zmeny vo svete financií, ktoré sa charakterizujú ako finančná revolúcia, ktorej črty možno vyjadriť pojmami:
Globalizácia – zintenzívňujúci sa proces medzinárodných pohybov peňazí a kapitálu spôsobovaný expanziou medzinárodnej výmeny tovarov a služieb, rozvojom mnohonárodných spoločností a medzinárodných joint-ventures a najmä rastúcim vzájomným prepojením krajín prostredníctvom kapitálových trhov.
Sekuritizácia finančných trhov znamená, že presun peňazí a kapitálu od subjektov vytvárajúcich úspory k subjektom, ktoré sú ochotné a schopné ich produktívne využiť, sa v neustále rastúcej miere uskutočňuje prostredníctvom cenných papierov.
Deregulácia znamená postupnú liberalizáciu právnych a iných predpisov upravujúcich finančné procesy v jednotlivých štátoch.
Intelektualizácia vyjadruje, že úspechy v oblasti financií prestávajú byť len otázkou skúseností a trhového inštinktu, ale čoraz viac ich podmieňuje teoretická príprava.
Novými technológiami rozumieme postupy zdokonaľujúce, urýchľujúce a zlacňujúce realizáciu finančných procesov.
Prehlbovanie problémov verejných financií – väčšina štátov pracuje so schodkovými štátnymi rozpočtami, v dôsledku čoho rastie ich štátny dlh.
Rozvoj finančných inovácií – je to uvedenie nových finančných produktov alebo postupov na trh, ale aj nasadenie známych produktov a postupov v nových kombináciách alebo oblastiach použitia. Najdôležitejším a najrýchlejšie sa rozvíjajúcim typom finančných inovácií sú finančné deriváty. Sú odpoveďou na rast nestability finančných trhov, pretože umožňujú zmierňovať finančné riziká podnikateľských subjektov.
Pôsobenie vnútroštátneho ekonomického prostredia na finančný manažmet podnikov
Vnútorštátne ekonomické prostredie (ekonomické okolie) pôsobí na finančný manažment prostredníctvom celéoho radu faktorov. Za osobitne najdôležitejšie považujeme:
- vývoj konjuktúry
- vplyv verejných financií
- stav meny a monetárnej politiky
- mieru inflácie
- rozvoj finančnej infraštruktúry
Vplyv vývoja konjuktúry
Stav a vývoj konjuktúry môžno súhrnne charakterizovať ukazovateľmi produkcie a zamestnanosti.
Základným ukazovateľom produkcie je hrubý domáci produkt (HDP), ktorý zahŕňa peňažne vyjadrené tovary a služby vyprodukované za rok v danej krajine. Z hľadiska finančného manažmentu je dôležité ocenenie bežnými cenami, pretože sú to ceny, s ktorými sa podniky stretávajú na trhu, za ktoré nakupujú a predávajú, ktoré teda priamo ovplyvňujä ich finančné hospodárenie. Vplyv rastu HDP v krajine na podnikateľskú sféru je pozitívny, pretože znamená zvyšovanie produkcie, zvyšovanie dopytu, a tým aj rast hrubých dôchodkov podnikov. Vplyv poklesu HDP je samozrejme opačný.
Druhým dôležitým ukazovateľom konjuktúry je stav a vývoj nezamestananosti. V každej krajine existuje istá prirodzená miera nezamestnanosti. Zníženie pod túto úroveň vyvoláva tendencie k rastu miery inflácie. Naopak, prekročenie prirodzenej miery nezamestananosti je nepriaznivé – nezamestnaní neprispievajú k tvorbe HDP a odčerpávajú prostredníctvom podpôr v nezamestnanosti rozpočtové zdroje. Zamestnanosť je spojená s ukazovateľmi produkcie prostredníctvom produktivity práce. Ak sa produkcia zvyšuje rýchlejším tempom ako počet zamestnaných, produktivita práce rastie a naopak.
Vplyv verejných financií
Oblasť verejných financií zahŕňa problematiku štátneho rozpočtu, miestnych rozpočtov a verejných fondov.
V rámci štátneho rozpočtu je dôležitá problematika daní, dotácií, ciel a celkový stav štátneho rozpočtu – jeho prebytkovosť alebo schodkovosť.
Daňová politika štátu pôsobí vo viacerých smeroch:
• sadzby nepriamych daní ovplyvňujú štruktúru dopytu po jednotlivých druhoch tovaru a služieb, a tým aj objem predajov podnikov, ktoré ich produkujú.
• Podmienky priameho zdaňovania podnikových dôchodkov daňou z príjmu a majetkovými daňami ovplyvňujú rozdeľovanie podnikových ziskov, a tým nepriamo aj investičnú aktivitu podniku
Dotačná politika štátu umožňuje podniku získať dodatočné zdroje, ak sa zúčastní na plnení programov, ktoré sa štát rozhodol podporovať. To je zmyslom dotačnej politiky, hmotne stimulovať podniky, aby sa rozhodli plniť spoločensky prospešné programy.
Colná politika pôsobí na podniky zapodievajúce sa zahraničným obchodom. Pretože dovozné clá ovplyvňujú vnútroštátnu cenovú hladinu, následky colnej politiky sa prenášajú do hospodárstva plošne a prejavujú sa s rôznou intenzitou vo všetkých podnikoch v štáte.
Celkový stav štátneho rozpočtu – Väčšina štátov pracuje schodkovými štátnymi rozpočtami. Schodok rozpočtu sa kryje predovšetkým pôžičkami, a to buď zo zahraničia alebo od domácich bánk, či iných subjektov. Krytie zahraničnými pôžičkami zvyšuje celkovú zadlženosť štátu, a tým okrem iného zhoršuje možnosti podnikov získať priame zahraničné pôžičky. Krytie pôžičkami od domácich bánk odčerpáva úverové zdroje týchto bánk, tým menej úverov môžu poskytnúť podnikom a obyvateľstvu.
Miestne rozpočty – tiež pracujú so schodkami, ktoré sa vykrývajú jednak predajmi obecného majetku, jednak úvermi. Riešenie schodkovosti miestnych rozpočtov má obdobné následky ako schodkovosť štátneho rozpočtu.
Verejné fondy – zahŕňajú v našich podmienkach Fond sociálneho zabezpečenia, Fond národného majektu a štátne fondy. Ich hospodárenie je súčasťou verejných financií. Ich schodkovosť pôsobí na podnikateľskú sféru prostredníctvom obdobných mechanizmov ako schodkovosť štátneho rozpočtu.
Vplyv stavu meny a monetárnej politiky
Stav meny sa prejavuje vo vývoji jej kurzu vo vzťahu k iným menám a v možnostiach jej vymeniteľnosti za iné meny.
Kurz meny je pomer, v akom sa domáca menová jednotka vymieňa za zahraničné menové jednotky.
Posilnenie kurzu domácej meny znamená, že za jednotku domácej meny sa vymieňa viac jednotiek zahraničnej meny než v minulosti. Znamená to zvýhodnenie dovozu. Pre domácich výrobcov sa zlacňujú dovozy, súčasne sú však vystavovaní intenzívnejšiemu tlaku zahraničnej konkurencie. Znevýhodňuje sa vývoz, pretože produkty domácich vývozcov sa stávajú pre zahraničných zákazníkov drahšími. Oslabenie kurzu domácej meny má opačné účinky. Za jednotku domácej meny dostaneme menej jednotiek zahraničnej meny. Zvýhodňuje sa vývoz, ale znevýhodnený je dovoz, pretože zahraničné tovary sú pre domácich dovozcov drahšie.
V našich súčasných podmienkach platí systém riadeného floatingu, to znamená, že nie sú stanovené limity menového kurzu a NBS intervenuje len podľa svojho uváženia na základe situácie na trhu.
Vymeniteľnosť meny, jej konvertibilita, znamená, že konvertibilnú menu možno v ľubovoľnom rozsahu vymieňať za rôzne zahraničné meny a táto mena môže voľne obiehať aj v zahraničí. Pohyblivosť menových kurzov znamená pre podniky vznik kurzových rizík, ktoré sú tým väčšie, čím je volatilita kurzov intenzívnejšia. Preto je dôležité, aby finanční manažéri sledovali súčasný, najmä však očakávaný budúci vývoj menových kurzov. Na základe toho musia kvantifikovať veľkosť kurzového rizika svojho podniku a hľadať spôsoby a nástroje na jeho zmierňovanie.
Monetárna politika bánk môže byť reštriktívna, neutrálna alebo expanzívna.
Reštriktívna monetárna politika je zameraná na znižovanie agregátneho dopytu v ekonomike. Pre podniky znamená obmedzovanie prístupu k úverom, čo sa dosahuje zvyšovaním úrokovej miery z úverov, ako aj možnými administratívnymi opatreniami.
Neutrálna monetárna politika sleduje dodržanie takého objemu ponuky peňazí v ekonomike, ktorý zodpovedá tempu rastu HDP a miere inflácie.
Expanzívna monetárna politika vo všeobecnosti uľahčuje prístup podnikov k úverom, podporuje ekonomický rast, zároveň však zvyšuje mieru inflácie.
Kurz meny, jej vymeniteľnosť a monetárnu politiku ovplyvňuje aj stav a vývoj platobnej bilancie štátu. Tá zahŕňa peňažné toky do krajiny a z krajiny za isté obdobie.
Vplyv inflácie na finančný manažment podniku
Pri skúmaní vplyvu inflácie na finančný manažment je dôležité:
• či ide o tzv. nákladovú infláciu (keď je inflačný pohyb vyvolaný rastom nákladom spotreby jednotlivých výrobných faktorov) alebo o dopytovú infláciu (keď kúpyschopný dopyt prevyšuje reálnu ponuku a vyvoláva rast cien)
• tempo inflácie – či ide o infláciu mieru, cválajúcu alebo o hyperinfláciu
Pôsobenie inflácie na podniky a ich finančné hospodárenie je mnohostranné. Za najdôležitejšie možno považovať tieto dôsledky:
• menia sa ceny
• dochádza k neočakávaným a neželaným majetkovým presunom
• nominálna úroková miera rastie
• mení sa daňové zaťaženie
Rozvoj finančnej infraštruktúry
Finančnou infraštruktúrou rozumieme orgány a organizácie poskytujúce podnikateľskému sektoru rôzne druhy finančných služieb.
Poznáme 3 základné skupiny: finanční sprostredkovatelia, finančné poradenstvo, orgány rozpočtovej sústavy.
1.) Finanční spostredkovatelia – ich úlohou je zabezpečiť presun finančných zdrojov od subjektov, ktoré ich majú dočasne voľné, k subjektom, ktoré sú schopné a ochotné ich produktívne využiť. Ďalej sa delia na:
- depozitné inštitúcie (banky)
- zmluvné sporiteľné inštitúcie (poisťovacie spoločnosti a penzijné fondy)
- investiční sprostredkovatelia (investičné fondy, finančné spoločnosti, lízingové spoločnosti)
- burzy a organizátori mimoburzového trhu s cennými papiermi
2.) Organizácie finančného poradenstva – špecializované spoločnosti zaoberajúce sa finančným a daňovým poradenstvom.
3.) Orgány rozpočtovej sústavy – patria k nim najmä daňové úrady a colnice.